Problémom je, že sa chváliť nevieme. Národné kultúrne a prírodné pamiatky sa totiž "strácajú" v pamäti. Pre "menšinu" notoricky známe miesta sú pre väčšinu veľkou neznámou. Často aj vtedy, keď ich má človek pod nosom. Cesty k mnohým z nich nevedú... Nielen tie asfaltové, ale aj pomyselné. "Nikto nás zaujímavým spôsobom nenaučí o tom, čo máme. Nikto nás nebude propagovať v zahraničí. Nikto nám nevyčistí ,toalety‘," zdôrazňuje šéfredaktor mesačníka o cestovaní Ľudomír Motyčka.
Na každom vŕšku hostinec
Notoricky známym problémom sú chýbajúce služby. "Diela Andyho Warhola sú unikátne, ale cesta do Medzilaboriec je stále zdĺhavá," pripomína Ľudmila Novacká z Ekonomickej univerzity. Hotely či penzióny vznikajú spontánne, divoká privatizácia starších zariadení im na kvalite nepridala. Veľkou bolesťou sú aj stravovacie služby. "Voda na stole v reštauráciách je výnimkou, servítky v bufetoch problémom, zohrievanie jedla v mikrovlnných rúrach prejavom zvláštneho chápania spriemyselňovania výroby," pokračuje Novacká.
Smutnou kapitolou sú toalety a parkoviská. "Za dve hodiny parkovania pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou zaplatí vodič autobusu 300 korún - rovnako ako za celodenné parkovanie vo Vysokých Tatrách," hovorí o svojich "zážitkoch" dlhoročný sprievodca Ivan Lesák. Tristnú skúsenosť má aj s výjazdom pod Chopok, kde návštevníci nenašli otvorené toalety a utekali do lesa. "Samozrejme, existujú výnimky a našťastie ich je stále viac," zdôrazňuje Lesák. Za všetky postačí príklad z Hervartova, kde sa nachádza najstarší drevený kostol svojho druhu na Slovensku - pre turistov tu dokončili centrum služieb. Nemalý podiel na nie príliš lichotivej situácii má aj naša schopnosť nespolupracovať. "Heslo ,ja pomôžem tebe, ty pomôžeš mne a obaja zarobíme#145# sme si stále neosvojili," vysvetľuje Novacká.
Aká si mi krásna
Pozitívom je zlepšujúca sa informovanosť. Vysoké Tatry, Gotická cesta či Malokarpatská vínna cesta sú známe aj dobre vyznačené. Stále však podľa sprievodcu Lesáka dostatočne nevyužívame turistický potenciál Oravy, Zemplína či Kysúc. "Megapútače pri cestách propagujú všetko, len nie Slovensko. V susednom Rakúsku vás tabule pri cestách upozornia na každú pamiatku a významné miesto," zdôrazňuje.
O propagáciu sa snaží Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Rezort kultúry financuje vydávanie rôznych publikácií a udeľuje cenu Pamiatka roka spojenú s fotografickou výstavou v Dvorane ministerstva. Hovorca ministerstva Jozef Bednár však priznáva: "Propagácia je nedostatočná. Je to aj na samospráve." Podľa hovorkyne ZMOS-u Oľgy Gáfrikovej by pomohla jednotná metodika označovania pamiatok. "Pokiaľ ide o regionálne alebo celoslovenské trasy, to nemôžu riešiť mestá a obce."
Čarovné zaklínadlá
Prevádzku a bežnú údržbu pamiatky má na starosti vlastník. Tým môže byť štát, mesto, obec, samosprávny kraj, cirkev, súkromná spoločnosť, ale aj fyzická osoba. Keďže nejde o lacnú záležitosť, menej solventní majitelia s tým môžu mať problém. Na ilustráciu - len rutinná údržba 33 národných kultúrnych pamiatok stojí Žilinský samosprávny kraj tento rok takmer 1,8 milióna korún. "Pamiatková starostlivosť je finančne náročná a väčšie investície môžu byť nad reálne možnosti mesta či obce," potvrdzuje Gáfriková.
| Jedna z posledných gúľ v Milošovskom kameňolome. Čaká ju pád do doliny. |
| Vranovčanka Mária Kukáčová si chcela prezrieť kamenné obydlia v Brhlovciach, bohužiaľ, do jaskyne sa nedostala. |
| Jednej lipe pred dreveným kostolom museli ochranári obrezať korene. Hrozilo, že poškodia vzácnu pamiatku |
| Plavebná komora. Zabezpečuje na Dunaji medzinárodnú plavbu prekonaním rozdielu hladín medzi prívodným a odpadovým kanálom. |
| Bez zrúcaniny najstaršieho hradu by Spiš nebol Spišom. Snímka: Profimedia.cz |
| V Kolárove netušili, že budujú najdlhší riečny most v Európe. |
| Vo Vlkolínci zaspal čas. |
Slovensko sa pritom nemôže spoliehať len na finančnú pomoc zo zahraničia. Dôvod? Na svete je mnoho oveľa chudobnejších štátov, ktoré majú pamiatky svetového významu. Zázraky nespravia ani dotácie z Európskej únie, ktoré sa podľa Motyčku stali pre mnohých čarovným zaklínadlom. "Malo by platiť: Pomôž si človeče, aj Brusel ti pomôže."
Reči o nedostatku peňazí teda neobstoja - veľa závisí od priorít majiteľa pamiatky. Príkladom je Žilinský samosprávny kraj - na obnovu pamiatok dali tento rok z rozpočtu takmer 23 miliónov Sk. Ďalšie peniaze získali v rámci grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom, nórskeho finančného mechanizmu a z fondov Európskej únie. Nový "šat" tak dostane unikátna Oravská lesná železnica, Colnica v Novej Bystrici, kaštieľ v Divinke či Sobášny palác v Bytči.
Nadávajme sebe
Vinu však nemožno hádzať iba na samosprávu či štát. Vlastníkom pamiatok sú aj súkromné osoby. "Nie všetci si pritom plnia svoje povinnosti," upozorňuje Viera Dvořáková z Pamiatkového úradu SR. Nájdu sa aj takí, ktorí k pamiatke pristupujú ako k lukratívnemu pozemku. Ak sa nachádza v pamiatkovej zóne, majú dokonca snahu posunúť jej hranice. Ojedinelé nie sú ani prípady, keď sa majiteľ historickej budovy so 17 miestnosťami rozhodne z objektu vybudovať hotel s 30 izbami. Pokuty od 100- do 500-tisíc korún pritom nepovažuje za riešenie. Cieľom nie je pokutovať, ale pamiatku zachrániť. "Náš vzťah k pamiatkam je však podobný nášmu vzťahu k histórii - niektoré obdobia glorifikujeme, iné tvrdohlavo ignorujeme," dodáva Dvořáková. V praxi to znamená, že často nevidíme atraktívnosť nejakého miesta. "A preto nevidíme ani jeho komerčný potenciál," uzatvára Motyčka.
Bohatší aj chudobnejší
Prispieť svojou mierou do mlyna môže každý. Stačí podnet na vyhlásenie objektu za národnú kultúrnu alebo prírodnú pamiatku. Ak je návrh opodstatnený, Pamiatkový úrad predloží na ministerstvo kultúry návrh. To môže objekt vyhlásiť za pamiatku. Vlastník však môže namietať. "Pri vyhlasovaní sa často stretávame s odporom," upozorňuje Bednár. Výsledok? Každoročne vyhlásime v priemere 70 národných kultúrnych pamiatok. "Oveľa výraznejší je ich úbytok," uzatvára Bednár.
Drevený kostol so železnými podmienkami
Pri stavbe dreveného artikulárneho kostolíka s prvkami škandinávskej architektúry v Hronseku pri Banskej Bystrice nebol použitý jediný kovový klinec. Dodnes je slovenskou raritou. Pred takmer 300 rokmi ho na objednávku slovenských evanjelikov postavili škandinávski majstri tesári.
V roku 1681 za cisára Leopolda 1. zasadal v Šoporni sejm, na ktorom protihabsburská opozícia na čele s kežmarským grófom Imrichom Thekölim donútila cisára ku kompromisu. Išlo o povolenie na výstavbu kostola pre evanjelikov. Luteráni však museli splniť niekoľko podmienok vrchnosti. Chrám musel byť postavený do jedného roka, z dreva, bez veže, vchod do kostola nemohol byť z hlavnej cesty a pri jeho stavbe nesmeli remeselníci použiť ani jediný kovový klinec.
Lesy v okolí hornokysuckej osady Milošová skrývajú fascinujúce kamenné gule. Vyzerajú, akoby ich vytesal z pieskovca zručný kamenársky majster. V skutočnosti sa vylúpli zo skalnej steny v miestnom kameňolome a patria medzi svetové unikáty.
Cesta ku kameňolomu so záhadnými kamennými guľami nie je označená turistickými značkami. Domorodci vám však cestu vďačne ukážu. Sú hrdí na svoje gule. Mnohí si unikátnymi kameňmi, ktoré sa pravdepodobne formovali v stredovekom mori a možno ich vidieť na Veľkonočných ostrovoch alebo na Novom Zélande, vyzdobili záhradky. Ako hrdí Kysučania ich ukazujú návštevám. Aj poľskí a českí turisti si niekedy kamene odvážajú autami.
Miesto vo vrchoch, kde dobrú noc dávajú už iba vlci
Vlkolínec je typická vrchárska dedina pod vrchom Sidorovo vo výške 718 metrov nad morom.
Slovenská horská vieska, v ktorej ešte nedávno vlci dávali dobrú noc, je zaradená do Svetového dedičstva UNESCO.
Vlkolínec zvykneme skloňovať na každom kroku, radi sa ním hrdíme pred svetom, trafiť však do tejto viesky, ukrytej vo Veľkej Fatre, nemusí byť ani pre našinca vždy jednoduché.
Z hlavného cestného ťahu Banská Bystrica – Ružomberok síce informačná tabuľa navedie každého pocestného cez most do úzkej uličky pri miestnom potoku, potom sa objaví ešte jedna šípka, na rázcestí však už šípky chýbajú. Máte na výber dve cesty. Jedna, neoznačená, vás privedie do Ružomberka, druhá, tiež neoznačená, do Vlkolínca. Musíte sa len správne rozhodnúť.
Rarita v Kolárove. Najdlhší riečny drevený most v Európe
Na vine bola národná kultúrna pamiatka – ľavobrežný mlyn na ramene malého Dunaja v Kolárove, posledný funkčný mlyn na Dunaji. Keď chceli členovia Spolku ochranárov v Kolárove umožniť k nemu prístup, museli ponad rieku postaviť most. Vtedy im ani v najodvážnejšom sne nenapadlo, že pôjde o najdlhší drevený, zastrešený riečny most v Európe.
Najdlhší most stojí na mocných agátových pilieroch, osadených do tečúcej dunajskej vody. Z agátového dreva sú aj pevné mostné trámy, natreté špeciálnymi nátermi z Kutnej Hory. Kostru jedinečného mostu postavili vojenskí odborníci v roku 1992, v čase, keď mala armáda už oficiálne zakázané poskytovať civilné služby.
„Túto pomoc možno považovať za zázrak, vďaka ktorému most stojí,“ hovorí Ivan Šáli. Šáli je vyštudovaný veterinár, takmer 30 rokov sa však profesionálne venuje záchrane pamiatok na Žitnom ostrove. Aj vďaka nemu pribudol jeden div na malom Slovensku.
Svetové dedičstvo... alebo dominanta na rozhraní storočí
Hradný komplex Spišského hradu vidieť už z diaľky. Majestátne sa vypína k modrej oblohe a zdá sa, že na hradnom kopci vo výške takmer 700 metrov nad morom stojí už celé veky. Spiš si asi nikto z nás nevie predstaviť bez Spišského hradu. Jednoducho Spiš by bez svojho hradu nebol nikdy Spišom.
Hrad patrí medzi najväčšie hradné komplexy na svete, zároveň je najstarší na Slovensku. Z troch svetových strán bol po stáročia chránený pred votrelcami 20- až 40-metrovými strmými zrazmi a bol takmer nedobytný. Už v roku 1961 bola jeho zrúcanina vyhlásená za jednu z prvých národných pamiatok vo vtedajšom Československu. Momentálne patrí medzi 300 najvýznamnejších pamiatok na svete.
„Som zdravá, pretože žijem od narodenia v jaskyni,“ tvrdí 83-ročná starenka Helena Korineková z hontianskej viesky Brhlovce pri Leviciach. Potom chvíľku zauvažuje. „Alebo preto, že som dlhé roky vdovica?“ smeje sa.
Helena je posledná obyvateľka kamenných obydlí v Brhlovciach a na zvedavé návštevy takmer z celého sveta si už zvykla. Každého záujemcu povodí po izbietke, ktorá slúžila ako kuchynka jej predkom i jej. „Najradšej mám Japoncov, všetko si fotografujú a na všetko sa pýtajú. Tak im hovorí, že v lete je tu príjemne chladno, v zime zase teplo,“ hovorí.
V kamenných obydliach vytesaných do tufu je totiž rovnaká teplota v každom ročnom období – asi 15 stupňov. Helena má v jaskyni dokonca aj 10 metrov hlbokú studňu.
Unikátny betónový gigant na krásnom modrom Dunaji
Otca veľkolepej myšlienky diela na Dunaji Petra Danišoviča dlho pokladali za blázna a rojka. Túžil zahatať tok veľrieky a zachrániť južné Slovensko, najmä Žitný ostrov, pred každoročnými jarnými záplavami. „Div na Dunaji“, ktorý ho prenasledoval vyše polstoročia, vyšiel bývalé Československo podľa rôznych odhadov na vtedy takmer nepredstaviteľnú sumu – 50 miliárd Kčs.
Jozef Hudec, jeden z mnohých projektantov najväčšieho vodného diela na Slovensku, hovorí, že na vodnej hladine v Gabčíkove sa už roky zrkadlí schopnosť človeka zladiť svoje záujmy s potrebami prírody. „Som hrdý, že som sa podieľal na jeho výstavbe,“ tvrdí po rokoch, aj keď niektorí nežičlivci by projektantom a zememeračom vtedy najradšej bodli do chrbta vidly.