Spája ich rovnaké meno, láska k hudbe a "povolanie" -- hudobník. Jeden spieva, druhý hrá na klavíri. Prvý je legendou a autoritou prinajmenšom na slovenskej džezovej scéne, druhý si tú vlastnú cestu ešte stále hľadá. Otec Peter Lipa a jeho syn Peter. Legenda, ktorú pozná takmer každý -- milovníci džezu aj jeho "nepriatelia". A sympatický klavirista, ktorý sa niekoľkokrát do roka objaví na scéne aj s otcom. Vtedy však idú rodinné vzťahy bokom -- zhodne tvrdia obaja hudobníci.
Spoločné vystúpenia sú pre oboch veľkým zážitkom. "Som hrdý a šťastný, že môžem hrať so synom," hovorí Lipa starší. Radosť však sprevádzajú aj obavy, ako syn zahrá a či "neurobí chybu".
Pre Lipu mladšieho sú spoločné vystúpenia podľa jeho slov veľkou školou: "Otec je skúsený profesionál a stále sa mám od neho čo učiť." Ak sa otcovi niečo na synovej hre nepáči alebo naopak, tak si to povedia. Niekedy hneď na pódiu. "Nehádame sa, len si ujasňujeme názory," vysvetľuje Lipa junior. Ak robí s otcom na jeho veciach, ako napríklad v prípade úspešného albumu Lipa spieva Lasicu, tak sa mu snaží prispôsobiť. Názor na výsledok mu však povie bez servítky pred ústami. "Som jeho najväčší kritik," uzatvára Lipa junior.
StoryEditor