Dokončenie z predchádzajúceho týždňa.
Tak, a je po prestávke. Prestávky sú začiatočnícka pasca. Žena, v ktorej živote ešte existujú prestávky, nevie, že sú to prestávky. Na začiatku každej prestávky si myslí, že je to definitívna zmena. Že si umyje zuby, vyvetrá a už nikdy viac. Víno dopila a žiadne nasledujúce víno nebude. Zacvičí si. Pozrie si televízny seriál. Zavolá kamarátke. Uvarí bylinkový čaj. Potom vyvetrá a umyje si zuby. Nakrémuje si tvár, lebo fajčenie spôsobuje vrásky. A teraz čo. Je bezradná. S nakrémovanou tvárou a umytými zubami presne tak ako predtým. Ani mobil medzitým nezazvonil. Takže je po prestávke. Skúsenejšie ženy už vedia, že prestávky sú len začiatočnícky klam. Po prestávke sa všetko začne opäť. Víno už nemám, ale zapáliť si ešte môžem.
Život sa zo začiatku skladá z akcie a prestávok. Z dobrých a zlých období. Zlé obdobia sú len prestávky medzi dobrými obdobiami. Potom už nie. Potom je život už len ťah štetcom. Jednoliaty smútok. Hustá kaša. Kontinuálny zosun po šikmej ploche.
S mojím súčasným milencom si veľmi prajem mať dieťa. Deti patria k ženskému písaniu. Niekedy sa milujeme a on si prezervatív nasadí až na poslednú chvíľu. Keď ho mám v ústach, cítim čoskoro chuť jeho semena. Dúfam, že niečo z neho sa dostane do môjho vnútra. Mali by sme krásne deti. Ale môj milenec vždy vie, čo robí. Siaha do vrecka texasiek pohodených pri posteli a vytiahne kondóm. Kondóm, ktorý má so sebou, lebo vie, že sa budeme milovať. Hoci pôvodne sme mali ísť len do kina, prezervatív má vo vrecku texasiek. Niekedy v peňaženke. Musí šmátrať vo vreckách texasiek a vytiahnuť ho. Ale má to nacvičené a nikdy to netrvá dlho. Nasadí si ho a potom sa milujeme. Kričí, keď má orgazmus.
Neviem, či ešte niekedy bude kričať. Nedvíha telefón. Neviem, s kým kričí.
Keď zavolá a ja viem, že čoskoro príde, zrazu vnímam, že stačí natiahnuť ruku z okna a môžem sa dotknúť trávy. Aj táto krehkosť patrí k ženskému písaniu. Dotýkať sa trávy, na ktorej je srieň. Dotýkať sa chladného povrchu ako mužského tela. Čakám na milenca a zamestnávajú ma myšlienky na to, či v byte necítiť cigaretový dym. Obsedantne vetrám. Otvorím dvere aj okná a vykloním sa. V prízemnom byte stačí natiahnuť ruku a pohladkať trávu ako studenú srsť mokrého psa. Ako niečo skrehnuté. Okná nechám pootvárané a idem do kúpeľne oholiť si nohy. Trasiem sa zimou, lebo v byte je prievan. Nechcem však, aby po cigaretovom dyme ostala v byte čo i len stopa. Ženy by nemali fajčiť. Nechcem páchnuť a tak sa sprchujem. Mám husiu kožu, v malom byte je čoskoro zima. Vyjdem z kúpeľne. Mala som už pyžamo, ale na milenca nemôžem čakať v pyžame. Nechcem sa ani vyobliekať. Len nech nevie, že som naň čakala. Texasky a tričko. Nie čierne, ešte obyčajnejšie. Milenec príde, pobozká ma
na pery. Vždy okamih zaváhania, kam sa pobozkáme. Na miesto, kde sa robia kútiky. Kde sa líce láme do pier. Milenec priniesol víno, ale povie, že je unavený. Že by si radšej dal čaj. Potom si ľahneme do postele a on zaspí. Milenec, ktorý sa so mnou nemiluje. Leží v posteli ako vtáčatko. Schúlim sa mu k bruchu a jeho ruku si položím na prsia. Inštinktívne ma v spánku hladká. V spánku sa držíme za ruku, hoci vo dne sa nebozkávame na pery. Som šťastná, lebo neležím v posteli sama. Chúlim sa k jeho horúcemu telu, ako keď si na pláži ľahnem na rozpálené kamenie. Nemôžem spať, lebo mi stŕpla šija. Ležím milencovi na ruke a premýšľam, či mu tiež nestŕpne. Otočím sa a jeho ruku si beriem zo sebou. Naťahujem si ju ponad rameno k prsiam a kladiem si ju tam. Spíme ako lyžičky, tak sa tomu hovorí. Úplne oblečení. Takto nikdy nebudeme mať spolu deti. Buď spí vedľa mňa oblečený, alebo má po ruke prezervatív.
Ráno si dáme kávu a odíde. Je po ďalšej prestávke. Čas strávený s milencom tvorí v mojom živote prestávku. Pred domom očistí predné sklo auta. V noci snežilo. Počujem, ako štartuje a viem, že práve odbočuje na hlavnú cestu. Vyberiem zo zásuvky cigaretu a zapálim si. Vypijem ďalšiu kávu. Tráva sa láme pod váhou zmrznutej rosy, ale ja si ju nevšímam. Krásu trávy vnímam len vtedy, keď je milenec na dohľad. Keď ho čakám, hoci aj dlho. Čakať vydržím, ale chcem vedieť, s kým kričí.
Niekedy, keď odíde, musím poupratovať. Poháre po víne odniesť do kuchyne a z koberca pri posteli vziať použité prezervatívy.
Večer, keď už takmer spí, sa spýtam, či ma má rád. Milencov sa nepatrí pýtať sa na lásku. Ale mňa nič iné nezaujíma. Mať rád je mäkšie slovo. V polospánku odpovedá, že áno. Túlim si jeho ruku k bruchu a opakujem si, že áno. Že sa nevyhovoril a povedal áno. Áno, má ma rád ako krupicovú kašu. Spí oblečený, vo vrecku texasiek má prezervatív, ktorý dnes večer ani nepoužil.
Podvečer vybehnem do potravín a kúpim si víno. Musím ho otvoriť sama. Vŕtam vývrtkou do korku, ktorý sa drobí na omrvinky. Potom sa vzdám a zatlačím zátku do fľaše rúčkou zubnej kefky. Musím tlačiť z celej sily, ale zrazu som odhodlaná fľašu aj rozbiť. Zátka povolí a znečistí víno chuťou korku. Pijem, akoby som zhlboka dýchala horský vzduch.