Zakladateľ islamu sa narodil okolo roku 570 v Mekke, ako príslušník arabského kmeňa Kurajšovcov. Otec mu zomrel ešte pred narodením a matka krátko po ňom. Siroty sa ujal starý otec Abd al Muttalib a neskôr strýko Abú Tálib. O Mohamedovej mladosti sa toho veľa nevie. V dvadsiatich rokoch nastúpil do služby k bohatej vdove menom Chadíža ako obchodný agent. Údajne bol šikovným obchodníkom, rýchlo si získal sympatie svojej nadriadenej a vo veku 25 rokov sa s Chadížou oženil. Okrem iného sa tým výrazne zlepšilo jeho sociálne i spoločenské postavenie v kmeni.
Ako sa to celé začalo
Prvé vidiny začal budúci prorok mávať podľa tradície až v roku 610, teda vo veku okolo štyridsiatich rokov. Počas bližšie nešpecifikovaných meditácií v jaskyniach neďaleko Mekky sa mu podľa jeho vlastných slov zjavil archanjel Gabriel a prikázal mu zvestovať ľuďom novú pravdu. Sám Mohamed sa údajne najprv zľakol týchto zjavení a pokladal ich za halucinácie. Obával sa, že sa zbláznil. Až Chadíža ho podľa tradície presvedčila, že jeho vidiny nie sú prejavom duševnej choroby, ale že si ho skutočne vybral Boh, aby jeho prostredníctvom komunikoval s ľudstvom.
Útek z Mekky
Na verejnosti vystúpil Mohamed až približne v roku 612. Hlásal o jedinom všemocnom Bohu, ktorému sa všetci musia bezpodmienečne podriadiť, inak ich po smrti čakajú nekonečné bolesti v pekelnom ohni. Veľa ľudí tým nenadchol, našli sa však nasledovníci, ktorí Mohamedovi uverili, a jeho vplyv postupne rástol. Podľa učení nového proroka sa mali veľkému Alahovi podriadiť úplne všetci, pretože on stvoril celý vesmír, a teda celý svet patrí len a len jemu.
Takéto požiadavky sa s rastúcim Mohamedovým vplyvom čoskoro prestali páčiť vládnucej vrstve v Mekke, kde v tom čase panovala široká náboženská tolerancia. Smrťou strýka Abú Táliba a manželky Chadíže okolo roku 619 navyše stratil Mohamed silnú oporu v kmeni i v osobnom živote. Podľa moslimskej tradície sa mekkskí oligarchovia pokúsili proroka zavraždiť, toho však Alah včas varoval. Podarilo sa mu ujsť do neďalekého mesta Jathrib, neskôr premenovaného na Medina. Stalo sa tak 24. septembra 622, tento dátum sa považuje za začiatok islamského kalendára.
Banditi a vrahovia
V Medine nečakali na prvých moslimov s otvorenou náručou, Mohamed sa často dostával do sporov najmä so židovskými obyvateľmi mesta. Medina leží na starej obchodnej ceste medzi Mekkou a oblasťou Blízkeho východu a moslimovia začali čoskoro prepadávať obchodné karavány. Zabezpečovali si tým obživu a zároveň zasadzovali ťažké rany Kurajšovcom, ktorí boli od obchodu závislí.
Mekkčania začali čoskoro proti moslimom bojovať. V rozhodujúcej bitke pri Badre však neuspeli, a to napriek tomu, že ich bolo takmer trikrát viac ako moslimov. Víťazstvo vyznávačov nového náboženstva proti takej presile sa považovalo za božie znamenie a Mohamedova moc rástla.
Čoraz viac obyvateľov Mediny konvertovalo na islam, boli však i takí, najmä židovské kmene Banu Nadir a Banu Kurajza, ktorí sa nepodriadili. Moslimovia neskôr príslušníkov kmeňa Banu Nadir vyhnali z mesta. Horšie dopadol kmeň Banu Kurajza, ktorý sa previnil i ochotou spolupracovať s Kurajšovcami. Všetkým mužom z Banu Kurajza, bolo ich okolo 600 až 900, odsekli hlavy a ich ženy a deti predali do otroctva.
Kontroverzné manželstvo
Pri opise života proroka Mohameda stojí za zmienku i jeho kontroverzné manželstvo s Aišou, dcérou jeho priateľa Abu Bakra. Na tom, že vyše päťdesiatročný muž si vzal za ženu šesťročné dieťa, by samo osebe nebolo nič zvláštne. Išlo predsa len o ďalší z dohodnutých sobášov, aké sa v danej dobe praktizovali bežne. Prorok však začal s Aišou sexuálne žiť, keď mala deväť rokov, čo sa v západnej spoločnosti zvykne označovať ako pedofília. Takýto morálny súd je však pre islamský svet irelevantný, pretože pre moslimov je morálnou autoritou príklad proroka, a nie názor "skazeného Západu." Napríklad v Iráne je deväť rokov dodnes legálny vek dievčaťa na vstup do manželstva.
Ťah na svetovládu
Po ovládnutí Mediny sa pozornosť proroka obrátila proti jeho nepriateľom v Mekke. Tí však už boli natoľko oslabení, že v roku 629 na tri dni vyprázdnili svoje mesto, aby v ňom moslimovia mohli vykonávať posvätné obrady. Mohamed totiž vyhlásil mekkskú svätyňu Kaabu za najposvätnejšie miesto islamu a púť ku Kaabe za povinnosť. V roku 630 desaťtisícová moslimská armáda slávnostne vpochodovala do Mekky, nenaraziac na žiadny odpor. Mekkčania nemali inú možnosť, a tak prestúpili na islam. Podobne, jedno po druhom, prijímali nové náboženstvo všetky ďalšie mestá a oázy na Arabskom polostrove. Armáda moslimov bola v tom čase najsilnejšou armádou v regióne a jej sila vďaka novým konvertitom stále rástla. Už v roku 638 získali moslimovia Jeruzalem. A už o sto rokov, v roku 732, musel islamskú expanziu zastavovať Karol Martel v bitke pri Poitiers v dnešnom Francúzsku.
Toho sa už prorok, samozrejme, nedožil. Ešte v marci 632 viedol osobne púť do Mekky, bola to však "púť na rozlúčku". Krátko po návrate do Mediny ochorel a od začiatku júna už nevstával z lôžka. Zomrel 6. júna, v dome svojej najmilšej ženy Aiše v Medine, kde bol i pochovaný. Neskôr na tom mieste vyrástla tzv. Prorokova mešita, ktorá je druhým najposvätnejším miestom islamu.