Desaťročia, už od prijatia prvého kodifikovaného Zákonníka práce na našom území v roku 1965, platil zákaz založenia pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi. Tým zákonodarca myslel nielen na pracovný pomer, ale aj na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákaz založenia pracovného pomeru medzi manželmi mal svoje právne opodstatnenie. Pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah je založený na princípe podriadenosti a nadriadenosti. Princíp podriadenosti a nadriadenosti je dominantnou črtou pracovného pomeru popri jeho ďalších právnych charakteristikách. Princíp rovnosti prevláda len pri zakladaní pracovného pomeru, pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Princípom subordinácie, t. j. podriadenosti a nadriadenosti, sa pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah odlišuje od iných druhov záväzkových právnych vzťahov obchodného práva alebo občianskeho práva.
Základným právnym prameňom, ktorý upravuje manželský vzťah, je zákon č. 94/1963 Zb. zákon o rodine v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. V tom spočíva základný právny problém, prečo doteraz desaťročia nebolo možné založiť pracovný pomer medzi manželmi. Išlo o kolíziu medzi základným princípom, ktorý ovláda pracovný pomer, princípom podriadenosti a nadriadenosti a princípom rovnosti, ktorý je základným princípom manželstva podľa zákona o rodine. Zásada rovnosti manželov je vyjadrená v článku I základných zásad zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
Medzi manželmi možno založiť nielen pracovný pomer
Problém možnosti založenia pracovného pomeru medzi manželmi sa stal aktuálnym už v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď hlavne súkromní lekári hodlali do pracovného pomeru angažovať zdravotné sestry -- vlastné manželky. K tejto kategórii sa postupom času pripojili ďalší zamestnávatelia -- živnostníci, ktorí okrem iného chceli dosiahnuť, aby si vynaloženými mzdovými nákladmi na mzdu manžela -- zamestnanca si mohli znížiť svoj daňový základ na účely dane z príjmu. Novela Zákonníka práce (ZP) účinná od 1. júla 2003 vypustením § 12 ZP odstránila zákaz založenia pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi. Vypustenie ustanovenia § 12 Zákonníka práce znamená, že medzi manželmi možno založiť nielen pracovný pomer, ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Okrem pracovného pomeru pre potreby aplikačnej praxe bude aktuálna najmä dohoda o vykonaní práce. Dohoda o brigádnickej práci študentov bude právne aktuálna len veľmi výnimočne, v prípade, ak by manžel -- zamestnávateľ angažoval do pracovnoprávneho vzťahu manželku (manžela), ktorá by mala status študenta a nekonkuroval by jej právny status zamestnanca.
Tým, že Zákonník práce s účinnosťou od 1. júla 2003 pripúšťa aj pracovný pomer medzi manželmi, v aplikačnej praxi môže dôjsť aj k faktickému pracovnému pomeru s právnymi nárokmi z neho vyplývajúcimi. O faktický pracovný pomer, čiže neplatný pracovný pomer, by išlo napríklad v prípade, že by zamestnávateľ -- fyzická osoba zamestnával v pracovnom pomere manželku (manžela), ktorá by bola cudzím štátnym príslušníkom a na výkon práce v pracovnom pomere by nemala pracovné povolenie ani povolenie na pobyt podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov.
Právny výklad
Hneď po nadobudnutí účinnosti novely Zákonníka práce boli čitatelia konfrontovaní s rôznymi právnymi výkladmi. Podľa jedného z výkladov zákaz založenia pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi platí naďalej aj po zrušení § 12 Zákonníka práce. Podľa druhého výkladu od účinnosti novely Zákonníka práce už neplatí zákaz založenia pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu medzi manželmi, čo zákonodarca uskutočnil zrušením doterajšieho zákazu, a teda vypustením ustanovenia § 12 zo Zákonníka práce. Po zrušení tohto zákazu v Zákonníku práce problém oprávnenosti pracovnoprávneho vzťahu medzi manželmi je nevyhnutné posudzovať podľa zásady Ústavy Slovenskej republiky -- "je dovolené všetko, čo nie je zakázané". Pracovnoprávne vzťahy sú v prevažujúcej miere súkromnoprávne vzťahy, a preto aj aplikácia uvedenej ústavnej zásady je správna. Preto po účinnosti novely Zákonníka práce Zákonník práce dovoľuje zakladať pracovnoprávne vzťahy aj medzi manželmi.
Tým, že Zákonník práce umožňuje, aby manželia boli navzájom k sebe v pracovnom pomere, resp. aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, manžel zamestnávateľa môže mať aj právny status vedúceho zamestnanca -- manažéra. Z titulu svojho právneho postavenia zamestnanca ho možno poveriť konať právne úkony v mene zamestnávateľa podľa ustanovenia § 9 Zákonníka práce obdobne ako iných vedúcich zamestnancov, čo podľa doterajšieho právneho stavu nebolo možné.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Na druhej strane treba povedať, že odstránenie zákazu založenia pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi nebolo správne nielen vzhľadom na zákon o rodine a princíp rovnosti medzi manželmi, ale aj vzhľadom na súčasnú právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj vzhľadom na daňové predpisy a predpisy z oblasti poistného systému. Právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva zakotvuje § 143 až 151 Občianskeho zákonníka. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Ďalším pojmovým znakom bezpodielového spoluvlastníctva je jeho viazanosť na manželov, pretože jeho vznik a trvanie je podmienené vznikom a trvaním manželstva. Hlavným zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a z podnikania, ako aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Nemusí pritom ísť len o mzdu. Súd síce môže podľa § 148a Občianskeho zákonníka zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, môže tak urobiť len na návrh toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, teda nie na návrh samotného podnikateľa -- zamestnávateľa -- manžela. Pokiaľ podnikateľské oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podať ktorýkoľvek z nich.
Zákon o dani z príjmu
Aj keď súčasná právna úprava umožňuje rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, založením pracovného pomeru zamestnávateľ zákon neukladá rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže ide o spoločný majetok manželov, v nadväznosti na zákon o dani z príjmu, daňovník si vynaloženými mzdovými nákladmi na mzdu manžela -- zamestnanca znižuje svoj daňový základ na účely dane z príjmu: je dvakrát zvýhodňovaný. Raz vtedy, keď mzda manželky zvýši celkové príjmy rodiny, a druhýkrát vtedy, keď tá istá mzda manželky v priebehu napríklad kalendárneho roka významným spôsobom zníži daňový základ manžela -- zamestnávateľa, a tým zníži sumu dane z príjmu síce v prospech manžela -- zamestnávateľa, ale pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech oboch manželov. V čistej právnej podobe nemožno na tieto prípady aplikovať ani ustanovenie § 5 zákona o dani z príjmu, podľa ktorého základom dane z príjmu je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku presahujú jeho výdavky (ktoré však sú súčasne príjmami, ak ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov).
Príklad:
V súvislosti so zákonom o dani z príjmu manžel zamestnávateľ môže prácu svojho manžela len fingovať. Ten v skutočnosti vôbec nemusí preňho pracovať. Bude ho v pracovnom pomere zamestnávať len na účely znižovania svojho daňového základu, prípadne s cieľom jeho zabezpečenia v chorobe a starobe. Ešte vo výhodnejšej situácii budú manželia vtedy, ak obaja budú mať právny status podnikateľa a obaja budú navzájom k sebe aj v pracovnom pomere. Každý z manželov, aj keď v skutočnosti nebude fakticky pracovať pre druhého manžela v pracovnom pomere, prostredníctvom formálne uzavretej pracovnej zmluvy budú si obaja navzájom znižovať na účely dane z príjmu svoj daňový základ.
Riziká pracovného pomeru
Na tieto riziká pracovného pomeru medzi manželmi odborníci poukazovali v priebehu príprav novely Zákonníka práce. Zbytočne. Na odstránení zákazu pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi pri príprave novely Zákonníka práce trvali hlavne zamestnávatelia. Keďže sa už dlhšie očakávalo zrušenie dohôd o pracovnej činnosti, hľadali právny nástroj, ktorými by si mohli ako živnostníci pravidelne znižovať svoj daňový základ o druh mzdových výdavkov, ktoré v konečnom dôsledku nie sú výdavkami, ale príjmami rodiny, manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo. Týmto legislatívnym riešením sa zamestnávatelia -- živnostníci dostali do podstatne výhodnejšieho postavenia než zamestnávatelia -- právnické osoby. Ide o porušenie rovnakých podmienok pre voľnú hospodársku súťaž, ale aj porušenie zásady rovnosti pred zákonom, zásady, ktorou sa "oháňali" najmä tí, ktorí bez konzultácie s odborníkmi pracovného práva presadzovali zrušenie zákazu zakladania pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi bez komplexnejšieho právneho riešenia a úpravy iných problémov s tým súvisiacich. Uvedené širšie aspekty pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi by mala odrážať aj pripravovaná daňová reforma, ako aj právne predpisy z oblasti poistného systému.
Legislatívne súvislosti
Pretože odstránenie zákazu pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi nebolo komplexné, nemožno tento počin predkladateľa -- Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR -- hodnotiť pozitívne. Ak by sa aj spomínané širšie legislatívne súvislosti pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi doriešili, do budúcnosti by bolo možné uvažovať o pracovnoprávnom vzťahu medzi manželmi, ktorý by však nebol pracovným pomerom, ovládaným podriadenosťou a nadriadenosťou, ale voľnejším pracovnoprávnym vzťahom napríklad typu voľnej služobnej zmluvy. Z takéhoto voľnejšieho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý by viac korešpondoval princípu rovnosti manželov podľa zákona o rodine, by mohol byť manžel -- zamestnanec komplexne pokrytý aj poistným systémom. Odborná obec pracovného práva v Slovenskej republike nie je nadšená postupom predkladateľa, ktorému sa podarilo zrušiť zákonný zákaz zakladania pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi. Bez ohľadu na to treba však na druhej strane povedať, že zrušenie zákazu zakladania pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi Zákonník práce umožňuje tieto vzťahy aj medzi manželmi, i keď právne dôsledky zrušenia tohto zákazu by sa mali legislatívne riešiť v iných právnych predpisoch.
Zrušenie zákazu vzniku pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi sa, predpokladám, dostane aj do pozornosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, aby tomuto závažnému právnemu faktu prispôsobilo poistný systém, ako aj do pozornosti Ministerstva financií SR, aby túto závažnú legislatívnu zmenu v Zákonníku práce premietlo do pripravovanej daňovej reformy. V opačnom prípade odstránenie zákazu vzniku pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi bude nevyhnutne vzbudzovať dojem, že legislatívnymi zámermi tohto druhu, aký predstavuje aj zrušenie zákazu vzniku pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi, sa sledujú subjektívne a individualistické záujmy jednej skupiny obyvateľov SR, živnostníkov a im na roveň postavených kategórií podnikateľov -- fyzických osôb, ktoré sú v rozpore so skutočnými záujmami štátu. Nešlo by o prvý prípad takéhoto druhu. Paušálna daň je prototypom legislatívy, ktorá je v rozpore so záujmami štátu a spochybňuje súčasne ústavný princíp rovnosti pred zákonom.