Vyrovnanie finančných záväzkov zo strany zamestnávateľa
Dňa 31. 3. 2001 som ukončila výpoveďou -- zo strany zamestnanca dohodou pracovný pomer. So zamestnávateľom som sa dohodla, že mi vyplatí mzdu a nevyčerpanú časť dovolenky za rok 2000 (15 dní). Navyše, keďže nám meškali výplaty (posledná bola za mesiac január ) a ja som nechcela ukončiť pracovný pomer okamžitou výpoveďou z dôvodu dobrých vzťahov, ale dohodou. Majiteľ firmy mi prisľúbil, že vyrovná všetky finančné záväzky voči mne. Dňa 2. 7. 2001 som dosiaľ z dlžnej sumy asi 21 000 Sk netto dostala na účet 4 000 Sk. Čo môžem robiť v tejto situácii?
-- Medzi základné zásady pracovného práva patrí právo fyzickej osoby na prácu a na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Zamestnanci majú právo okrem iného na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu, teda zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzdou sa rozumie tarifná mzda, mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi. Právo na mzdu za vykonanú prácu upravuje nielen Zákonník práce, ktorý hovorí o možnostiach a spôsobe vymáhania si nezaplatenej mzdy za prácu, ale toto základné právo zamestnanca ochraňuje už aj novela Trestného zákona č. 183/1999 Z. z., ktorá bola prijatá práve vzhľadom na problémy, ktoré trápia viacerých zamestnancov, keď zamestnávateľ či už z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, alebo z akýchkoľvek iných dôvodov nevypláca zamestnancom dohodnutú mzdu. Zamestnanec má možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na súd a žiadať, aby súd po vykonanom dokazovaní zaviazal zamestnávateľa doplatiť neoprávnene zadržanú mzdu spolu s príslušenstvom. Čitateľka má pravdu v tom, že súdne konanie môže byť v určitých prípadoch zdĺhavé a zrejme aj z tohto dôvodu zákonodarca pristúpil k tomu, že ustálil nevyplatenie splatnej mzdy zamestnancom citovanou novelou za trestný čin. Je preto možné v prípade nevyplatenia mzdy postupovať aj v zmysle Trestného poriadku, to znamená podať trestné oznámenie na takého zamestnávateľa, ktorý solatnú mzdu zamestnancovi nevyplatil. Zákonodarca dôvodne predpokladal, že ustanovenia o účinnej ľútosti, t. j. doplatenie mzdy do určitého kroku v rámci trestného konania, ktoré spôsobia zánik trestnosti tohto trestného činu, budú mať v praxi väčšie účinky na zamestnávateľov ako strach z možného pracovnoprávneho sporu. Je preto možné dôvodne predpokladať, že v prípade podania trestného oznámenia na zamestnávateľa za trestný čin podľa % 248a Trestného zákona sa zamestnanec oveľa rýchlejšie dostane k vyplateniu toho, čo mu za vykonanú prácu patrí.
Pracovnoprávny vzťah
Syn začal pracovať v istej dánskej firme, ktorá má sídlo na území Dánskej republiky a tu nepodniká. Syn má však pracovisko na Slovensku, ako jediný pracovník firmy. S firmou má uzatvorenú zmluvu na dobu určitú (dva roky). V závere zmluvy je uvedené, že zmluva nie je uzatvorená na základe žiadnych medzinárodných dohovorov, ale len medzi ním a firmou, a že všetky odvody do sociálneho, nemocenského a zdravotného fondu, ako i daňové odvody, si má robiť sám. Nevieme, ako máme postupovať. Má si vybaviť živnostenský list?
-- Na takto formulovanú otázku sa bez oboznámenia s obsahom zmluvy dá ťažko odpovedať. Nie je totiž podstatné, či je zmluva uzatvorená na základe medzinárodných dohovorov, ale je potrebné vedieť, ktorým právnym predpisom sa podľa svojho obsahu riadi. Pokiaľ sa v otázke uvádza, že niekto začal pracovať v istej firme, je potrebné vedieť, či ide o pracovnoprávny vzťah medzi uvedenou firmou a vaším synom, alebo či ide o obchodný vzťah, teda či váš syn vykonáva určité služby alebo výkony v zmysle Obchodného zákonníka. Z formulácie otázky sa skôr javí, že ide o obchodný vzťah vzhľadom na to, že všetky odvody do sociálneho, nemocenského a zdravotného fondu, ako i daňové odvody, si má robiť sám. Je potrebné tiež vedieť, aký predmet činnosti syn vykonáva a podľa toho je možné povedať, či potrebuje živnostenský list alebo či činnosť, ktorú vykonáva, nie je živnosťou. V zmysle živnostenského zákona sa živnosťou rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, a to za podmienok, ktoré sú ustanovené v živnostenskom zákone. Pokiaľ teda syn nie je zamestnancom v spomínanej firme a nevzťahujú sa naňho ustanovenia Zákonníka práce, ale vykonáva činnosť, ktorá zodpovedá živnosti, môže takúto činnosť vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia. Pre úplnosť treba uviesť, že živnostenský zákon presne stanovuje v § 3, čo nie je živnosťou. Sú to napr. činnosti, ktoré sú upravované alebo chránené osobitnými predpismi, napr. činnosť pri výkone povolaní audítorov a daňových poradcov, iných podobných diel, ako aj všetky ďalšie uvedené v citovanom ustanovení zákona. Bolo by vhodné, aby v prípade, že ide o obchodný vzťah, syn požiadal o vydanie živnostenského listu, prípadne koncesie.