V rámci jednej zo zásad, na ktorých spočíva Občiansky súdny poriadok, a to zásady predvídateľnosti a verejnosti súdnych rozhodnutí, bude v nasledujúcom texte uverejnené stručné opísanie sporu medzi podnikateľmi, vzniknutom z ústnej kúpnej zmluvy, ktorý nakoniec riešil až súd. Máte možnosť vidieť, ako komplikovane a zložito sa v konaní pred súdom preukazujú skutočnosti, ktoré si zmluvné strany neupravia v písomnej podobe svojej zmluvy.
Okresný súd rozhodol vo veci tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 53 480,70 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne takto:
-- zo sumy 4 896,90 Sk od 16. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 5 598,60 Sk od 21. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 5 273,40 Sk od 21. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 4 291,10 Sk od 21. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 3 542,10 Sk od 23. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 15 314 Sk od 30. 6. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 7 294,10 Sk od 12. 7. 1995 do zaplatenia,
-- zo sumy 7 270,50 Sk od 12. 7. 1995 do zaplatenia,
a nahradiť mu trovy konania vo výške 645,05 Sk.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľ je právnickou osobou. Odporca bol v čase uzavretia zmluvy medzi stranami fyzickou osobou -- podnikateľom na základe živnostenského listu s predmetom podnikania maloobchod s potravinami a pochutinami a mäsom a mäsovými výrobkami. Účastníci uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu ústnou formou, pričom si dohodli predmet zmluvy (dodávka mäsa a mäsových výrobkov navrhovateľom odporcovi), cenu za tovar (výška ceny bola jednotlivo určená tak, že odporca mal po prevzatí tovaru potvrdením na dodacom liste zaplatiť kúpnu cenu v tomto dodacom liste uvedenú okamžite s tým, že asi po mesiaci spolupráce si strany dohodli formu platenia kúpnej ceny odporcom obdodávku (pri každom druhom dodaní tovaru), teda odporca mal platiť za tovar pri preberaní nasledujúceho tovaru) a miesta dodania tovaru (prevádzkareň odporcu). Zmluva bola fakticky uzavretá dodaním prvého tovaru navrhovateľom a jeho prevzatím odporcom dňa 15. 6. 1995. Navrhovateľ dodával odporcovi tovar v mesiacoch jún, júl 1995 sám, resp. prostredníctvom svojho syna. Odporca však navrhovateľovi nepreplatil všetok dodaný tovar. Celkovo odporca navrhovateľovi nezaplatil za dodaný tovar sumu 53 480,70 Sk a s platením tejto sumy sa dostal odporca do omeškania.
Počas konania súd zisťoval odpovede a riešenia nasledujúcich problémov:
1. Podľa ktorých ustanovení sa riadi právny vzťah účastníkov konania?
V čase uzavretia zmluvy bol navrhovateľ právnickou spoločnosťou a odporca živnostníkom, právny vzťah účastníkov konania sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože rozhodujúcou pre určenie pôsobnosti Obchodného zákonníka (OZ) na tento právny vzťah je povaha účastníkov právneho vzťahu pri jeho vzniku (§ 261 ods. 1 a 5 OZ).
2. Musí byť kúpna zmluva písomná?
Podľa ust. § 272 ods. 1 OZ písomná musí byť zmluva iba vtedy, ak to ustanovuje výslovne OZ, alebo aj aspoň jedna zo strán prejaví vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej podobe (§ 272 ods. 1 OZ). Keďže žiadna zo strán neprejavila vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej podobe a OZ pre platnosť kúpnej zmluvy nepožaduje písomnú formu, zmluva uzavretá medzi stranami ústnou formou je platná.
3. Deň uzavretia zmluvy?
Keďže ide o ústnu kúpnu zmluvu, dňom jej uzavretia je deň prvého faktického dodania tovaru a jeho prevzatie odporcom, čo sa stalo dňa 15. 6. 1995. Kúpna zmluva bola teda uzavretá dňa 15. 6. 1995.
4. Predmet zmluvy?
Predmetom zmluvy bolo nepochybne (nik z účastníkov konania toto nerozporoval) dodanie mäsa a mäsových výrobkov odporcovi.
5. Spôsob dodania tovaru?
Táto skutočnosť bola opäť nepochybne zistená -- tovar dodával navrhovateľ odporcovi tak, že zhruba 2x týždenne prišiel navrhovateľ do predajne odporcu s tovarom, z ktorého si odporca vybral určitú časť tovaru, ktorá sa spísala do dodacieho listu a strany potvrdili dodanie a prevzatie tovaru v predmetnom dodacom liste.
6. Cena tovaru?
Aj táto skutočnosť nebola pochybná -- cena tovaru sa odvíjala od množstva odporcom vybratého tovaru pri tej -- ktorej dodávke s tým, že cenník jednotlivých tovarov bol odporcovi známy, pretože nerozporoval ceny dodaných tovarov, na dodacích listoch uvedené ako nesprávne.
7. Spôsob platenia?
Odporca tvrdil, že navrhovateľ nerozvážal tovar sám, ale namiesto neho prišiel párkrát jeho syn ............, ktorý vtedy disponoval firemným autom navrhovateľa, takisto aj tovarom, dodacími listami a pečiatkou navrhovateľa. Navrhovateľ toto tvrdenie odporcu rozporoval a uvádzal, že o tomto nevedel a syna na toto nesplnomocnil. Túto skutočnosť však potvrdili aj syn navrhovateľa, v konaní vypočutý ako svedok, a ďalej manželka navrhovateľa .............., manželka odporcu ........... a svedkyňa ........., teda súd mal za to, že syn navrhovateľa dodal tovar odporcovi bez súhlasu a vedomia navrhovateľa, avšak vždy išlo o riadnu dodávku tovaru -- t. j. s dodacími listami a potvrdením o prevzatí tovaru. Strany si dohodli, že odporca bude platiť kúpnu cenu pri dodávaní tovaru vyznačením na príslušnom dodacom liste. Neskôr (zhruba po uplynutí 1 mesiaca) si strany dohodli, že platenie odporcu sa bude uskutočňovať vždy obdodávku, teda odporca mal platiť za už odobratý tovar pri preberaní nasledujúceho tovaru potvrdením na dodacom liste nasledujúceho tovaru. Túto skutočnosť súdu potvrdil navrhovateľ, svedkyňa ............. a sám odporca, takže súd o tomto nemal pochybnosti.
8. Platil odporca kúpnu cenu riadne?
Odporca tvrdil, že vždy navrhovateľovi (resp. jeho synovi, ktorý dodával tovar odporcovi tiež s dodacími listami) za dodaný tovar zaplatil, čo sa vyznačovalo potvrdením na príslušnom dodacom liste. Týmto pádom bolo prakticky jedno, či tovar dodal odporcovi navrhovateľ alebo odporca, pretože dodanie tovaru a jeho zaplatenie sa vyznačovalo na dodacích listoch, bez ktorých sa tovar odporcovi nedodal. Ak teda odporca zaplatil za dodaný tovar (či už hneď alebo obdodávku) -- muselo sa to, podľa dohody strán, vyznačiť v príslušnom dodacom liste. Kópie predmetných dodacích listov založili navrhovateľ aj odporca, pričom navrhovateľ založil aj originály dodacích listov, ktoré v účtovníctve eviduje on, a odporca originály dodacích listov, ktoré v účtovníctve eviduje odporca, nezaložil. Súd porovnaním týchto predložených dodacích listov zistil nasledujúce skutočnosti a pri hodnotení jednotlivých dodacích listov súd postupoval takto:
č. 1 -- súd mal preukázané, že sumu 11 380,80 Sk odporca zaplatil,
č. 2 -- súd mal preukázané, že sumu 5 049,40 Sk odporca zaplatil a zostala mu povinnosť zaplatiť 4 896,90 Sk,
č. 3 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 5 598,60 Sk nezaplatil,
č. 4 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 5 272,40 Sk nezaplatil,
č. 5 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 4 291,10 Sk nezaplatil,
č. 6 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 3 542,10 Sk nezaplatil,
č. 7 -- súd mal preukázané, že odporca tovar neprevzal, pretože chýba v tomto dodacom liste potvrdenie o prevzatí (chýba pečiatka),
č. 8 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 15 314 Sk nezaplatil,
č. 9 -- súd mal preukázané, že odporca tovar neprevzal, pretože chýba v tomto dodacom liste potvrdenie o prevzatí (chýba pečiatka),
č. 10 -- súd mal preukázané, že odporca tovar neprevzal, pretože chýba v tomto dodacom liste potvrdenie o prevzatí (chýba pečiatka),
č. 11 -- súd mal preukázané, že odporca tovar neprevzal, pretože chýba v tomto dodacom liste potvrdenie o prevzatí (chýba pečiatka),
č. 12 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 7 270,50 Sk nezaplatil,
č. 13 -- súd mal preukázané, že odporca sumu 7 294,10 Sk nezaplatil.
Súd pri porovnávaní mal za preukázané, že odporca navrhovateľovi neuhradil 53 480,70 Sk, i keď zaplatenie súm v tejto hodnote na príslušných dodacích listoch odporca vyznačoval v týchto dodacích listoch, avšak súd toto vyznačenie zaplatenia neuznal, pretože vyznačenie zaplatenia obsahujú iba kópie príslušných dodacích listov odporcu, kde je zreteľné, že toto vyznačenie zaplatenia bolo urobené na kópie príslušných dodacích listov dodatočne -- dopísaním perom s čiernou tuhou, ktorého tlač sa nezhoduje s tlačou údajov na týchto dodacích listoch. Súd teda v tejto časti návrhu navrhovateľa v časti istiny vyhovel. V zostávajúcej časti istiny súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože v zostávajúcich dodacích listoch nebolo potvrdenie prevzatia tovaru odporcom zrejmé (chýbala pečiatka odporcu) a v prípade dodacieho listu zo dňa 6. 7. 1995 mal súd za preukázané, že odporca sumu v tomto dodacom liste uvedenú navrhovateľovi zaplatil.
9. Úroky z omeškania?
Keďže strany si úrok z omeškania nedohodli a odporca sa dostal podľa názoru súdu do omeškania s platením peňažného záväzku ako dlžník, vzniklo podľa § 365 a § 369 ods. 1. OZ navrhovateľovi právo na úrok z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal teda úrok z omeškania od prvého dňa omeškania odporcu s platením tých -- ktorých cien (nasledujúci deň po dodaní tovaru, ktorý nebol zo strany odporcu zaplatený, súd uznal ako prvý deň omeškania odporcu s platením tej konkrétnej sumy -- ceny) až do ich zaplatenia. Výšku úroku z omeškania žiadal navrhovateľ priznať ako 0,05 % denne (= 18,25 % ročne). V čase uzavretia zmluvy (15. 6. 1995) v mieste sídla dlžníka (odporcu) poskytovali banky úroky v rozmedzí od 17 % do 20 % ročne (§ 502 OZ), preto navrhovateľom uplatnená výška úroku z omeškania neprekročila zákonom stanovenú maximálnu hranicu a súd teda navrhovateľovi z týchto dôvodov úrok z omeškania priznal v uplatnenej výške.
Súd vypočul v konaní svedkov:
* ............ -- nevedela k veci nič presné uviesť, nevedela o tom, akú zmluvu uzavreli účastníci konania a či odporca navrhovateľovi za dodaný tovar kúpne ceny platil.
* ............ uviedla síce, že odporca vybral z pokladne peniaze (pracovala v rozhodnom čase v pokladnici predajne odporcu) a odišiel do skladu s tým, že ide zaplatiť navrhovateľovi za dodaný tovar, avšak nebola osobne pri platení za tovar a jeho preberaní, takže súd jej svedectvo nepovažoval za dostatočne dôvodné.
* .............. -- manželka odporcu. Potvrdila, že nikdy nebol zo strany navrhovateľa (resp. jeho syna) dodaný tovar bez dodacích listov a ďalej, že strany sa v otázke platenia dohodli tak, že odporca bude navrhovateľovi za dodaný tovar platiť hneď a asi po mesiaci toto zmenili tak, že odporca bude navrhovateľovi platiť za dodaný tovar obdodávku.
* ............. -- manželka navrhovateľa. Potvrdila tú skutočnosť, že ak syn navrhovateľa rozvážal tovar, musel ho spolu s príslušnými dodacími listami a pečiatkou navrhovateľovi ukradnúť.
* .............. -- syn navrhovateľa. Tvrdil, že dodal odporcovi tovar bez dodacích listov a peniaze, vyinkasované od odporcu, odovzdal navrhovateľovi. Súd však toto svedectvo neuznal ako hodnoverné, pretože mal svedeckými výpoveďami p. ..........., p. ............. a výpoveďami samotných účastníkov konania dokázaný presný opak tvrdení tohto svedka.
Rozsudok
Všade, kde sa spomínajú: syn navrhovateľa a manželka navrhovateľa, sa myslia syn a manželka jediného spoločníka a zároveň konateľa spoločnosti navrhovateľa, pretože spoločnosť navrhovateľa má jediného spoločníka a zároveň konateľa, a to práve otca a manžela uvedených svedkov. Súd neprisvedčil obrane odporcu, že platil za tovar vždy a nezostal navrhovateľovi nič dlžný -- a to z uvedených dôvodov. Tvrdenia odporcu o tom, či tovar rozvážal navrhovateľ alebo jeho syn bez vedomia navrhovateľa, boli irelevantné, pretože jedinou dôležitou skutočnosťou bola tá skutočnosť, či odporca platil za dodaný tovar alebo nie, pretože tovar bol vždy dodaný spolu s príslušným dodacím listom, bol riadne odporcom prevzatý a strany si dohodli platenie za dodaný tovar vyznačením o zaplatení na príslušný dodací list. Ako už bolo spomenuté, sumy v tých dodacích listoch, ktoré odporca navrhovateľovi nezaplatil (spôsob, prečo tak súd mieni, je uvedený v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku), musí podľa výroku tohto rozsudku navrhovateľovi zaplatiť spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a tie sumy za tovar, dodanie ktorého sa navrhovateľovi nepodarilo dostatočne preukázať (ako je už spomenuté) spolu so sumou z dodacieho listu zo dňa 6. 7. 1995, ktorá bola navrhovateľovi zaplatená, súd navrhovateľovi nepriznal -- teda nezaviazal odporcu na platenie týchto súm a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
Súd pri rozhodovaní požil ustanovenia týchto paragrafov: § 261 ods. 1 OZ), § 261 ods. 5 OZ, § 272 ods. 1 OZ, § 340 ods. 1 OZ, § 409 ods. 1 OZ, § 409 ods. 2 OZ, § 411 OZ, § 414 ods. 1 písm. a) OZ, § 447 OZ, § 448 ods. 1 OZ, § 450 ods. 1 veta prvá OZ, § 365 veta prvá OZ, § 369 ods. 1 OZ, § 502 ods. 1 veta prvá, druhá OZ, § 502 ods. 2 OZ.
Ako vidno z tohto príkladu zo súdnej praxe, písomná zmluva s presne upravenými právami a povinnosťami zmluvných strán zabezpečuje podnikateľovi istotu v jeho záväzkových vzťahoch.