„Pracoval som vyše 40 rokov vo firme a keď som išiel do predčasnej penzie, odmietli mi vyplatiť odchodné. Vraj som nestihol termín. Čo mám teraz robiť?“ obrátil sa na nás so žiadosťou o pomoc Peter z Bratislavy.
Priznáva, že po odchode z práce musel navštevovať veľa lekárov, a tak žiadosť podal asi po týždni. „Keď som prišiel, povedali, že je už na to neskoro. Vraj som tak mal urobiť bezprostredne po skončení pracovného pomeru,“ sťažuje sa.
Nejasná formulácia zákona pripravila o peniaze mnoho nových penzistov. Ich zamestnávatelia vždy argumentovali tým, že žiadosť buď nedostali, alebo im neprišla bezprostredne po skončení pracovného vzťahu.
Tomu, kto žiadosť nepodal, sa už pomôcť nedá. Kto ju podal, ale podľa zamestnávateľa neskoro, môže sa skúsiť súdiť.
Žiadajte do desiatich dní
Práve táto nejasná formulácia primäla ministerstvo práce k zmene zákona upravujúceho vyplácanie odchodného. Aby ste ho získali, ste doteraz museli o odchod do penzie požiadať pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po ňom a firmy to mohli zneužiť, tak ako v Petrovom prípade. Teraz to už nebude možné. Pre mnohých nejasné ohraničenie času ministerstvo nahradilo lehotou desiatich pracovných dní. „Ministerstvo práce vychádza v ústrety občanom na základe skúseností z praxe. Často sa stávalo, že zamestnanec o odchodné prišiel len preto, že z rôznych dôvodov nestihol oň požiadať v stanovenom termíne. Nový zákonník sa snaží predísť takýmto situáciám,“ vysvetľuje Daniela Šulcová z ministerstva práce.
Odchodné vám teda zamestnávateľ musí vyplatiť, ak o odchod do penzie požiadate buď pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich dní po jeho ukončení. „Ak v tejto lehote zamestnanec o odchodné nepožiada, tento jeho nárok zaniká. Ak však oň požiada, ale zamestnávateľ mu ho nevyplatí, je odchodné nárokovateľné,“ vysvetľuje Gabriela Rothová, právnička spoločnosti AXA.
Len pre disciplinovaných
Odchodné vám patrí pri prvom skončení pracovného pomeru ak ste získali nárok na dôchodok – invalidný pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 percent, alebo predčasný či riadny starobný. „Odchodné patrí iba zamestnancovi, ktorý má uzatvorený pracovný pomer. Rôzne dohody sem nepatria, ide o práce vykonávané mimo pracovného pomeru,“ upozorňuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Novinkou v Zákonníku práce je to, že na odchodné nemáte nárok, ak ste porušili pracovnú disciplínu. Doteraz platilo, že vás zamestnávateľ síce za porušenie pracovnej disciplíny mohol vyhodiť, no na rozlúčku vám musel dať aj odchodné. Samozrejme, za predpokladu, že ste splnili spomínané podmienky. „Určite každý uzná, že je nelogické, aby zamestnávateľ znášal finančné náklady na človeka, s ktorým okamžite skončil pracovný pomer v dôsledku závažného porušenia pracovnej disciplíny či z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľovi okrem iného veľmi často pri porušení pracovnej disciplíny vznikne škoda, ktorú musí odstrániť z vlastných finančných prostriedkov, hoci ju spôsobil zamestnanec. Odmeňovať takéhoto zamestnanca odchodným nemá logiku,“ komentuje zmenu v zákone Daniela Šulcová.
Najmenej jeden plat
Odchodné sa vypláca podľa zákona vo výške vášho jedného priemerného mesačného zárobku. Najskôr sa zistí vaša priemerná hodinová mzda a tá sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich na jeden kalendárny mesiac. Pod túto sumu zamestnávateľ nesmie ísť, no môže k vám byť štedrejší. Aj keď mu to zákon neprikazuje, môže pri odchodnom zohľadniť aj počet odpracovaných rokov v spoločnosti. Prípadne môže byť odchodné vyššie, ak je dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Odchodné len raz
Nárok na vyplatenie odchodného máte len raz. Toto pravidlo sa v Zákonníku práce nezmenilo. Ak sa teda po vyplatení odchodného opäť zamestnáte, v inej alebo v tej istej firme, druhý raz ho už nedostanete.
Výhodou však je, že ak po vyplatení odchodného opäť začnete pracovať, vracať ho nemusíte. Ani vtedy, ak nastúpite u toho istého zamestnávateľa.