V rubrike Právny servis (dňa 21. -- 23. mája 2004, strana 19) ste uverejnili článok s názvom Nové zmeny pri autorskom dozore s nadtitulkom Všeobecne záväzné právne predpisy a reálny výkon profesie autorizovaný architekt. Autorskému právu sa venujem 35 rokov, a tak ma zaujala časť článku, v ktorej sa píše o autorskom zákone. I keď architektúra patrí k najstarším všeobecne sa uplatňujúcim umeniam, v porovnaní s inými dielami sa architektonickým dielam, ako predmetu autorského práva, dostalo vo všeobecnosti uznania a ochrany oveľa neskôr. Možno však konštatovať, že naša právna úprava v minulosti i v súčasnosti poskytovala autorskoprávnu ochranu architektonickým dielam. Na dostatočnej úrovni je zabezpečená ochrana architektonických diel i v zákone č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004.
Nemožno súhlasiť s názorom, že "v § 1 Predmet úpravy chýba úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením architektonických diel, a tak sa možno len domnievať, že architektonické diela by mali byť zahrnuté do skupiny diel im povahou najbližších, a to do umeleckých diel, prípadne by mali byť vyčlenené ako charakterovo samostatná skupina".
Vymedzením predmetu autorskoprávnych vzťahov sa zaoberali legislatívci od počiatočných právnych úprav. Pri rozlišovaní medzi autorskými dielami neobstáli kritériá triedenia podľa oblastí, spôsobu spoločenského uplatnenia ani spôsobu realizácie. Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy vo vzťahu k literárnym a iným umeleckým dielam a dielam vedeckým. Táto rámcová úprava označuje spôsob, akým je dielo, ako výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora vytvorené, spôsob jeho vyjadrenia, aby bolo objektívne vnímateľné ako dielo literárne alebo iné umelecké dielo alebo ako dielo vedecké. Pod takéto vymedzenie sú zahrnuté všetky diela uvedené v § 7, v spojení s ktorým je potrebné toto ustanovenie vnímať. Platí to napr. i o dielach kartografických alebo počítačových programoch.
V § 1 teda architektonické diela uvedené nie sú, rovnako ako diela úžitkového umenia, diela sochárske alebo diela fotografické. Všetky však patria medzi diela umelecké. Uvedené sú v § 7 ods. 1 -- architektonické dielo pod písm. h), dielo úžitkového umenia pod písm. i), dielo sochárske pod písm. f), dielo fotografické pod písm. g).
Keďže ide o príkladný výpočet, ochrana podľa autorského zákona sa vzťahuje aj na všetky ďalšie výsledky tvorivej činnosti, ktoré spĺňajú pojmové znaky autorského diela. To znamená, že pod režim autorského práva patria i iné diela výtvarného umenia, ako to uvádza autorský zákon v § 7 ods. 1 písm. f), teda napr. freska, reliéf, litografia, mozaika, gobelín, intarzia a iné.
I pri architektonickom diele v § 7 ods. 1 písm. h) ide len o príkladný výpočet diel z tejto oblasti, ktoré sú uvedené slovným spojením "predovšetkým" dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Medzi tieto diela teda patrí pri splnení pojmových znakov autorského diela napr. i terasa, pergola a iné.
Architektonické dielo je definované v ustanovení § 5 ods. 1 ako najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Ďalej autorský zákon hovorí o diele ako takom, t. j., že nerozlišuje medzi dielami literárnymi a inými umeleckými dielami a dielami vedeckými. Ustanovenia o kolektívnej autorskej tvorbe, zverejňovaní a vydávaní diela, vzniku autorského práva na dielo, obsahu autorského práva, trvania majetkových práv, zákonných licenciách, zmluvách, ochrane autorského práva atď. sa vzťahujú aj na diela architektonické. Sú však prípady, keď je potrebné architektonické dielo osobitne chrániť alebo upraviť jeho režim.
Takýmito ustanoveniami výslovne sa týkajúcimi architektonických diel sú:
* § 17 ods. 1 písm. d)
Medzi osobnostné práva, ktoré patria do obsahu autorského práva ako výhradné právo tvorcu, patrí i právo na nedotknuteľnosť diela. Autorský zákon v rámci tohto oprávnenia zakotvuje právo na autorský dohľad (autorskú korektúru), nad nakladaním so svojím dielom, pričom v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.
* § 18 ods. 2 písm. c) v spojení s ods. 8 písm. a)
Na architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo v podobe záhrady, interiéru či scény sa nevzťahujú ustanovenia o verejnom rozširovaní originálu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičiavaním.
* § 19 ods. 1 v spojení s ods. 7
Právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia sa nevzťahuje na architektonické dielo.
* § 20 ods. 6
Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.
* § 23 ods. 2
V súvislosti s verejným rozširovaním originálu diela alebo jeho rozmnoženiny po prvom predaji sa pri architektonických dielach vyjadrených stavbou za prvý oprávnený predaj považuje oprávnené zhotovenie stavby.
* § 24 ods. 1 a 2 v spojení s ods. 3 písm. a)
Architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby nie je možné rozmnožovať ani ak ide o vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela fyzickou osobou pre jej osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.
Súčasná legislatívna úprava autorských práv nie je znením, ktoré by uspokojovalo autorov všetkých tvorivých oblastí. Obsahuje nedostatky, s ktorými je potrebné sa v najbližšom čase vysporiadať. Ani po odstránení niektorých nepresnosti a zapracovaní nových doplňujúcich ustanovení nebude možné dosiahnuť ideálny stav a spokojnosť všetkých tvorcov. O tom je legislatíva.
Za roky praxe mám však skúsenosť, že aj tie ustanovenia, ktoré autorský zákon upravuje a ktoré jednoznačne posilňujú pozíciu tvorcov, si nevedia autori nájsť, ak tam explicitné zakotvenie daného prípadu nie je. Preto treba pracovať s novou právnou úpravou s využitím poskytnutých možností a nehľadať chyby tam, kde nie sú.