Tento do pŕs bijúci sa Maďar pochádzal zo starého šľachtického rodu, ktorý aktívne zastával vojenské i politické funkcie v Uhorsku. Funkcia vedúceho delegácie za Maďarsko bola pre grófa Apponyiho už len akýmsi bonbónikom v jeho dlhej, plodnej a nie vždy najšťastnejšej politickej kariére. "Na Mierovej konferencii v Paríži roku 1919 a 1920 Maďarsku skôr uškodil, než pomohol, pretože jeho negatívna politická minulosť bola v kuloároch konferencie dobre známa," hodnotí jeho vystupovanie Jaroslava Roguľová v Historickej revue.
Skostnatená aristokracia
Päťčlenná aristokratická výprava grófov zo starých a známych rodov bola pre parížske mierové rokovania skôr závanom zanikajúceho Uhorska a akýmsi zdvihnutým ukazovákom, ktorý upozorňoval na to, že si títo páni ani trochu neuvedomovali, že ich vlastná politika priviedla Maďarsko ako porazenú mocnosť na Trianonskú konferenciu.
V obhajobe zachovania hraníc využíval gróf najmä historické a hospodárske argumenty. "...historické Maďarsko je v Európe akýmsi unikátom, ktorý má prirodzené geografické i hospodárske hranice. Na jeho území sa nedá vytvoriť iná prirodzená hranica a nedá sa oddeliť ani určitá časť z tejto krajiny bez toho, aby ostatné netrpeli. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo si počas desiatich storočí táto krajina zachovala jednotnosť," povedal vo svojej slávnej reči k navrhnutým hraniciam.
No delegáti si ešte pamätali na tvrdú maďarizáciu v Uhorsku, ktorej autorom bol práve Gróf Albert Apponyi a nakoniec donútili maďarskú delegáciu zmluvu podpísať.
Tento uhorský šľachtic sa však tesne pred podpisom zmluvy vzdal funkcie a aj keď ostatní navrhovali zmluvu nepodpísať, on vyznával opačný postoj. Jeho podpis paradoxne na zmluve nie je.
Všetci píšte maďarským perom
Apponyi vyštudoval právo v Budapešti a vo Viedni a v politike sa začal angažovať už ako 26-ročný. Bol vášnivým obhajcom maďarských národných záujmov, ktoré nadraďoval nad všetky národy v Uhorsku. "Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti," povedal.
Má na svedomí aj kontroverzné Školské zákony z roku 1906, ktoré boli akýmsi vrcholom maďarskej diskriminačnej politiky voči ostatným národnostiam. "Mali zabezpečiť pomaďarčenie ešte ostávajúcich škôl nemaďarských národností, upravovali štátny dozor na ľudových školách a napríklad stanovovali pracovné i mimopracovné povinnosti učiteľov.
Bol známym milovníkom všetkého nemeckého a po vypuknutí prvej svetovej vojny si myslel, že Uhorsku tento boj len prospeje. Na konci vojny sa však z neho stal starý ponížený gróf, ktorý musel pred komunistami s manželkou utiecť cez Dunaj na Slovensko. Po ich páde bol jeho poslednou veľkou politickou úlohou práve Trianon, kde zastupoval Horthyho vládu.
zdroj: wikipedia.hu, trianon.hu, osobnosti.sk