Od 1. februára 2002 je možná exekúcia obchodného podielu ako osobitý spôsob exekúcie. Exekúcia obchodného podielu sa nevykonáva jeho predajom na dražbe. Umožňuje sa exekúcia na majetkovú zložku podielu, t. j. na peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu, resp. na peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku. Účinky zrušenia účasti spoločníka vo firme, resp. zrušenie firmy ako celku, nastávajú doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcií. Pri podnikateľskej činnosti často dochádza k situáciám, kedy dlžník neuhradí veriteľovi svoj splatný peňažný záväzok, a to ani na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Pri vykonávaní exekúcie nie je zo strany exekútora zistený žiaden majetok spôsobilý na uspokojenie pohľadávky oprávneného, hoci z výpisu z obchodného registra je zistené postavenie povinného ako spoločníka v obchodných spoločnostiach. Exekúcia obchodného podielu ako osobitného spôsobu exekúcie bola umožnená až prijatím zákona č. 32/2002 Z. z. účinného od 1. 2. 2002, ktorý novelizoval zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti. Táto novela exekučného poriadku (EP) nadväzovala v časti exekúcie obchodného podielu na zákon č. 500/2001 Z. z. účinný od 1. 1. 2002, ktorým bol novelizovaný Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Pri charakteristike prijatého spôsobu exekúcie na obchodný podiel je nevyhnutné vymedziť pojem obchodný podiel.
Obchodný podiel
Platná právna úprava vzťahujúca sa na všetky typy obchodných spoločností vymedzuje v § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka (OBZ) podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok spoločnosti po odčítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§ 6 ods. 3 OBZ). Obchodným majetkom sa pre účely Obchodného zákonníka rozumie súhrn majetkových hodnôt, t. j. vecí, pohľadávok, iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré patria spoločnosti a slúžia alebo sú určené na podnikanie. Podiel spoločníka sa preto vzťahuje k peniazmi oceniteľným hodnotám. Z tejto miery účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, t. j. na peniazmi oceniteľných hodnotách potom vyplýva majetkový charakter obchodného podielu. Definícia obchodného podielu, ktorá vymedzuje jeho majetkový charakter, je však osobitne pri spoločnosti s ručením obmedzeným doplnená ustanovením § 114 ods. 1 OBZ, podľa ktorého obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Podľa tohto vymedzenia teda obchodný podiel predstavuje súhrn práv a povinností spoločníkov a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti a doplňuje definíciu obchodného podielu aj o jeho nemajetkovú zložku. Nemajetková zložka obchodného podielu je teda vo všeobecnosti vymedzená účasťou spoločníka na správe a riadení spoločnosti. To isté je možné konštatovať aj pri ostatných druhoch obchodných spoločností. Tieto dve zložky obchodného podielu nemožno od seba oddeliť vzhľadom na to, že majetková zložka obchodného podielu určuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Bez majetkovej zložky nie je možné určovať podiel spoločníka na účasti spoločnosti, mieru jeho práv a povinností.
Exekúcia na obchodný podiel
Exekúcia na obchodný podiel je upravená v § 113b EP. Tento nový spôsob exekúcie je zaradený pod ustanovením § 113 EP, teda pod exekúciu postihnutím iných majetkových práv, pričom špecificky v § 113b sú uvedené ustanovenia týkajúce sa exekúcie na obchodný podiel. Z charakteristiky prijatého spôsobu exekúcie na obchodný podiel vyplýva, že zákonodarca pri úprave tohto spôsobu exekúcie vychádzal z pojmového vymedzenia obchodného podielu, ktorý je charakterizovaný majetkovou, ako aj nemajetkovou zložkou. Takýmto vymedzením obchodného podielu bola preto vylúčená exekúcia na obchodný podiel jeho predajom na dražbe. Exekúcia obchodného podielu sa teda nevykonáva predajom obchodného podielu na dražbe. Dôvodom vylúčenia predaja obchodného podielu na dražbe bolo práve nepripustenie exekúcie na vyššie uvedenú osobnú zložku obchodného podielu. Pri predaji obchodného podielu na dražbe by došlo aj k postihnutiu samotnej obchodnej spoločnosti, ktorá by nemala žiaden vplyv na výber nového spoločníka, ktorým by sa stal vydražiteľ obchodného podielu.
Doručenie exekučného príkazu
Základná zásada prijatého spôsobu exekúcie na obchodný podiel spočíva v tom, že sa umožňuje exekúcia na majetkovú zložku obchodného podielu, t. j. na peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu, resp. na peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku. Počas trvania účasti povinného v obchodnej spoločnosti však nie je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky oprávneného z tejto majetkovej zložky obchodného podielu a oprávnený a ani súdny exekútor nemá oprávnenie dosiahnuť zrušenie účasti povinného v spoločnosti. Dosiahnuť uspokojenie pohľadávky oprávneného z majetkovej zložky obchodného podielu povinného (nárok na vyrovnací podiel, resp. nárok na podiel na likvidačnom zostatku) bolo umožnené zavedením nového dôvodu zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, resp. zrušením spoločnosti v zmysle § 113b ods. 5 EP. Podľa tohto ustanovenia účinky zrušenia účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, resp. zrušenie obchodnej spoločnosti ako celku, nastávajú doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie. Dôsledkom takéhoto spôsobu exekúcie, ktorej účinok vo vzťahu k povinnému je zánik jeho účasti v obchodnej spoločnosti, je vznik nároku povinného na vyrovnací podiel v prípade trvania spoločnosti, resp. na peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, ak je spoločnosť už v likvidačnom procese v čase doručenia exekučného príkazu. Peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu, resp. podielu na likvidačnom zostatku, je obchodná spoločnosť povinná poukázať oprávnenému do výšky jeho pohľadávky a príslušenstva. Povinnému, ktorého účasť v obchodnej spoločnosti zanikla doručením príkazu na vykonanie exekúcie, teda vznikla pohľadávka voči spoločnosti vo výške rovnajúcej sa vyrovnaciemu podielu, resp. na likvidačnom zostatku, pričom obchodná spoločnosť je povinná túto pohľadávku povinného vyplatiť oprávnenému.
Postup exekútora
Postup exekútora pri vykonávaní tohto spôsobu exekúcie je obdobný ako pri exekúcii prikázaním iných peňažných pohľadávok (§ 105 -- § 111 EP). Exekútor, ktorý má súdom vydané poverenie na vykonanie exekúcie, upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom, o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu, pričom toto upovedomenie doručuje exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti. Ustanovenie § 113b ods. 2 písm. b) EP ukladá spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému (ak v čase doručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie už zanikla účasť povinného v spoločnosti alebo ak je spoločnosť už v likvidácii). Toto ustanovenie teda predpokladá vydanie upovedomenia o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu a predpokladá ďalej vydanie príkazu na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu. Až doručením príkazu na začatie exekúcie sa prikazuje obchodnej spoločnosti nevyplatiť vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému. Zároveň podľa § 113 ods. 2 písm. c) EP exekútor zakáže obchodnej spoločnosti po vydaní príkazu na začatie exekúcie udeliť súhlas na prevod obchodného podielu, ak je takýto súhlas potrebný v zmysle ustanovení § 115 ods. 1 a 2 OBZ, resp. ak je takýto súhlas potrebný v zmysle zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny. Hoci pri tomto spôsobe exekúcie podľa § 113b EP sa ako náležitosť upovedomenia o začatí exekúcie, resp. exekučného príkazu na začatie exekúcie neukladá povinnému zákaz nakladať s jeho obchodným podielom, takýto zákaz vyplýva z náležitostí všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) EP. Exekučný poriadok v ustanovení § 113b teda predpokladá vydanie upovedomenia o začatí exekúcie týmto spôsobom a zároveň predpokladá vydanie exekučného príkazu na začatie exekúcie. Exekučný príkaz na začatie exekúcie, v ktorom sa prikazuje spoločnosti nevyplatiť vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému a v ktorom sa obchodnej spoločnosti zakazuje udeliť súhlas na prevod obchodného podielu, sa doručuje do vlastných rúk oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti. Je nevyhnutné, aby v upovedomení o začatí exekúcie, ako aj v príkaze na začatie exekúcie bol dostatočným spôsobom identifikovateľný obchodný podiel povinného, a to jednoznačnou identifikáciou samotného povinného ako aj obchodnej spoločnosti, v ktorej je povinný spoločníkom, to znamená uvedením názvu obchodnej spoločnosti so všetkými identifikačnými znakmi.
Proti exekúcii môžete podať námietky
Do štrnástich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má povinný právo podať námietky proti exekúcii, o ktorých rozhoduje súd, ktorý poveril exekútora vykonaním exekúcie. Po uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd námietky zamietol, vydá exekútor exekučný príkaz. Hoci novela nešpecifikuje tento úkon exekútora a používa pojem exekučný príkaz tak, ako je tento použitý aj v ustanovení § 113b ods. 3, v zmysle § 113b ods. 4 EP nepochybne ide o exekučný príkaz na vykonanie exekúcie. Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie sa doručuje oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu spoločnosti, v ktorej je povinný spoločníkom, zaniká účasť povinného v tejto obchodnej spoločnosti.
Nový legálny spôsob zániku účasti vo firme
Ďalším možným účinkom doručenia exekučného príkazu je aj zrušenie takejto obchodnej spoločnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon. Týmto účinkom doručenia exekučného príkazu zákonodarca zaviedol ďalší nový legálny spôsob zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti, a teda aj vznik nároku na vyrovnací podiel alebo na podiel na likvidačnom zostatku, nastáva až okamihom doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie podľa § 113b ods. 5 EP. Teda len doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie je dôvodom zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti. Vydaním upovedomenia o začatí exekúcie týmto spôsobom, ani príkazu na začatie exekúcie na obchodný podiel nedochádza k zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti. Až exekučný príkaz na vykonanie exekúcie smeruje k samotnej realizácii tejto exekúcie, a preto len s týmto úkonom exekútora je viazaný zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti. Účinky zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti sú viazané na doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie spoločnosti, a to z dôvodu, že spoločnosti sa ukladá povinnosť vyplatiť oprávnenému peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu, resp. podielu na likvidačnom zostatku.
Účinky doručenia exekučného príkazu
Účinok doručenia exekučného príkazu môže byť podľa § 113b ods. 5 Exekučného poriadku dvojaký. Jedným z možných následkov doručenia exekučného príkazu je zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti. Druhým možným následkom je zrušenie obchodnej spoločnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon. Výslovné ustanovenie o tom, že doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka sa zrušuje obchodná spoločnosť, obsahuje ustanovenie § 88 ods. 1 písm. g) OBZ, podľa ktorého vydaním exekučného príkazu na podiel spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti sa táto spoločnosť zrušuje. Pri verejnej obchodnej spoločnosti ustanovenie § 88 ods. 2 OBZ neumožňuje ani dodatočnou dohodou zostávajúcich spoločníkov zmenou spoločenskej zmluvy rozhodnúť o trvaní spoločnosti aj bez spoločníka, na podiel ktorého bol doručený príkaz na exekúciu. Pri verejnej obchodnej spoločnosti v prípade zastavenia exekúcie dochádza k obnoveniu účasti takéhoto spoločníka postihnutého exekúciou (§ 88 ods. 3 OBZ). Toto ustanovenie je však nepresné, pretože v zmysle § 88 ods. 1 písm. g) OBZ nedochádza k zániku účasti takéhoto spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti, ale dochádza tým k zrušeniu spoločnosti ako celku.
Zrušenie komanditnej spoločnosti
Úprava komanditnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku nehovorí konkrétne o dôvode zrušenia komanditnej spoločnosti pri doručení exekučného príkazu na podiel komanditistu, resp. komplementára. Ustanovenie § 93 ods. 2 OBZ pri komanditnej spoločnosti odkazuje primerane na ustanovenie o verejnej obchodnej spoločnosti pri komplementároch a na právne postavenie komanditistov odkazuje na ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle citovaného ustanovenia je možné dospieť k záveru, že dôvodom zrušenia komanditnej spoločnosti je vydanie exekučného príkazu na obchodný podiel komplementára, ktorý má obdobné postavenie ako spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti, a to v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 s použitím § 88 ods. 1 písm. g) OBZ. Doručením exekučného príkazu na podiel komanditistu sa komanditná spoločnosť nezrušuje, ale dochádza k zániku účasti komanditistu v spoločnosti. Tento následok vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 2 OBZ v spojení s § 148 ods. 3 OBZ, pretože na postavenie komanditistu sa primerane použijú ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným. Doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným dochádza k zániku jeho účasti v spoločnosti a podľa § 93 ods. 2 OBZ preto aj pri komanditnej spoločnosti dochádza k zániku účasti komanditistu v komanditnej spoločnosti.
Spoločník v s. r. o.
Ustanovenie § 113b ods. 5 EP hovorí o zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti doručením exekučného príkazu. Tento spôsob zániku účasti sa nevyhnutne použije pri spoločníkovi v spoločnosti s ručením obmedzeným. Nie je celkom v súlade s ustanovením § 113b ods. 5 EP ustanovenie § 148 ods. 3 OBZ, podľa ktorého, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom. Citované ustanovenie upravuje zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade exekúcie na obchodný podiel, avšak len za predpokladu, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Toto ustanovenie neupravuje situáciu, ak podľa spoločenskej zmluvy je prípustný prevod obchodného podielu bez súhlasu valného zhromaždenia. Ustanovenie § 113b ods. 5 EP spája s doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie účinky zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na spôsob úpravy prevodu obchodného podielu (t. j. bez ohľadu na to, či je prevod obchodného podielu viazaný na súhlas valného zhromaždenia, alebo či je prevod obchodného podielu vylúčený alebo či sa nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu). Na rozdiel od tejto úpravy ustanovenie § 148 ods. 3 OBZ spája účinky zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti pri exekúcii na obchodný podiel len v tých prípadoch, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu, alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Toto ustanovenie § 148 ods. 3 OBZ teda nepostihuje zánik účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade exekúcie na jeho obchodný podiel, ak sa na prevod obchodného podielu nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia. V danom prípade je preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 113b ods. 5 EP, podľa ktorého doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti bez ohľadu na spôsob úpravy prevodu obchodného podielu. Ďalšia nepresnosť v ustanovení § 148 ods. 3 OBZ hovorí o tom, že zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným nastáva pri "exekúcii" na obchodný podiel. Toto ustanovenie Obchodného zákonníka používa len všeobecný pojem "exekúcia" na obchodný podiel a nerozlišuje jednotlivé úkony exekútora tak, ako to má na mysli ustanovenie § 113b ods. 1 -- 5 EP. Z uvedeného je treba dospieť k záveru, že ustanovenie Exekučného poriadku v § 113b ods. 5 dopĺňa všeobecné ustanovenie § 148 ods. 3 OBZ a k zrušeniu účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným dochádza jednoznačne až doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 113b ods. 5 EP.
Dôsledky doručenia exekučného príkazu
Dôsledkom doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie je zrušenie účasti povinného v obchodnej spoločnosti, čím dochádza k vzniku jeho nároku na vyrovnací podiel a v prípade, ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, vzniká mu nárok na vyplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich podielu povinného na likvidačnom zostatku. Táto pohľadávka zodpovedajúca vyrovnaciemu podielu a podielu na likvidačnom zostatku musí byť obchodnou spoločnosťou vyplatená oprávnenému. Za trvania spoločnosti, pokiaľ v konkrétnom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným nie je v likvidácii, vzniká nárok na vyrovnací podiel v zmysle § 148 ods. 3 s použitím § 150 OBZ. Zrušenie účasti z dôvodu exekúcie na obchodný podiel má rovnaké účinky ako zrušenie účasti spoločníka súdom tak, ako to predpokladá § 150 ods. 1 OBZ. Pri výpočte vyrovnacieho podielu sa jeho výška určuje pri spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 152 ods. 2 OBZ, a to pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Ako vypočítať výšku vyrovnacieho podielu?
Spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu je teda závislý od výšky splateného vkladu povinného k splateným vkladom ostatných spoločníkov. Jeho výška sa určí vyššie uvedeným pomerom z čistého obchodného imania spoločnosti tak, ako je to uvedené v § 61 ods. 1 OBZ. Pod čistým obchodným imaním sa rozumie obchodný majetok po odrátaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Obchodný majetok je definovaný v § 6 ods. 1 OBZ ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi alebo sú určené na jeho podnikanie. Z uvedeného vyplýva, že čistým obchodným imaním sa rozumie hodnota obchodného majetku znížená o záväzky, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Pri takomto zákonom stanovenom spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu vzniká riziko, že na základe účtovnej uzávierky dospeje spoločnosť k záveru, že čisté obchodné imanie je nižšie ako súhrn záväzkov, čo má, samozrejme, vplyv na výšku vyrovnacieho podielu. Na rozdiel od speňažovania majetku v rámci dražby, kedy sa draží majetok na základe licitácie, exekúcia obchodného podielu nepripúšťa takúto možnosť speňažovania. Výška vyrovnacieho podielu je jednoznačne určená spôsobom uvedeným v Obchodnom zákonníku.
Ktorú účtovnú uzávierku použiť?
Pri výpočte vyrovnacieho podielu treba poukázať na novelu Obchodného zákonníka v § 61 ods. 2, podľa ktorého sa výška vyrovnacieho podielu určuje na základe riadnej účtovnej uzávierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Podkladom na určenie výšky vyrovnacieho podielu je teda účtovná uzávierka za predchádzajúce účtovné obdobie, v ktorom zaniká účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti. Do nadobudnutia účinnosti novely Obchodného zákonníka, t. j. do 31. 12. 2001 sa pri určení výšky obchodného podielu vychádzalo z účtovnej uzávierky za účtovné obdobie, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. V súvislosti s týmto spôsobom určenia výšky vyrovnacieho podielu je opätovne potrebné poukázať na účinky doručenia exekučného príkazu. Až doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zaniká účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti a je potom na obchodnej spoločnosti, aby určila výšku obchodného podielu na základe účtovnej uzávierky za predchádzajúce účtovné obdobie. V danom prípade teda môže nastať situácia, kedy je príkaz na začatie exekúcie doručený v jednom účtovnom období, avšak príkaz na vykonanie exekúcie podľa § 113b ods. 5 EP je doručený v ďalšom účtovnom období. Podľa dátumu doručenia tohto exekučného príkazu na vykonanie exekúcie je potom potrebné vychádzať z účtovnej uzávierky za predchádzajúce účtovné obdobie, keďže až doručením príkazu na vykonanie exekúcie zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Vyrovnací podiel sa potom vypočíta podľa účtovnej uzávierky za predchádzajúce účtovné obdobie. Pri určení lehoty na zaplatenie vyrovnacieho podielu oprávnenému (po doručení príkazu na vykonanie exekúcie) ustanovenie § 113b ods. 5 EP neupravuje žiadnu lehotu, v ktorej je obchodná spoločnosť povinná vyplatiť tento vyrovnací podiel oprávnenému.
Splatnosť vyrovnacieho podielu
Pri určení splatnosti vyrovnacieho podielu, na ktorý vzniká oprávnenému nárok po doručení príkazu na vykonanie exekúcie, je nevyhnutné vychádzať zo skutkového stavu v konkrétnej exekúcii. V zmysle § 61 ods. 3 OBZ právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím 3 mesiacov od schválenia ročnej účtovnej uzávierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným patrí schvaľovanie riadnej účtovnej uzávierky do právomoci valného zhromaždenia. Pretože § 113b ods. 5 EP nehovorí o inej lehote splatnosti vyrovnacieho podielu, je potrebné vychádzať z hmotno-právnych ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré určujú splatnosť vyrovnacieho podielu. Pri konkrétnom výkone exekúcie môže nastať situácia, kedy je exekučný príkaz doručený pred schválením ročnej účtovnej uzávierky, na základe ktorej sa vypočíta vyrovnací podiel. V danom prípade je preto nevyhnutné určiť splatnosť tohto vyrovnacieho podielu až uplynutím 3 mesiacov od schválenia ročnej účtovnej uzávierky valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným, ak spoločenská zmluva nemá inú lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu. Tomu nasvedčuje aj § 113b ods. 6 EP, ktorý odkazuje na primerané použitie ustanovení § 105 -- § 111 EP, teda na exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok. Podľa § 105 ods. 2 EP je umožnená aj exekúcia pohľadávky splatnej v budúcnosti, čo je v danom prípade situácia, ak dôjde k doručeniu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie pred schválením ročnej účtovnej uzávierky. V danom prípade je preto potrebné aplikovať § 105 ods. 2 s použitím § 113b ods. 6 EP. Vyrovnací podiel teda v takomto prípade sa stane splatným uplynutím 3 mesiacov od schválenia riadnej účtovnej uzávierky (ak spoločenská zmluva nehovorí o iných lehotách). Aj v tomto prípade môžu v praxi nastať komplikácie v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov valné zhromaždenie neschváli ročnú účtovnú uzávierku, čo je predpokladom na splatnosť vyrovnacieho podielu. Ustanovenie § 113b ods. 5 EP nehovorí o žiadnej lehote splatnosti tak, ako bolo uvedené vyššie. Preto je potrebné postupovať podľa hmotno-právnej úpravy § 61 OBZ, kde predpokladom splatnosti vyrovnacieho podielu je jednak schválenie účtovnej uzávierky na to oprávneným orgánom v obchodnej spoločnosti a ďalším predpokladom splatnosti vyrovnacieho podielu je uplynutie 3 mesiacov od takéhoto schválenia ročnej účtovnej uzávierky, ak spoločenská zmluva alebo iné zakladateľské listiny neupravujú inú lehotu. Je otázne, aké právne prostriedky má exekútor, resp. oprávnený na vynútenie vôle obchodnej spoločnosti rozhodnúť o schválení účtovnej uzávierky. Exekučný poriadok neumožňuje exekútorovi žiadne osobitné oprávnenia vo vzťahu k obchodnej spoločnosti vynútiť schválenie ročnej účtovnej uzávierky, čo je predpokladom splatnosti vyrovnacieho podielu. Ak dôjde k doručeniu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie v lehote po uplynutí 3 mesiacov od schválenia účtovnej uzávierky za predchádzajúce obdobie, v ktorom došlo k zrušeniu účasti spoločníka, splatnosť pohľadávky, teda vyrovnacieho podielu v prospech oprávneného nastáva dňom doručenia tohto exekučného príkazu na vykonanie exekúcie.
Poddlžnická žaloba
Ustanovenie § 113b EP neupravuje postup v prípade, ak si obchodná spoločnosť z akýchkoľvek dôvodov nesplní svoju povinnosť a nevyplatí peňažné prostriedky vo výške vyrovnacieho podielu oprávnenému. V zmysle § 113b ods. 6 EP, ktorý odkazuje primerane na použitie § 105 -- § 111 EP, je nevyhnutné dospieť k záveru o možnosti podania poddlžnickej žaloby v zmysle § 109 EP. V takomto prípade by sa teda oprávnený mohol vlastným menom samostatnou žalobou domáhať nároku na vyplatenie sumy zodpovedajúcej vyrovnaciemu podielu priamo voči spoločnosti, ktorej spoločníkom bol jeho dlžník, teda povinný, a ktorého účasť zanikla doručením príkazu na vykonanie exekúcie. Podanie poddlžnickej žaloby predpokladá splatnosť pohľadávky ako nevyhnutný predpoklad jej úspešnosti. Znamená to, že predpokladom na podanie takejto poddlžnickej žaloby je len nesplnenie povinnosti obchodnej spoločnosti vyplatiť určenú sumu zodpovedajúcu vyrovnaciemu podielu oprávnenému v prípade schválenia ročnej účtovnej uzávierky a uplynutím 3 mesiacov od jej schválenia, pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje inú lehotu.
Zákonná lehota
Ustanovenie § 113b ods. 5 EP neupravuje žiadne lehoty na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Ak sa však obchodná spoločnosť nachádza v likvidácii a je doručený exekučný príkaz na obchodný podiel spoločníka, ustanovenie § 113b ods. 5 EP zavádza zákonnú lehotu na vyplatenie peňažných prostriedkov zodpovedajúcich podielu povinného na likvidačnom zostatku, pričom zákonodarca zvolil na túto lehotu pojem "bezodkladne". V prípade, ak sa nachádza obchodná spoločnosť v likvidácii a je doručený exekučný príkaz na podiel spoločníka, je zákonom stanovená lehota bezodkladne poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku na účet oprávneného. Takto zavedený pojem "bezodkladného" vyplatenia podielu povinného na likvidačnom zostatku nie je však v súlade s hmotno-právnym ustanovením § 75 OBZ, ktoré upravuje spôsob, lehoty a podmienky na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku. Ustanovenie § 75 ods. 3 OBZ hovorí o tom, že spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti. Na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku podľa tohto ustanovenia je teda nevyhnutné uspokojenie nárokov všetkých známych veriteľov a len za splnenia tejto podmienky môže dôjsť k vyplateniu podielu na likvidačnom zostatku. Odlišne od tohto spôsobu vzniku nároku na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku je uvedená lehota v § 113b ods. 5 EP, kde je uvedené "bezodkladné" vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku oprávnenému, resp. exekútorovi. Jeden z možných spôsobov výkladu tohto ustanovenia je ten, že lehota na "bezodkladné vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku", je len vo vzťahu k hmotno-právnej úprave § 75 ods. 3 Obchodného zákonníka. Táto lehota začne plynúť po uspokojení všetkých známych veriteľov a až za splnenia tejto podmienky, ako aj ďalších predpokladov ukončenia likvidácie v zmysle § 75 ods. 2 OBZ (schválenie konečnej správy likvidátora, účtovnej uzávierky a návrhu, rozdelenia likvidačného zostatku), nastáva povinnosť bezodkladného vyplatenia podielu na likvidačnom zostatku podľa § 113b ods. 5 EP. Avšak z dôvodu možného dlhodobého likvidačného procesu týmto výkladom môže byť nárok oprávneného na vyplatenie prostriedkov zodpovedajúcich podielu na likvidačnom zostatku odsunutý na neznáme obdobie do budúcnosti. Ďalší výklad môže smerovať k tomu, že doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie v prípade, ak obchodná spoločnosť je v likvidácii, začína plynúť lehota na "bezodkladné" poukázanie týchto finančných prostriedkov bez ohľadu na splnenie hmotno-právnych predpokladov vzniku nároku na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku podľa § 75 Obchodného zákonníka. V prípade, ak nie je vypracovaná konečná správa likvidátora, schválená účtovná uzávierka a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku, je otázne, z akých podkladov a na základe akých skutočností dôjde k výpočtu podielu na likvidačnom zostatku. Jeho výška je pri spoločnosti s ručením obmedzeným uvedená v § 153 ods. 2 OBZ ako pomer vkladu, ktorý spoločník splatil k splateným vkladom všetkých spoločníkov na čistom obchodnom imaní (spôsob výpočtu likvidačného zostatku pri komanditnej spoločnosti upravuje § 104 a pri verejno-obchodnej spoločnosti § 92 Obchodného zákonníka). Opätovne aj posúdenie tejto lehoty na bezodkladné vyplatenie prostriedkov zodpovedajúcich podielu povinného na likvidačnom zostatku bude vecou aplikačnej praxe súdov a postupu exekútorov pri exekúcii na obchodný podiel.
Zrušenie spoločnosti ako celku
Ďalším z účinkov doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie je zrušenie spoločnosti ako celku v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný zákon. Takéto zrušenie obchodnej spoločnosti v prípade exekúcie na obchodný podiel zo zákona vyplýva pri verejnej obchodnej spoločnosti [§ 88 ods. 1 písm. g) OBZ], ďalej v prípade komanditnej spoločnosti, ak je doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na podiel komplementára [§ 93 ods. 2 s použitím § 88 ods. 1 písm. g OBZ]. Nevyhnutným, zákonom predpokladaným následkom takéhoto zrušenia je likvidácia spoločnosti tak, ako to predpokladá § 70 ods. 2 OBZ. Keďže došlo zo zákona doručením exekučného príkazu v týchto prípadoch k zrušeniu obchodnej spoločnosti a celé imanie spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu (čo vyplýva z charakteru exekúcie postihnutím obchodného podielu), nevyhnutným zákonným dôsledkom je vstup spoločnosti do likvidácie podľa § 70 ods. 2 OBZ. Podľa tohto ustanovenia spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Znamená to, že v uvedených prípadoch dňom doručenia exekučného príkazu na obchodný podiel spoločníka dochádza týmto dňom zároveň aj k vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie. Pri zániku účasti povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným dochádza k uvoľneniu jeho obchodného podielu a v zmysle § 148 ods. 4 OBZ prechádza tento obchodný podiel na obchodnú spoločnosť. Obchodná spoločnosť môže takto uvoľnený podiel po spoločníkovi, ktorého účasť zanikla z dôvodu exekúcie na jeho obchodný podiel, previesť na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. O takomto prevode uvoľneného obchodného podielu rozhoduje valné zhromaždenie. V prípade, ak sa neprevedie takto uvoľnený obchodný podiel na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, valné zhromaždenie má povinnosť rozhodnúť do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti povinného v spoločnosti s ručením obmedzeným, o znížení základného imania o vklad spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla. V prípade nedodržania zníženia základného imania do 6 mesiacov od zániku účasti povinného v spoločnosti, môže súd z tohto dôvodu aj bez návrhu spoločnosť s ručením obmedzeným zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Zavedením tohto nového spôsobu exekúcie sa vyhovelo požiadavkám praxe a zároveň tým došlo k odstráneniu názorových polemík o možnosti, resp. nemožnosti postihnutia obchodného podielu v rámci exekúcie. Je otázkou aplikačnej praxe, postupu súdov a exekútorov, akým spôsobom sa tento nový inštitút využije pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov.