Zamestnanecké obligácie
Akciová spoločnosť môže emitovať zamestnanecké obligácie ako neprevoditeľné dlhopisy na meno vydávané emitentom výlučne pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a pre zamestnancov, ktorých pracovný pomer u emitenta sa skončil z dôvodu ich odchodu do starobného dôchodku. Aké povinnosti má emitent v prípade rozviazania pracovného pomeru alebo pri dedení zamestnaneckej obligácie?
-- Emitent zamestnaneckých obligácií je povinný v prípade rozviazania pracovného pomeru zamestnaneckú obligáciu od bývalého zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru odkúpiť a vyplatiť mu jej menovitú hodnotu a splatnú časť úrokového výnosu. Pokiaľ emisný kurz zamestnaneckej obligácie bol nižší než jej menovitá hodnota, vyplatí emitent bývalému zamestnancovi emisný kurz zamestnaneckej obligácie a pomernú časť rozdielu medzi menovitou hodnotou zamestnaneckej obligácie a jej emisným kurzom. Túto povinnosť má aj voči osobám, ktoré zamestnaneckú obligáciu zdedili. Pokiaľ zamestnanec pri rozviazaní pracovného pomeru alebo dedič zamestnaneckú obligáciu emitentovi nepredá v lehote určenej v emisných podmienkach, nie je emitent povinný vyplácať určený výnos. Ďalšie informácie o dlhopisoch získate v odbornej publikácii Akciová spoločnosť, jej organizačné a finančné riadenie (Právo a manažment, číslo: 17/2004).
Škoda spôsobená požiarom
S. r. o. skladovala vo svojom sklade horľavé látky, ktorých cena obstarania bola 50 000 Sk. V júli 2004 sklad vyhorel. Polícia a hasiči vyšetrovaním nezistili, že by k požiaru došlo cudzím zavinením, o čom vyhotovili správu v auguste 2004. Je možné o takto vzniknutej škode účtovať do daňových nákladov? Obstarávacia cena skladu bola 500 000 Sk, účtovná zostatková cena bola 200 000 Sk a daňová zostatková cena bola 264 000 Sk.
-- Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. g) umožňuje do daňových výdavkov zahrnúť škody, ktoré nie sú zavinené daňovníkom a ktoré vznikli v dôsledku živelnej pohromy, resp. ktoré boli spôsobené neznámym páchateľom. V danom prípade boli príčiny požiaru vyšetrované a nebolo zistené zavinenie ani daňovníka, ani inej osoby. Z daňového hľadiska bude teda s. r. o. postupovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o daniach z príjmov, t. j. škoda spôsobená neznámym páchateľom bude uznaná za daňový výdavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Pojem škody spôsobenej podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom ZDP bližšie nešpecifikuje, no daňovník je povinný oprávnenosť zahrnutia tejto škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého je zrejmé, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. S. r. o. disponuje takýmto potvrdením už v auguste 2004, preto už v zdaňovacom období 2004 môže do daňových výdavkov zahrnúť hodnotu škody -- zostatkovú hodnotu skladu a obstarávaciu cenu zničených zásob.
Účtovný prípad SK MD D
Zúčtovanie zostatkovej ceny skladu 200 000 549 081
Vyradenie skladu z evidencie 500 000 081 021
Škoda na zásobách 50 000 549 112
Do daňových výdavkov sa teda v plnej výške zahrnie zaúčtovaná hodnota škody na zásobách (50 000 Sk), ako aj daňová zostatková cena skladu (264 000 Sk). Hodnota 64 000 Sk (daňová zostatková cena -- účtovná zostatková cena) bude teda položkou znižujúcou výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Ďalšie odpovede na otázky z oblasti účtovníctva, ako aj riešenia rôznych účtovných prípadov a informácie o aktuálnych legislatívnych zmenách z oblasti účtovníctva nájdete v Účtovnom tipe (Účtovníctvo a dane, číslo: 16/2004).
Pracovné voľno s náhradou mzdy
Prosím o vysvetlenie, čo možno považovať za štátnu skúšku v zmysle §140 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce. Je vykonanie atestácie (u lekárov) alebo audítorskej skúšky (u asistentov audítorov) považované za štátnu skúšku? Aký je nárok na pracovné voľno v prípade vykonania týchto dvoch skúšok?
-- Účasť na štúdiu popri zamestnaní a ďalšom vzdelávaní, v ktorých má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Pod predpokladmi ustanovenými právnymi predpismi sa rozumie napr. ukončenie strednej školy, vysokej školy (bakalárske, magisterské, alebo doktorandské štúdium a špecializačné štúdium v medicíne). Nariadenie vlády SR z 24. marca 2004 č. 213/2004 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. 5. 2004 presne ustanovuje, ktoré spôsoby ďalšieho vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve sa považujú za prehlbovanie kvalifikácie a ktoré za zvyšovanie kvalifikácie. Napr. účasť na špecializačnom štúdiu (bývalé atestácie) sa považuje za zvyšovanie kvalifikácie. Zákonník práce nezakotvuje pre zamestnávateľa povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na zvýšenie kvalifikácie, musí mu ho poskytnúť najmenej v tom rozsahu, ako je to ustanovené v § 140 ods. 4 Zákonníka práce. Nakoľko podľa Zákonníka práce zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie, podľa nášho názoru, ak je zloženie audítorskej skúšky podľa zákona č. 466/2002 Z. z. v súlade s potrebou zamestnávateľa, zamestnávateľ môže aj v tomto prípade poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, a to najmenej v tom rozsahu ako je to ustanovené v § 140 ods. 4 Zákonníka práce (Mzdové účtovníctvo, číslo: 14/2004).
Podporné obdobie
Náš zamestnanec je dlhodobo práceneschopný. Ako dlho mu máme vyplácať nemocenské dávky?
-- Ak od predchádzajúcej PN Vášho zamestnanca uplynulo viac ako 26 týždňov, zamestnancovi môžete vyplácať nemocenské po dobu trvania PN, najdlhšie 52 týždňov. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa. Po tomto období bude PN ukončená, alebo pobočka SP rozhodne o tom, že zamestnanec je invalidný. Dôležité je zistiť, ako dlho a kedy bol zamestnanec práceneschopný pred súčasnou PN. Ak by medzi nimi neuplynulo 26 týždňov, počas ktorých zamestnancovi trvalo nemocenské poistenie a zároveň nevznikla PN, doba predchádzajúcej PN a doba trvania súčasnej PN by sa spočítali, súčet musí byť maximálne 52 týždňov, teda 7 x 52 = 364 dní. Obdobie, počas ktorého trvá nárok na nemocenské (podporné obdobie) sa podľa § 34 ods. 1 končí uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. Započítavajú sa do neho aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej PN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná PN. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia (Mzdové účtovníctvo, číslo: 14/2004).