"To sú ale hovädá," zvykol reagovať môj starý otec vždy, keď narazil na hlúposť, zlobu, nešikovnosť a uplatňovanie všeobecne zlých rozhodnutí v praxi. Mal pravdu: výstižnejšie, jednoduchšie a lopatistickejšie sa takéto veci komentovať ani nedajú.
Súčasný boom likvidácie budov postavených v časoch prvej československej republiky či v období socializmu mi tiež vsúva do úst dedkov politicky nekorektný výraz. Aj keď chápem, že sa tento trend zdá na prvý pohľad absolútne logický, ekonomický a legitímny.
Prečo by predsa mala v centre hlavného mesta stáť továreň, ešte k tomu rozpadajúca sa? Prečo by bývalé výrobné haly, elektrárne, mlyny a železničné strážne domčeky mali byť zachované a "zavadzať" v nablýskanom svete polyfunkčných sklených kolosov? Zvlášť, keď ich dnes už nik nevyužíva, len zavadzajú a zaberajú lukratívny priestor, ideálny na výstavbu hypermoderných budov.
Možno preto, aby nám pripomenuli minulosť a hodnotu. Stačí, aby sa človek na chvíľu zastavil, a pochopí, že nie sú iba starým železom (či betónom) hodným zošrotovania, ale jedinečnými architektonickými skvostami, ktoré si zaslúžia úctivejšie zaobchádzanie. Jednoducho, zaslúžia si prežiť. Netreba zabúdať, že dnes ošarpané a zdevastované továrne sa stavali v období rozmachu priemyslu, menili osudy ľudí a často ich projektovali architekti, ktorých si dnes ceníme. Majú Genius loci. Len sa treba zastaviť a vnímať.
Obávam sa však, že o pár mesiacov sa už nebudeme mať pri čom pristaviť a čo vychutnávať. Namiesto toho nám zostane fúra času, aby sme mohli premýšľať nad bezohľadnou "modernizáciou", ktorá všetko zomelie. A sledovať prázdne miesta, ktoré vzniknú po detonácii každej odsúdenej budovy.
Bratislava začína vyzerať ako štrbavý úsmev. Pekné... Štrbavý chrup síce rýchlo zacelíme zlatým zubom v podobe luxusného skla, ale pohľad na protézu hraničiacu s gýčom je viac dôvodom na plač, než na obdiv.
Moderná architektúra vie byť fantastická, podmanivá a nesmierne inšpiratívna. Som však presvedčený, že technologicky aj esteticky dokáže dopĺňať stavby z minulosti bez toho, aby ich musela pochovať. Industriálna architektúra, prvorepublikové stavby, architektonické experimenty z čias socializmu nie sú neestetické. Len pre niekoho nepohodlné. Dúfam, že nie dovtedy, kým ich všetky zničíme... Nerád by som používal slovník starého otca častejšie.
StoryEditor