Slovák, ktorý spolupracoval s tohtoročným nositeľom Nobelovej ceny za chémiu Gerhardom Ertlom. Fyzikálny chemik Dušan Velič. Príklad vedca, ktorý dokáže o chémii hovoriť tak, že mu rozumie každý. Veda je totiž podľa neho v dobrom zmysle slova šoubiznis. Musíte presvedčiť, aby ste dostali peniaze. (perex)
Túžba spoznať to, čomu "nerozumel", stála na začiatku životnej cesty úspešného vedca Dušana Veliča.
Nebol typickým príkladom zapáleného chemika, ktorý má problém zosmoliť jednu súvislú vetu a rýchlejší pohyb na telesnej výchove mu spôsobuje vážne problémy. Práve naopak, slovenčina, podobne ako ďalšie predmety, mu nerobila problém. Niekde v podvedomí však cítil, že chémia je to pravé. A hoci mal z toho, pre mnohých z nás nepopulárneho predmetu jednotky, nevedel, o čom to presne celé je. "Cítil som, že chémia je geniálna. A pripadalo mi nefér, aby som jej nerozumel," spomína šéf laboratória SIMS v Medzinárodnom laserovom centre v Bratislave Velič.
Slovensko mu bolo primalé
Vysokoškolské štúdium absolvoval na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Neuspokojil sa však s vedomosťami získanými na domácej pôde.
Rozhodnutie bolo rýchle a jednoznačné -- Spojené štáty americké. Na Wayne State University v Detroite strávil šesť rokov. Až tam podľa vlastných slov natvrdo pochopil, čo je poznanie. Po skončení doktorandského štúdia rozmýšľal, čo ďalej. Jedno mu bolo jasné: keď niekam, tak k najlepšiemu vedcovi na svete -- Gerhardovi Ertlovi.
Napísal mu list, po ktorom nasledovalo stretnutie na konferencii. Po mesiaci dostal odpoveď a cestoval do Nemecka.
Nobelova cena
Na európsky kontinent ho teda "vrátila" práve dvojročná spolupráca s tohtoročným nositeľom Nobelovej ceny za chémiu -- Nemcom Gerhardom Ertlom. Stretli sa pred desiatimi rokmi vo Fritz Haber Institute v Berlíne.
"Rád som robil na nositeľa Nobelovky. On mal vízie, ja som bol iba jeden z mnohých "otrokov", ktorí pomáhali leštiť pomyselné sklíčka mozaiky," spomína Velič. Dobré vzťahy so špičkovým vedcom pritom udržiava do dnešných dní. Keďže si však nevedel predstaviť, že by robil "otroka" celý život, rozhodol sa vrátiť. Aj keď nielen preto.
Návrat na Slovensko
Život je totiž pre autora dvoch desiatok vedeckých publikácií rovnováhou rôznych elementov. Nevidí iba vedecké výsledky, dobrý plat... Možno to bude znieť naivne, ale cíti určitú zodpovednosť. Na Slovensku sa niečo naučil, rád by niečo dal. Chce mať vlastných študentov, ovplyvňovať veci, realizovať vlastný výskum. Keď ho navštívite, ukáže vám Medzinárodné laserové centrum, predstaví všetkým spolupracovníkom. Nemá potrebu upozorňovať na vlastnú osobu -- hovorí o vede, aby ju priblížil a spopularizoval. Potvrdzuje to aj rektor Univerzity Komenského František Gahér: "Dušan je neobyčajne cieľavedomý človek so zmyslom pre tímové vedecké skúmanie."
Rodina verzus veda
Popri vlastnej vedeckej práci a výučbe študentov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského stíha aj rodinu. Obidve -- práca i rodiny sú totiž jeho hoby. A tak lieta medzi deťmi, školou a prácou, aby ani jeden zo svojich "koníčkov" nezanedbával. Riešiteľ viacerých projektov tak vyvracia mýtus o šialených vedcoch, ktorým doma úbohé manželky varia večeru a pečú koláče.