Život s duševne chorým manželom

Návrh nového zákona o rodine charakterizuje manželstvo ako spoločenstvo muža a ženy, ktoré vzniká na základe ich dobrovoľného rozhodnutia prejaveného zákonom stanoveným spôsobom. Účelom manželstva podľa predmetného návrhu je "vytvoriť harmonické trvalé a stabilné životné spoločenstvo a zabezpečiť riadnu východu detí". Ďalej sa v návrhu uvádza, že "muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (snúbenci), majú právo vopred poznať svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav".

Z paragrafu 6 ods. 1 vyplýva, že snúbenci sú povinní predložiť určené doklady a vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja poznajú svoj zdravotný stav. Podľa paragrafu 12 ods. 3 "manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd však môže uzavretie manželstva takejto osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva". A v ods. 4 paragrafu 12 sa o. i. uvádza, že ak uzavrie manželstvo osoba, ktorá trpí duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodne o neplatnosti tohto manželstva aj bez návrhu. Napokon v ods. 5 citovaného paragrafu 12 "ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rozhodne súd o neplatnosti tohto manželstva na návrh ktoréhokoľvek z manželov. K rozhodnutiu o neplatnosti manželstva však nepôjde, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľný s účelom manželstva" (t. j. vytvára sa nim harmonické, trvalé a stabilné životné spoločenstvo a zabezpečuje riadna výchova detí).
Z prezentovaného textu navrhovaného zákona o rodine teda pramení určité uspokojenie s istotou, že manželstvo nemôže uzavrieť osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a že súd môže uzavretie manželstva takej osobe povoliť, ak je jej zdravotný stav zlučiteľný s účelom manželstva. Zrejme tak urobí po dôkladnom výsluchu dotknutej osoby a na základe znaleckého posudku znalca psychiatrie, vrátane jeho výsluchu. Treba preto súhlasiť s názorom tých, ktorí tvrdia, že zakázať manželstvo takým ľuďom vôbec, t. j. z hľadiska právneho i sociálneho, by nebolo správne. Druhá, často diskutovaná otázka je -- "či by nebolo vhodné zakotviť v zákone povinnosť zdravotnej prehliadky pre snúbencov ešte pred uzavretím manželstva". Túto otázku možno považovať za otázku svedomia snúbencov a nebolo by vhodné urobiť z toho formálnu podmienku uzavretia manželstva. Mohlo by tým dôjsť k schematizovaniu celého procesu až (niekedy) k trápnej a nebezpečnej formalite, ktorá by po stránke individuálnej i po stránke sociálnej mohla mať neodhadnuteľné škodlivé následky.
Návrh zákona o rodine precizuje v paragrafe 12 otázky spôsobilosti snúbencov na uzavretie manželstva vo vzťahu k ich psychickým vlastnostiam. V porovnaní s ods. 3 riešia odseky 1 a 2 paragrafu 12 situácie, kedy už bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony. A právne následky uzavretia manželstva osobou, ktorá trpí duševnou poruchou sú odstupňované podľa intenzity poruchy v citovaných odsekoch 4 a 5 paragrafu 12. Výpočet konkrétnych dokladov, ktoré sú snúbenci povinní predložiť je upravený v zákone č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Bude tu záležať na prístupe snúbencov, do akej miery si dokážu pripustiť, že život s duševne chorým manželom môže byť aj značne disharmonický. Preto za prioritné treba považovať preventívne správanie sa a konanie snúbencov.