Jedným zo základných princípov konštitucionalizmu je princíp suverenity ľudu, podľa ktorého je základným zdrojom moci v štáte ľud. Pod pojmom "ľud" máme na mysli subjekty politických práv. To znamená, že na účely výkonu štátnej moci neinterpretujeme ako ľud celé obyvateľstvo, ale len nositeľov politických práv, ktorých uplatnením sa vykonáva štátna moc. Závisí od právneho poriadku príslušného štátu, ako definuje subjekty jednotlivých politických práv. Pre demokratické štáty je príznačné, že politické práva, ktorých uplatnením sa vykonáva štátna moc, nie sú nadviazané na diskriminačné obmedzenia, ako je napr. cenzus pohlavia, rasy, náboženstva alebo majetku. Vzhľadom na to, že ľud je prameňom všetkej moci v štáte, t. j. aj moci na úrovni samospráv, je presnejšie ak povieme, že ľud je nositeľom verejnej moci. Verejná moc sa môže realizovať formou priamej a nepriamej demokracie.
Pri nepriamej demokracii vykonáva verejnú moc ľud prostredníctvom svojich volených zástupcov. Voliči v procese volieb odovzdávajú mandát svojim zástupcom. Vzťah medzi voličom a členom zastupiteľského zboru je odlišný od vzťahu medzi mandantom a mandatárom podľa mandátnej zmluvy, pretože zvolený zástupca nie je viazaný príkazmi voliča. To znamená, že mandát zástupcu je reprezentatívny, a nie imperatívny. Treba si uvedomiť, že voľby sú tajné, a tak nie je zrejmé, kto koho volil a už aj z tohto dôvodu by imperatívny mandát nemal veľkú nádej na úspech.
Priama demokracia spočíva v tom, že ľud vykonáva verejnú moc priamo. Je len pochopiteľné, že výkon priamej formy demokracie je menej flexibilný ako rozhodovanie zastupiteľských orgánov, preto sa priamou formou rozhoduje zväčša len o najdôležitejších otázkach verejného záujmu.
Princíp suverenity
Princíp suverenity ľudu je v Ústave Slovenskej republiky zakotvený predovšetkým v čl. 2, čl. 30, čl. 67 a čl. 93 až 100. Ústava bola od jej prijatia v roku 1992 novelizovaná celkovo trikrát (v rokoch 1998, 1999 a 2001), žiadna z novelizácií sa však netýkala čl. 93 až 100 ústavy, v ktorých je zakotvená ústavnoprávna úprava referenda. Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. bola do ústavy prostredníctvom čl. 125b vnesená možnosť preventívnej kontroly predmetu referenda, aktívne legitimovaným subjektom je v tomto prípade prezident SR, ktorý ak má pochybnosť, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, tak môže podať návrh na Ústavný súd. Ústavný súd v takomto prípade rozhodne v zmysle čl. 125b ods. 3 ústavy do 60 dní odo dňa doručenia návrhu. V prípade, ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda nie je v súlade ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť. Treba zdôrazniť, že v takomto prípade koná Ústavný súd len na návrh prezidenta, t. j. nemôže začať konanie ex offo.
Hodnotenie kvality právnej úpravy je z veľkej časti, pochopiteľne, subjektívne, s poukazom na históriu inštitútu referenda od roku 1992 však možno konštatovať, že ústavnoprávna úprava je nedostatočná. Podľa čl. 2 ods. 1 ústavy štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Z citovaného ustanovenia ústavy vyplýva, že okrem reprezentatívnej (nepriamej, t. j. prostredníctvom volených zástupcov) demokracie, môžu občania vykonávať štátnu moc aj priamo. Naša právna úprava zakotvuje priamu demokraciu na dvoch úrovniach -- komunálnej a celoštátnej. Platformu pre priamu demokraciu v rámci územnej samosprávy vytvára čl. 30 ods. 1 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a orgánov vyšších územných celkov. Na čl. 30 ústavy nadväzuje čl. 67 ods. 1. Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.
Miestne referendum na úrovní miest a obcí je upravené v § 11a zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Spôsob vykonania referenda na území samosprávnych krajov zákonom dosiaľ upravený nie je, v dôsledku čoho zákonodarca absenciou v ústave predpokladanej úpravy fakticky upiera možnosť výkonu priamej demokracie v samosprávnych krajoch. Pri referende na celoštátnej úrovni je v ústave okrem citovaných ustanovení zakotvená aj špeciálna úprava v čl. 7, a čl. 93 až 99.