Dvadsiatemu storočiu priraďujú rôzne atribúty. Bolo storočím zmien, ale býva považované za storočie techniky a dizajnu. Dizajn dosiahol počas tohto storočia vo vývoji významné míľniky, pri ktorým sú v nejednom prípade pripísané mená autorov, architektov a konštruktérov. Za jeden z najvplyvnejších fenoménov v dizajne dvadsiateho storočia je považovaná americká manželská dvojica Ray a Charles Eamesovci. Dizajn Eamesovcov sa stal modernou klasikou a jeho význam zostáva rovnako intenzívny podnes tak, ako v časoch, keď bol navrhnutý a vytvorený. To je dôvod, prečo výsledky ich práce reprodukovala posledných tridsať rokov spoločnosť Vitra, a to bez ohľadu na aktuálne nábytkové trendy. Nábytok Eamsovcov nie je totiž vecou trendov, nedá sa zaradiť, je špecifický a iba história mu mohla udeliť a aj udelila čestný titul: "klasika dizajnu".
Pár slov z histórie
Charles Eames (1907 -- 1978) študoval v rokoch 1924 -- 26 najprv architektúru vo svojom rodnom meste St. Louis (Missouri), v roku 1930 si tu založil vlastný ateliér, no keď v roku 1936 získal na Cranbrookskej akadémii umenia v Michigane štipendium, opäť sa vrátil k vzdelávaniu na poli architektúry. Prišiel sem na žiadosť fínskeho architekta a dizajnéra Eliela Saarinena, aby v rokoch 1937 -- 40 viedol katedru experimentálneho dizajnu. Tu, v Michigane, na začiatku profesionálnej dráhy, sa v živote Charlesa Eamesa objavili dve osobnosti, ktoré zohrali významnú rolu v jeho súkromnom živote a profesionálnej tvorbe. Prvou osobnosťou bol architekt a dizajnér Eero Saarinen, syn Eliela. Druhou bola výtvarníčka Ray Kaiser (1912 -- 1988), ktorá sa stala Charlesovou najbližšou spolupracovníčkou a v roku 1941 manželkou. V tom istom roku sa manželia odsťahovali do Kalifornie, kde v roku 1944 založili spolu ateliér, kde sa tvorivo pracovalo až do Charlesovej smrti.
Nové materiály a nový dizajn
Prispôsobenie dreva do tvaru ľudského tela bolo predmetom experimentov, ktoré v raných štyridsiatych rokoch robili spolu Eamesovci a Saarinen. Séria nábytku z tvarovanej preglejky, ktorá vzišla z ich spolupráce, bola ocenená prvým miestom v súťaži Organický dizajn v bytovom zariadení. Súťaž a bezprostredne po nej výstavu usporiadalo v roku 1940 Múzeum moderného umenia v New Yorku. Pri návrhoch Eames a Saarinen použili technológiu tvarovania preglejok tak, aby vytvorili škrupiny na sedenie. Nakoľko v tom čase neexistovala lacná výroba tvarovania preglejok, obaja dizajnéri venovali veľa času a energie experimentom súvisiacim s technológiou vrstvenia a tvarovania tenkých drevených dýh s cieľom znížiť výrobné náklady. Výsledky Eamesových experimentov boli v roku 1942 použité pri tvarovaných dlahách, ktoré počas vojny slúžili raneným vojakom. Od dláh prešiel Eames k vytváraniu dielcov pre cvičné lietadlá. Na projektoch pre armádu získal skúsenosti, ktoré mu v roku 1944 umožnili rozvinúť konštrukčné a estetické možnosti nábytku. Okrem iného Eames a Saarinen začali používať proces "cyklického zvarovania", ktorý umožňuje spojiť drevo s gumou, so sklom a s kovom, a ktorý pôvodne vyvinula spoločnosť Chrysler. V roku 1946 George Nelson (americký architekt a dizajnér) uviedol Charlesa Eamesa do firmy Herman Miller, ktorá sa stala sponzorom jeho ďalšej práce. Tak sa začal vzťah, ktorý mal v druhej polovici 20. storočia viesť k premene moderného nábytku. V priebehu desaťročí Miller uviedol na trh niekoľko sérií Eamsových nových výrobkov, medzi iným aj škrupinovú stoličku z plastu a skleneného vlákna "Fibre glass" (1948), ktorá predbehla vývoj a dala podnet na vznik iných plastových stoličiek.
Architektúra
Napriek tomu, že Charlesa Eamesa celý svet vníma v prvom rade ako dizajnéra, on sám sa cítil byť architektom. Svedčia o tom aj jeho slová: "Oficiálne sa pokladám za architekta. Nemôžem si pomôcť, musím sa dívať na problémy okolo nás ako na problém stavby -- a stavba je architektúra." V roku 1949 vytvoril pozoruhodnú stavbu -- vlastný dom v Pacific Palisades v Kalifornii. V tých rokoch bola v USA povojnová bytová kríza a Eamesov dom sa stal alternatívou na výstavbu lacných domov zo sériovo vyrábaných panelov. Geometrický prefabrikovaný exteriér domu kontrastoval s interiérom, ktorý mal otvorený pôdorys, zariadený ušľachtilo a útulne dekoratívnymi predmetmi z Mexika a Afriky. Tvorcom interiéru bola Ray Eamesová. Dom sa stal aj námetom Eamesovho vlastného dokumentárneho filmu s názvom House.
Význam
Priekopnícke návrhy Eamesovcov využívali všetok pokrok, ktorý dosiahli technológie spracovania dreva, umelých hmôt a kovov. Nezanedbateľná bola charizma Charlesa Eamesa, jeho osobný šarm, schopnosti grafika, filmára a pôsobivé obhajovanie dizajnu. Podiel Ray Eamesovej v tomto geniálnom tandeme je nespochybniteľný, aktívne sa podieľala na všetkých projektoch, najmä na dekoratívnych aspektoch spoločnej práce. Počas 40-ročnej spolupráce vytvorila dvojica okrem nábytku výnimočné filmy, stavby, výstavy a multimediálne projekty. Ich záujmy neboli limitované a stimulujúcim prvkom na rozvíjanie tvorivosti a fantázie bol pre nich vplyv iných kultúr.
- Ing. arch. Irena Dorotjaková-
Zoznam foto materiálov:
1 Ray a Charles Eamesovci
2 "La Chaise"- fascinujúci kus nábytku organického tvaru, ktorý slúži na sedenie aj ležanie
3 Stolička z "Plywood group" má jemne zakrivené povrchy tenkostenného operadla a škrupiny sedadla podopierajú vhodne ľudské telo.
4 Dizajn stoličiek radu "Aluminium group" -- sedadlo a operadlo v jednom kuse tvorí membrána z kože alebo látky a ponúka vysoký stupeň komfortu sedenia pri práci aj relaxácii.
5 Lavica "Tandem seating" používa modulárny systém, špeciálne vytvorený na sedenie vo verejných priestoroch na letiskách a staniciach. Po prvýkrát bola použitá na letisku O´Hara v Chicagu, dnes sa považuje za štandard a sú ňou vybavené letiskové haly po celom svete.
6 Stolička "Plastic Chair" vychádza z modelu "Fiber glass", bola to prvá v roku 1948 priemyselne vyrábaná plastová stolička.
7 Dizajn stoličky "Wire Chair" vychádza z tvaru "Fiber glass", ale škrupina bola nahradená oceľovou drôtenou pochrómovanou sieťou.
StoryEditor