Zlatá éra slovenskej populárnej hudby -- aj tak zvyknú niektorí hudobní publicisti označovať 80. roky minulého storočia. Existujú však hlasy, ktoré hovoria o preceňovaní daného obdobia a "glorifikácii" niektorých skupín. Na hudbu mimo hlavného prúdu s osobitým zvukom sa pritom zabúda. Čo si dnes zo slovenskej populárnej hudby 80. rokov radi vypočujú tí, ktorí boli jej viac či menej preferovanou súčasťou.
Čo zo slovenskej populárnej hudby 80. rokov počúvate aj dnes?
Maťo Ďurinda, Tublatanka
Musím zájsť hlbšie do minulosti -- absolútnou jednotkou je pre mňa Marián Varga a najobľúbenejším albumom Zelená pošta (1972). Bol to môj prvý album, ktorý som si púšťal na gramofóne od rodičov. Aj dnes musím obdivovať skvelé nápady a fantastické výkony Mariána Vargu, Radima Hladíka a Pavla Hammela. Ďalšou srdcovkou sú Konvergencie, ktoré vyšli o rok skôr. Dokonca som bol aj na prehrávkach Collegium Musicum v Slovkoncerte vďaka tomu, že spolužiakov otec bol členom poroty. Bolo to v Divadle A na Záhradníckej ulici, ktoré už teraz neexistuje. Bol som ich hudbou úplne nadšený a zostalo mi to dodnes.
Michal Kaščák, Bez ladu a skladu
Hudba, ktorá mi neprekážala vtedy ani dnes -- to je alternatívna trenčianska skupina Chór vážskych muzikantov. Nahrávky tejto kapely, urobené tajne, sa šírili po Trenčíne medzi fanúšikmi na kazetách a ja som sa k nim dostal najskôr cez najstaršieho brata. Na začiatku boli vzorom aj pre našu kapelu Bez ladu a skladu. Veľmi rád sa tiež vraciam k fantastickému albumu Milana Lasicu a Jula Satinského Bolo nás jedenásť. Vynechať nemôžem ani dnes už bratislavskú punkovú legendu Zóna A či recesistickú skupinu Karpatské chrbáty. Páči sa mi aj hudba Roba Grigorova zo začiatku jeho kariéry.
Jano Kuric, Vidiek (Ventil RG)
Priznávam dobrovoľne a bez mučenia -- zo slovenskej populárnej hudby z 80. rokov dobrovoľne nepočúvam nič. Platí to nielen pre súčasnosť, ale aj minulosť. Našťastie ma z vtedajšej hudobnej produkcie nič neoslovovalo a dodnes sa to nezmenilo. Aj to bol možno jeden z dôvodov, ktoré ma nakopli, aby som urobil niečo, čo sa mi páči. Ak sa chceme rozprávať o populárnej hudbe 80. rokov, musíme preto loviť za hranicami vtedajšieho Československa smerom na západ. Keďže som starý pankáč, veľmi rád si vypočujem, a to dokonca celé albumy, od anglickej punkovej skupiny The Clash. Neprekáža mi ani David Bowie.