Od 1. januára 2003 je naša spoločnosť povinná účtovať o odloženej dani. My o nej neúčtujeme, lebo podľa nášho názoru sú u nás pri odpisovaní majetku účtovné a daňové odpisy tie isté -- v rovnakej výške každý rok. Je to možné, aby boli účtovné a daňové odpisy v rovnakej výške? Postupujeme správne? Účtovné odpisy tvoríme podľa účtovného plánu -- podľa odpisových skupín zo zákona o daniach z príjmov. Ako sa správne vyčísľujú daňové odpisy? Z čoho máme vychádzať?
Jedným z dôvodov účtovania odloženej dane je, že účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je rozdielna, ako je jeho daňová hodnota, a to vyššia alebo nižšia. Tento rozdiel vyplýva predovšetkým z rozdielnych účtovných a daňových odpisov. Takýto rozdiel musí v účtovnej jednotke objektívne vzniknúť, ak postupuje v súlade so zákonom o účtovníctve a súčasne v súlade so zákonom o daniach z príjmov.
* Spôsob účtovného odpisovania dlhodobého hmotného majetku je stanovený v § 20 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Účtovná jednotka je povinná zostaviť odpisový plán, pri ktorého tvorbe zohľadní dobu použiteľnosti, intenzitu využitia, očakávané fyzické a morálne opotrebenie majetku a pod. Účtovná jednotka účtuje v účtovníctve odpisy na základe účtovného plánu odpisov počas celej doby odpisovania hmotného majetku. V prípade zmeny odpisového plánu musí túto skutočnosť uviesť v poznámkach k účtovnej závierke.
* Daňové odpisy, spôsob výpočtu a ich výška zahŕňania do daňových výdavkov sú stanovené v § 26 až 33 zákona o daniach z príjmov v platnom znení. Daňový zákon stanovuje dobu odpisovania i spôsob výpočtu odpisov (rovnomerný alebo zrýchlený). O daňových odpisoch daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva neúčtuje. Rozdiel medzi daňovými a účtovnými odpismi sa zisťuje mimoúčtovne a zohľadňuje sa pri výpočte základu dane z príjmov.
* Daňové odpisy si vedie účtovná jednotka mimoúčtovne. Niektoré tlačivá inventárnych kariet, ktoré sú dostupné v predajniach, sú usporiadané tak, že je možné na nich sledovať osobitne účtovné a daňové odpisy. Podobne niektoré účtovné softvéry evidujú samostatne účtovné a daňové odpisy. Zároveň vás upozorňujeme, že odložená daň sa neúčtuje len v súvislosti s rozdielnou daňovou a účtovnou základňou dlhodobého hmotného majetku. Dôvody, pre ktoré sa účtuje odložená daň z príjmu, sú uvedené v § 10 ods. 5 až 18 Postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
Podľa nových postupov účtovania sa odložená daň účtuje pri:
a) dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzku vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou,
b) možnosti umorovať daňovú stratu v budúcnosti, pod ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti,
c) možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.
Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou sú najmä:
1) Dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov.
V týchto prípadoch budeme účtovať o odloženom daňovom záväzku. O odloženom daňovom záväzku budeme účtovať vždy, keď nastanú nasledujúce skutočnosti:
a) Účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, to je zostatková cena dlhodobého hmotného majetku v účtovníctve je vyššia ako je jeho zostatková cena podľa zákona o daniach z príjmov. V tomto prípade ide vlastne o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Daňové odpisy sú v tomto prípade vyššie ako účtovné odpisy.
b) Účtovná cena pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa, napr. zaúčtované pohľadávky z úrokov, zmluvnej pokuty, ktoré sú podľa zákona o daniach z príjmov daňovým príjmom až po inkase pohľadávky.
2) Dočasné rozdiely, ktoré v budúcich obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov.
V týchto prípadoch budeme účtovať o odloženej daňovej pohľadávke.
a) Účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, to je zostatková účtovná cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia ako je jeho hodnota podľa zákona o daniach z príjmov. V tomto prípade ide o rozdielne účtovné a daňové odpisy, keď účtovné odpisy sú nižšie ako daňové odpisy.
b) Účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než je jej daňová základňa, napr. bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný, napr. tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá bude v budúcnosti odpísaná v súlade so zákonom o daniach z príjmov.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že o odloženej dani nebude účtovať účtovná jednotka, ak vytvorí opravnú položku k pohľadávkam, ktorá nebude v budúcnosti daňovým výdavkom. V tomto prípade je rozdiel medzi daňovou základňou pohľadávky a jej účtovnou hodnotou trvalý. Účtovaniu o odloženej dani musí predchádzať analýza zisteného rozdielu z hľadiska jeho budúcej daňovej uznateľnosti.
c) Účtovná hodnota zásob je nižšia než je ich daňová základňa, napr. bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný. Opravné položky k zásobám nie sú podľa platnej legislatívy daňovým výdavkom. Rozdiel medzi účtovnou a daňovou hodnotou z titulu tvorby opravnej položky je však len prechodným rozdielom, pretože podľa súčasne platného zákona o daniach z príjmov je strata z predaja zásob daňovo uznaným nákladom.
d) Účtovná hodnota záväzku je vyššia než je jeho daňová základňa -- napr. záväzky daňovo uznané až po zaplatení. Neuplatnenie zaúčtovaných nákladov do daňových nákladov z dôvodu ich nezaplatenia bude v súčasnosti jeden z častých dôvodov účtovania o odloženej dani. Do tohto okruhu spadajú všetky výdavky podľa 24 ods. 3 zákona o daniach z príjmov a výdavky podľa § 23 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov.
O odloženej daňovej pohľadávke budeme účtovať aj v prípade možnosti umorovať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti.
O odloženej daňovej pohľadávke bude účtovná jednotka účtovať len v tom prípade, ak je pravdepodobné, že v budúcnosti dosiahne účtovná jednotka základ dane, od ktorého bude možné odpočítať odloženú daňovú pohľadávku. O odloženej dani bude účtovná jednotka účtovať spravidla ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Pri výpočte odloženej dane sa použijú sadzby dane, pri ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daň uplatnená. Ak tieto sadzby nie sú známe, použije sa známa sadzba dane platná v nasledujúcom období (v súčasnosti platná sadzba dane od 1. januára 2004 19 %). V prípade zmeny sadzby dane sa musí odložená daň prepočítať podľa novej sadzby dane.