25. októbra 1881 sa narodil jeden z géniov dvadsiateho storočia Pablo Picasso, ktorý prešiel vo svojej tvorbe mnohými obdobiami. Objavil kubizmus a neobišiel ani tematiku vojny v diele Guernica.
Guernicu v Španielsku, najstaršie mesto baskických provincií a kultúrnych tradícií, zbombardovali nemecké stíhačky Junkers a Heinkel v roku 1937 za štyridsaťpäť minút. Súčasne stíhačky strieľali v nízkom lete aj na obyvateľov, ktorí utekali do polí. Mesto bolo v plameňoch. Picasso túto udalosť zachytil na plátne, zobrazením výkrikov detí, žien, vtákov, kvetov, stromov, nábytku, presne v takom duchu, v akom to začiatkom roku 1937 spomenul vo svojej básni, kde sa po prvýkrát dotkol španielskej občianskej vojny medzi republikánmi a fašistami.
Picassova Guernica vznikla náhodou, a predsa na objednávku. Oficiálna republikánska vláda žiadala Picassa, aby prispel na výzdobu národného pavilónu pri parížskej svetovej výstave. Picasso sa napriek svojej nechuti voči objednávaným prácam rozhodol pre tému Maliar a ateliér, ktorá pokračovala v duchu kontinuity jeho tvorby. Správa o bombardovaní Guernicy mu však zmenila plány. Potreba reagovať na aktuálne udalosti a olejom na plátne znázorniť pocity úzkosti, utrpenia a bolesti vychádzajúce z ľudí a krajiny jeho srdca boli silnejšie. Vznikol obraz neobvyklých rozmerov. Vyše siedmim metrom na plátne predchádzalo množstvo skíc a náčrtov.
Keď sa obraz v roku 1981 dostal po viac ako štyridsaťročnom americkom exile späť do Španielska, Picasso totiž vyhlásil, že ho môžu previesť do španielskeho vlastníctva až po páde fašizmu, získal národ symbol. Teraz Guernica visí v madridskom Prade.
StoryEditor