Slovensko má stáročnú históriu vysťahovalectva. Chudoba vyháňala ľudí z podhorských regiónov, komunizmus zase odpudil mnohých, čo milovali slobodu. Karta sa však obracia. Ekonomika napreduje a pomaly sa začína zvyšovať i naša životná úroveň. Z krajiny, cez ktorú cudzinci doteraz len prechádzali s vidinou otvorenej náruče Západu, sa tak môžeme pomerne rýchlo zmeniť na cieľovú destináciu imigrantov.
Sahraa Karimi je mladá herečka a režisérka, ktorá v pätnástich rokoch odišla z Afganistanu do Iránu, aby tam mohla študovať na vysokej škole architektúru. Taliban totiž ženám študovať neumožňoval. Po štúdiách v Iráne sa mala vrátiť k svojej rodine, plány sa však zmenili. "Za rozhodnutím imigrovať do európskej krajiny bolo okrem iného i uvedomenie si toho, že môj vzťah k osobnej slobode a k postaveniu ženy v spoločnosti je príliš odlišný od konzervatívnych názorov, ktoré ovládajú krajiny islamu," hovorí mladá žena pre HN.
Na Slovensku žije už šiesty rok. Prišla sem, lebo chcela slobodne robiť to, čo ju baví, teda venovať sa filmovému umeniu. Neboli to teda primárne ekonomické dôvody, čo ju viedli k emigrácii, ako je to podľa Priecela i Palka vo väčšine prípadov. Sahraa Karimi získala politický azyl a vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na VŠMU. Tým, že vníma našu kultúru akoby "zvonku", môže nám nastaviť zrkadlo, ktoré nám umožní lepšie poznať samých seba. Podľa nej sme príliš ľahostajní k vlastným kultúrnym tradíciám, zároveň však máme čo zlepšovať v tolerancii k odlišnostiam. Tiež by sme si mohli viac vážiť krásnu prírodu, ktorú nám krajiny Blízkeho východu môžu len závidieť.
Migráciu znižuje Dublin
Podľa údajov ministerstva vnútra žilo v roku 2005 na Slovensku 25,6 tisíca cudzincov. Z nich 20,9 tisíca malo udelený trvalý pobyt, čiže povolenie zostať u nás natrvalo. Ako pre HN uviedol riaditeľ Migračného úradu SR Bernard Priecel, od roku 2004 prisťahovalectvo na Slovensko, merané počtom žiadostí o azyl, výrazne klesá. Dôvodom bol vstup Slovenska do EÚ a pristúpenie k takzvanému Dublinskému dohovoru o imigrácii. Ten znamená, že ak migrant podá žiadosť o azyl v jednej členskej krajine EÚ a táto žiadosť bude zamietnutá, pripraví sa tým o možnosť získať azyl v ktoromkoľvek inom štáte únie.
Ako pre HN vysvetľuje bývalý minister vnútra Vladimír Palko, predtým sa často stávalo, že cudzí štátny príslušník podal žiadosť o azyl na Slovensku a potom, počas azylovej procedúry, Slovensko opustil smerom na západ. Po roku 2004 sa už takýto postup nevypláca. Dnes však ešte nie je isté, či pokles žiadostí o azyl bude trvalým javom, alebo sa zvráti rastom životnej úrovne u nás.
Bryndzové halušky z Ameriky
Názory na cudzincov prichádzajúcich do našej vlasti sa rôznia. Na jednej strane sú vyslovene odmietavé postoje, pretože "svoje si nedáme, cudzie nechceme". Na druhej strane sú hlasy volajúce po novom svetovom poriadku, kde by mali prestať platiť tradičné ohraničenia, ľudstvo by sa malo zmiešať a všetci žiť ako bratia. Prisťahovalcov bez debaty potrebujeme, čo ilustruje prípad trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Tá podľa minulotýždňovej správy agentúry SITA zamestnáva približne stovku pracovníkov z Rumunska. Medzi Slovákmi v regióne totiž nemôže nájsť dostatok voľnej pracovnej sily.
Navyše kultúrna rôznorodosť, ktorú cudzinci do našej krajiny prinášajú, nás môže v mnohom obohatiť. Nesmieme zabúdať na to, že Slovensko nikdy nebola etnicky ani kultúrne jednotvárna krajina, v priebehu vekov sa tu miešali rôzne vplyvy. I tie bryndzové halušky by sme asi nikdy nevymysleli, nebyť amerických zemiakov a (podľa niektorých) rumunskej bryndze...
Záchody a Mekka
Keby boli všetci imigranti ako Sahraa Karimi, nebolo by sa čoho obávať. Kde je teda tá pomyselná hranica, za ktorou sa zo želanej imigrácie stáva neželaná? Nájsť odpoveď nie je jednoduché, v krajinách západnej Európy však táto hranica bola evidentne prekročená. Veľkej Británii, Francúzsku i Nemecku začínajú cudzinci prerastať cez hlavu. Ide najmä o druhú a tretiu generáciu prisťahovalcov, teda o ľudí, ktorí sa už narodili v Európe. Nepreberajú však kultúru a normy správania z krajín, v ktorých žijú, neasimilujú sa. Formujú ich getá - uzatvorené, etnicky a kultúrne vymedzené enklávy prisťahovalcov, kde platia normy kultúr ich pôvodu. Na predmestí Paríža tak vzniklo malé Maroko, v nemeckých mestách zase malé Turecká. A množstvo problémov. Niektoré sú triviálne, a keby neboli smutné, boli by na smiech.
Vladimír Palko pre HN uvádza príklad policajta - moslima, ktorý vo Veľkej Británii odmietol strážiť izraelskú ambasádu. Spomína i rakúskych vojakov, rovnako moslimského vyznania, ktorí odmietli vzdať poctu rakúskej vlajke. Moslimskí väzni vo Veľkej Británii zase dosiahli, aby vo väzení prestavali záchody, pretože boli obrátené chrbtom k Mekke, čo urážalo ich vieru. Nedávno svet šokovalo rozhodnutie nemeckého súdu, ktorý vyniesol oslobodzujúci verdikt nad mužom týrajúcim svoju manželku. S odôvodnením, že tento muž je moslim a v islame je predsa bitie žien povolené, ba dokonca odporúčané.
Spoločný menovateľ
Cudzie kultúry usadené v európskych štátoch sú však zdrojom oveľa závažnejších problémov. Ako ďaleko je od bitia žien k vraždám zo cti? Od demonštrácií proti karikatúram proroka Mohameda k otvoreným prejavom násilia, zapaľovaniu automobilov a zrážkam s políciou? Od postávania na ulici s transparentom "Británia, priprav sa na nový holokaust!" k teroristickým útokom proti civilnému obyvateľstvu? Doteraz obhajovaná premisa, že za násilím a terorom stojí chudoba a pocit odcudzenosti prisťahovalcov, už neplatí. Podozriví z terorizmu vo Veľkej Británii sú dnes vysokoškolsky vzdelaní a úspešní ľudia - lekári. Príčiny nepokojov a problémov teda nemožno redukovať len na sociálne a ekonomické faktory, istú rolu tu musí zohrávať aj ideológia. Ak sa pozrieme na množstvo incidentov s prisťahovalcami od Gibraltáru cez Berlín až po Londýn, dostávame, čo sa ideológie týka, jediného spoločného menovateľa: islam.
Európa zaspala
Európska civilizácia a jej hodnoty vyrastajú z troch silných tradičných koreňov, a to z idey demokracie antického Grécka, poňatia práva starovekého Ríma a kresťanstva. Podľa Vladimíra Palka, v súčasnosti akoby sa prehliadal tretí pilier. Zdôrazňuje, že sekularizácia, čiže odklon od náboženstva v Európe, zrodila rozšírený, ale od základu mylný názor, že všetky náboženstvá sú v podstate rovnaké. Z toho sa potom odvádza ďalší veľký omyl, že všetky kultúry sú si rovnocenné. "Ony však rovnocenné nie sú," zdôrazňuje Palko a dodáva, že je dôležité o týchto veciach diskutovať.
"Tyranské pravidlá politickej korektnosti znamenajú, že ktokoľvek, kto začne pochybovať o rovnocennosti náboženstiev a kultúr, je automaticky biľagovaný ako xenofób a rasista. Po jedenástom septembri 2001 sa, našťastie, ľady trochu uvoľnili. Dnes sa napríklad francúzsky prezident Nicolas Sarkozy nerozpakuje povedať, že ak niekto odmieta, aby jeho chorú ženu vyšetril lekár - muž, nie je vo Francúzsku vítaný. Pred pätnástimi rokmi by niečo také nebolo možné povedať," dodáva Palko.
Podľa exministra, ktorý bol počas svojho pôsobenia na čele rezortu vnútra zodpovedný i za reguláciu prisťahovalectva, sú dejiny formovania európskej civilizácie dejinami ustavičnej konfrontácie s islamom. Európania však za posledných približne dvesto rokov akoby zaspali a prestali vnímať toto náboženstvo ako hrozbu. Dôvodom bol úpadok islamského sveta po porážke osmanských vojsk pri Viedni v sedemnástom storočí. Odvtedy už moslimovia vo svetovej politike ťahali za čoraz kratší koniec a mnohé moslimské krajiny sa dostali do kolonizácie mocností Západu. Islam vtedy na dlhý čas zoslabol. Dnes sa však do Európy vracia ako bumerang prostredníctvom čoraz početnejších a čoraz sebavedomejších prisťahovaleckých komunít.
Moslimovia v stave vojny
Americký analytik, odborník na islam Srdja Trifkovič tvrdí, že moslimom ich náboženstvo prikazuje žiť ustavične v stave trvalej vojny proti svetu neveriacich. "Túto vojnu môže prerušiť dočasné prímerie, no mier príde až po tom, ako sa islam ujme vlády nad celým svetom. Existuje medzifáza, keď moslimovia tvoria menšinovú komunitu a potrebujú dočasne prijať mierumilovný prístup, aby svojich susedov oklamali. Moslimské diaspóry v západnom svete sú súčasným príkladom tohto modelu. Vytvoril ho ešte prorok Mohamed, ktorý uzavrel prímerie s neveriacimi, keď bol v nevýhodnej pozícii, no porušil toto prímerie vo chvíli, keď nazbieral dosť síl na boj," informuje Trifkovič v eseji Ako porozumieť islamu.
Ak má pravdu, potom by sme mali veľmi dôkladne premyslieť, ako nastavíme pravidlá pre prijímanie prisťahovalcov. Najmä tých, ktorí prichádzajú z moslimských krajín. Jasné pravidlá s dôrazom na integráciu by totiž uľahčili týmto ľuďom začlenenie do našej spoločnosti. Aby imigranti z krajín, kde vládne islam, nepredstavovali nebezpečenstvo, ale, naopak, stali sa pre našu krajinu prínosom.
Kľúčom je porozumenie
Sahraa Karimi prišla na Slovensko, pretože túžila po slobode, ktorú jej islam nemohol dať. Jej pohľad na toto náboženstvo je však iný, ako ho opisuje Trifkovič. Tvrdí, že islam je náboženskou kultúrou vo svojich najzákladnejších princípoch podobnou všetkým ostatným druhom vierovyznaní. Podľa nej je najväčším rizikom vzájomná ignorancia, čiže situácia, keď moslimovia nič nevedia o európskej a Európania o islamskej civilizácii. S týmto názorom možno len súhlasiť. Ak islamu neporozumieme, nebudeme schopní zvládnuť výzvy, ktoré imigrácia moslimov do Európy prináša.
Sahraa Karimi vidí kľúč vo vzájomnej tolerancii. "K základným chybám európskych demokracií patrí netolerantnosť k tradícii inej kultúry," tvrdí mladá režisérka. Tu už s ňou však súhlasiť nemožno. Kultúru, ktorá zakazuje ženám vzdelanie, totiž možno tolerovať, len ak zostane v Afganistane či v Iráne. Ak by chcela prísť na Slovensko, potom musíme parafrázovať slová francúzskeho prezidenta, že tu nebude vítaná.