Jedným z kľúčových momentov, s ktorým sa stretáva každý subjekt zapojený do medzinárodného obchodu, je určitý stupeň zvýšenej rizikovosti, ktorá existuje pri väčšine takýchto tovarovo-peňažných vzťahov. Pre ekonomický rozvoj malých krajín, ako je Slovensko, je zároveň otázka aktívneho zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce nevyhnutným prostriedkom ich ďalšieho ekonomického rastu a napredovania. Napojenie na svetový trh sa dnes týka prakticky všetkých hospodárskych odvetví, slovenský trh je relatívne malý, a preto musia podnikatelia kalkulovať aj s dimenziou zahraničných trhov. K jedným z nástrojov, ktoré tieto riziká pomáhajú prekonať, patria termínové, najmä swapové obchody. Napriek tomu, že tieto operácie vo svete existujú už dlhšie obdobie, v slovenských podmienkach nie sú stále rozvinuté. Mnohí slovenskí podnikatelia si možno neuvedomujú prínos týchto nástrojov pre ich zahraničnoobchodné aktivity a berú ich skôr ako určitú výsadu bánk, veľkých podnikov a nadnárodných korporácií.
Termínové obchody sa dajú všeobecne charakterizovať ako obchody, pri ktorých sú v súčasnosti dohodnuté a uzavreté podmienky nákupu, resp. predaja, určitého podkladového aktíva (ktorým môžu byť napr. akcie, zahraničná mena, cenné papiere, úroková miera, obligácie, cenné kovy, komodity -- ropa, pšenica), pričom tento obchod bude za týchto podmienok realizovaný až v budúcnosti. Podstatou termínovej operácie je teda súčasný záväzok, ktorého obsahom je -- ak ide o kúpu -- prevziať dohodnuté množstvo predmetného aktíva v dohodnutom termíne a zaplatiť zaň (v tomto termíne) dnes dohodnutú cenu, resp. -- ak ide o predaj -- dodať v termíne splatnosti aktívum, na ktoré sa kontrakt viaže. Medzi pevné termínové kontrakty patria forwardy, futures a swapy. Medzi zásadné príčiny vzniku termínových obchodov patrilo úsilie vyhnúť sa trhovým rizikám a rizikám vyplývajúcim z cenovej fluktuácie, resp. ich minimalizovať a zabezpečiť a udržať si prijateľnú mieru ziskovej marže aj pri kolísaní cien.
Slovenská prax
Na Slovensku patria forwardové operácie na menu k najviac používaným derivátom, aj keď ich podnikatelia využívajú v relatívne obmedzenom obsahu. Pri deriváte sa uskutočňuje kontrakt nie na bázu (cenný papier), ale na volatilitu tejto bázy. V budúcnosti však každá úspešne fungujúca zahraničnoobchodná firma bude nútená zaviesť riadenie rizík pri obchodnom styku so svojimi zahraničnými partnermi. Treba povedať, že v štátoch západnej Európy, USA alebo Japonsku ide o bežnú prax, pretože aj malé kurzové straty zvyšujú náklady a vplývajú na konečnú konkurencieschopnosť podniku. Na druhej strane sa však zavedením novej spoločnej euromeny v krajinách Európskej únie situácia významne zjednodušila, čo však pre využívanie forwardových obchodov na menu nebude mať dramatické ohrozenie vzhľadom na fakt, že krajiny Európskej únie majú bohaté obchodné styky s cudzinou a v praxi rozvinutých trhov patria spolu s forwardmi na úrokovú mieru medzi najrozšírenejšie. Forwardy na menu majú v praxi využitie okrem fixácie na cash flow z budúcich platieb aj ako súčasť menového swapu. Najčastejšie sa na Slovensku obchoduje forward na EUR/SKK a USD/SKK do 1 roka. Dynamicky sa rozvíjajúci objem swapových obchodov si vynútil po krátkom čase určitú štandardizáciu, ktorá by uľahčila, zlacnila a znížila riziko uzatváraných swapových obchodov. Rovnako išlo aj o podporu rozvoja sekundárneho trhu so swapmi s cieľom poskytnúť podnikateľom základné vodidlo, ktorého sa môžu vo svojich súkromných swapových dohodách držať, prípadne sa naň odvolávať. Tento prudký vývoj a zároveň súčasná potreba štandardizácie, ako aj určitej koordinácie pri medzinárodnej spolupráci subjektov obchodujúcich so swapmi viedli k založeniu ISDA (International Swap and Derivatives Association), medzinárodnej inštitúcie, ktorá v oblasti swapových transakcií existuje už 17 rokov a postupne svoju činnosť i oblasť záujmu rozširuje aj na iné derivátové nástroje. Väčšina swapových dohôd sa v súčasnosti uzatvára na základe štandardných zmlúv, ktoré vychádzajú z jednej z týchto dvoch najpoužívanejších uzancií:
* ISDA Masret Agreement a jej dve verzie: Local Currency -- Single Jurisdiction a Multicurrency -- Cross border
* BBAIRS Terms (British Bankers' Association London Interbank Interest Rate Swaps Recommended Terms and Conditions) ako súbor troch štandardizovaných rámcových zmlúv. Za posledných 10 rokov vývoja súhrnný celosvetový objem nominálnej hodnoty swapových obchodov vzrástol takmer 28-krát. Celkový trend zostáva aj naďalej stúpajúci, aj keď sa v poslednom období spomalil. Čisté menové swapy sa využívajú vo svete zriedkavejšie (viac sa využívajú krížové menovo-úrokové swapy), dominujúce postavenie vo svetových swapových transakciách majú úrokové swapy. Celkovo možno celosvetový vývoj obchodovania so swapmi charakterizovať ako dynamicky sa rozvíjajúci pravdepodobne so stúpajúcou tendenciou do budúcnosti s tým, že podľa môjho názoru sa v krajinách Európskej únie po zavedení jednotnej meny posilní pozícia swapových transakcií realizovaných medzi členskými krajinami EÚ a platbami v jednej mene, t. j. úrokových swapov. Porovnávanie slovenského a svetového swapového trhu nemá z praktického hľadiska veľký význam. V prvom rade si totiž musíme uvedomiť základný fakt, a tým je celkový vývoj slovenskej ekonomiky a slovenského bankovníctva po roku 1989, ktoré sa budovalo v podstate od úplných základov.
Bankové produkty
Banky pri tvorbe svojich produktov vychádzali predovšetkým z aktuálnych potrieb obyvateľstva a podnikateľov, ktorých skúsenosť so zahraničným obchodom bola v začiatkoch dosť nízka. Banky začali postupne využívať rôzne nástroje obchodovania na svetovom trhu. Dôležitá je akvizičná činnosť bánk, pri ktorej predstavujú svojim klientom svoje produkty vrátane niektorých derivátových nástrojov, ktoré finančný manažment slovenských podnikov zatiaľ veľmi často nevyužíva. Dalo by sa povedať, že slovenské podnikateľské subjekty berú deriváty skôr ako okrajovú záležitosť. Chýba im buď informovanosť, nedostatočná vzdelanosť v tejto oblasti, alebo jednoducho nepokladajú za potrebné vstupovať do týchto kontraktov. Osobitnú kategóriu tvorí neistá situácia v ekonomike Slovenska, ktorá vytvára zaujímavé možnosti ich využitia. Pozitívny je fakt, že v súčasnom stave legislatívy nie sú výrazné problematické aspekty, ktoré by rozvoju derivátových obchodov bránili. Z týchto dôvodov banky neorientujú propagáciu svojich produktov z oblasti derivátov medzi širokú podnikateľskú verejnosť, skôr sa zameriavajú na viac-menej uzavretú prezentáciu týchto produktov vybraným klientom (väčšinou sú to podniky s vysokým obratom a s relatívne vysokým stupňom zapojenia sa do zahraničnoobchodných výmen, takže veľká časť ich príjmov a výdavkov je denominovaná v zahraničnej mene). Klienti slovenských bánk majú zvyčajne záujem o tie najjednoduchšie derivátové produkty. Využívajú sa najmä forwardy. Ak by sme chceli bližšie špecifikovať požiadavky klientov, mohli by sme ich veľmi hrubo charakterizovať asi takto: asi 80 % sa týka spotových transakcií, asi 18 % patrí forwardom a zvyšné 2 % swapom a iným nástrojom. Najviac využívané sú forwardové kontrakty na meny. Vývoj obchodovania klientov bánk s forwardmi a swapmi možno posúdiť z hľadiska využitia týchto produktov buď bankami alebo klientmi. Z názorov (existuje anonymita obchodov) pracovníkov bánk vyplýva, že swapy využívajú banky častejšie ako klienti. Zo strany klienta prevláda skôr tá tendencia, že sa priamo obráti na banku so svojou požiadavkou financovania, ktorá býva definovaná všeobecne a je vecou banky, akú kombináciu produktov klientovi poskytne. Banky často vstupujú do týchto operácií ako protistrana pre klienta a následne, podľa zhodnotenia svojej devízovej pozície, sa rozhodnú, či svoju pozíciu uzavrú na medzibankovom trhu, alebo si ju ponechajú otvorenú voči klientovi. Aj zahraničné banky využívajú tieto produkty vo vzťahu k slovenskej mene pri vstupe na slovenský trh, či už vo svojom mene alebo v mene svojich klientov, ktorí majú záujem na Slovensku investovať. V každom prípade však vidieť výrazný posun vpred pri využívaní forwardových a swapových produktov zo strany klientov. V súčasnosti aj malé podniky, ba dokonca samotné fyzické osoby vykonávajú tieto operácie, samozrejme s odlišným motívom a za iných podmienok. Celkovo sa mení prístup klientov k týmto produktom na základe meniacich sa trhových podmienok, ako aj prechodom k novým postupom zaužívaných vo svete. To všetko je podmienené predovšetkým rozvojom zahraničného obchodu, ako aj zvýšenou atraktívnosťou slovenskej koruny pre zahraničných investorov v priebehu posledných rokov. Všeobecne však možno charakterizovať slovenský swapový trh ako nerozvinutý. V prvom rade je príčinou nie dobre rozvinutý samotný medzibankový trh, ktorého správne fungovanie je nevyhnutným predpokladom na realizáciu akýchkoľvek swapových a iných finančných operácií. Pri úrokových swapoch tvoria brzdu vývoja nasledujúce faktory: slabý dopyt po týchto produktoch (nedostatok dlhodobého plánovania, absencia dlhodobých úverov), problematická referenčná sadzba BRIBOR, štandardizácia objemu úverov( príliš veľký). Menové swapy slovenské subjekty využívajú, takže pri nich nie je (okrem nerozvinutého bankového trhu) nejaké výrazné obmedzenie, ako je v prípade úrokových swapov. Určitý pokles ich využitia zapríčinil devízový zákon z roku 1998, ktorý umožňuje podnikateľom viesť účet aj v inej mene ako SKK. Priestor na ich rozvoj je však pri zaisťovaní sa pred kurzovým rizikom, ktoré vždy existovalo v slovenských podmienkach a rozvíja sa najmä po uplatnení floatingu.
Trendy budúcnosti
Trendy do budúcnosti by sa dali odhadovať v očakávaní posunu v dĺžke času životnosti swapových a forwardových kontraktov, t. j. predĺženie termínu splatnosti týchto produktov nad 1 rok. Stanovenie cien takýchto dlhodobejších forwardov a swapov sa vyriešilo vytvorením nového benchmark bond -- referenčného dlhopisu, podľa ktorého sa budú môcť stanoviť ceny iných finančných nástrojov, čo sa stretlo s pozitívnym ohlasom v zahraničí, ako aj u nás. V ďalšom období sa teda očakáva zvýšenie intenzity obchodovania aj s dlhodobejšími forwardmi a swapmi, čo by následne znamenalo nové možnosti pre podnikateľskú sféru, predovšetkým pri zabezpečovaní ich dlhodobých devízových pozícií, ako aj prínos v oblasti plánovania a kalkulácií v horizonte 1 až 5 rokov. Keďže v SR neexistuje rozvinutá burzová inštitúcia, na ktorej by sa aktívne obchodovalo so štandardizovanými termínovými obchodmi (opciami a futures), prevažujú privátne uzatvárané obchody, inými slovami mimoburzové (over the counter, resp. OTC) obchody. Ich funkcia z hľadiska prínosu týchto operácií pre slovenský zahraničný obchod je dominantná, ale zároveň nie je jediná. Existuje viacero možností ich ďalšieho využitia, čo je obrovský prínos pre zahraničný obchod. Swapové operácie majú okrem klasického zabezpečenia sa významný prínos pre financovanie zahraničného obchodu. Vychádzajú pri tom z princípu komparatívnych výhod. Podnikateľom využívajúcim tieto nástroje dávajú možnosť dosiahnutia svojich subjektívnych preferencií. Vzťah rozvoj zahraničného obchodu -- rozvoj termínových a swapových operácií, je vzťah recipročný, aj keď dominantné postavenie má zahraničný obchod. Rozvinutý zahraničný obchod je jedným z nevyhnutných predpokladov na rozvoj a širšie uplatnenie týchto operácií. Rozvoj termínových a swapových obchodov, ktorý pramení predovšetkým z fungujúceho medzibankového trhu a existencie rozvinutej burzovej inštitúcie, je však zároveň významným prínosom na zabezpečenie potrieb podnikov vychádzajúcich z ich zahraničnoobchodného zapojenia. Termínové a swapové operácie síce neovplyvnia vývoj menového kurzu ani nespôsobia všeobecné zníženie úrokových sadzieb v ekonomike, brániace podnikom investovať do ďalšieho rastu, poskytujú však podnikom rad možností, ako sa týmto problémom vyhnúť, a prípadne ich dokonca využiť vo svoj prospech.