Slováci sú národom nárekov. Na každom mieste -- či už v električke, v práci, pri pive alebo aj doma takmer každý na všetko nadáva, narieka, hromží...
Z pozície psychológa by som sa však opýtal všetkých tých notorických nespokojencov, ako by veci riešili a odstránili tak to, čo ich hnevá a na čo nadávajú. Možno by dokonca bolo ešte lepšie opýtať sa, či existuje niečo v tomto štáte s čím sú spokojní. Obávam sa však odpovede, respektíve ju poznám, keďže som sa o to niekoľkokrát pokúsil.
Mnohí sa vyhnú odpovedi, lebo týmto smerom nepremýšľajú. Žiaľ, v negatívnom nazeraní a myslení ich výdatne podporujú média. Stačí si pozrieť správy za posledný týždeň v televízii a budete musieť veľmi dlho hľadať, aby ste našli jeden pozitívny príklad žitia.
Zaujíma ma, odkiaľ sa berie pesimizmus a podráždenosť ľudí. Ako pedagóg si odpovedám, že je to v ich výchove. A to nielen doma, ale aj vo výchove v škole. A ešte presnejšie, premýšľam o príčinách tohto stavu a našiel som tieto spoločné menovatele pesimizmu našich ľudí:
Po prvé, je to nedostatok kvalitného vzdelania, hoci skôr sa mi žiada napísať
múdrosti. A ešte presnejšie, je to v hodnotiacom a tvorivom myslení ľudí.
Jednoducho, neučíme dialektickému mysleniu. Slovo dialektika ako by bolo zakázané,
pretože sa u mnohých spája s marxizmom. Dialektika je však starý princíp
výchovy a vzdelávania, známy už od Sokrata, filozoficky potvrdený Heglom.
Dialektika v praxi znamená zvažovať za a proti, riešiť protirečenia,
hodnotiť a hľadať pozitíva i negatíva, samostatne premýšľať o zlepšení
stavu človeka, spoločnosti, sveta... Tu a teraz.
Aj preto chceme v reforme školstva posilniť dialektické myslenie žiakov pomocou riešenia problémov. A to modelových, aby sa žiaci naučili metóde myslenia a dokázali ho uplatniť v konkrétnom živote.
Po druhé je to vzťahový rámec, v ktorom rozmýšľame. Málo porovnávame
minulosť a prítomnosť, málo uvažujeme v dimenziách priestoru sveta a
času, málo uvažujeme o tom, čo je a čo by malo byť. Akoby sme kdesi
stratili svoje ciele aj vznešené túžby a ideály. Vegetujeme zo dňa na deň
a nežijeme budúcnosťou. Netvoríme ju. Rezignovali sme z čestnosti,
spravodlivosti, produktívneho myslenia. Aj preto chceme v reforme nášho
školstva posilniť tvorivé myslenie, lebo "creo ergo sum". Tvorím, preto
som.
Miron Zelina, odborník Ministerstva školstva SR na reformu vzdelávania