Rezort dopravy spustil sériu štrukturálnych zmien v podnikoch spadajúcich pod jeho pôsobnosť. Transformácia čaká Slovenskú správu letísk, prechádza ňou Slovenská správa ciest a zrejme sa dotkne aj Železničnej spoločnosti. Železnice SR prepúšťajú zamestnancov a odčleňujú non-core aktivity.
Nákladná preprava na predaj
Dva roky po rozdelení pôvodných Železníc SR (ŽSR) na ŽSR a Železničnú spoločnosť sa uvažuje o ďalšej transformácii železničných firiem. Železničná spoločnosť (ZSSK), ktorá je zodpovedná za prevádzku dopravy na železničnej dopravnej ceste by sa mala rozdeliť na ďalšie dva podniky. Hoci časový horizont delenia ZSSK na dva samostatné subjekty ešte nie je celkom jasný, generálny riaditeľ Pavol Kužma ho podmieňuje rozhodnutím predstavenstva, dozornej rady a železničných odborov. Malo by sa to stať do 1,5 roka. "Keďže ZSSK nemá štatút holdingovej spoločnosti, vzniknú dve samostatné akciové spoločnosti so stopercentnou štátnou účasťou," dodal.
Nákladná doprava v súčasnosti železničnému dopravcovi prináša 60 až 80 percent celkových výnosov. Zodpovedá za ňu samostatná divízia ZSSK, rovnako ako v prípade osobnej dopravy.
Do roku 2008 plánuje Železničná spoločnosť postupne zmodernizovať 152 vozňov nasadzovaných v IC a EC vlakoch vyňatých z regulácie. Vozne na linkách v regulovanej osobnej doprave bude firma opravovať priebežne. Do konca septembra minulého roka firma do modernizácie vozňov investovala takmer 1,9 miliardy korún, pričom časť z nich pokryli prostriedky z medzinárodnej železničnej asociácie Eurofima.
S telekomom narábajú opatrne
Svoje záväzky z minulosti voči ŽSR za neuhrádzanie výkonov vo verejnom záujme, si štát od začiatku roka vyrovnal prebratím úverov za 13 miliárd korún do štátneho dlhu. Správca železničnej cesty a infraštruktúry v súčasnosti za jednu z priorít považuje zoštíhľovanie svojej administratívy a znižovanie stále vysokého 25-miliardového dlhu. Do konca minulého roka rady železničiarov opustilo 403 administratívnych pracovníkov, čo je 26 percent z ich celkového počtu. Mení sa aj vnútorná štruktúra podniku, podľa nového systému už budú existovať len dva typy riaditeľstiev: jeden pre správcovstvo a riadenie a druhý pre operatívnu a plánovanú údržbu.
Na svete je aj plán odčleňovania vedľajších činností ŽSR, napríklad železničného požiarneho zboru, zdravotníctva a školstva. Otvorená zostala otázka predaja železničných telekomunikácií. Podľa generálneho riaditeľa Romana Veselku si zrejme v telekome železnice ponechajú podiel. Vlastnia totiž sieť (prvú fázu budovania optickej siete už ukončil Alcatel), čo je dobrým predpokladom na podnikanie na liberalizovanom slovenskom telekomunikačnom trhu. Hodnota železničných telekomunikácií sa odhaduje na 2,3 až 3 miliardy korún.
Finišujú vyrovnanie pozemkov
Zákon o premene letísk v Bratislave a Košiciach na stopercentné štátne akciové spoločnosti s navrhovanou účinnosťou od 1. apríla majú v druhom čítaní na stoloch poslanci Národnej rady. Akcie letísk by sa mali v prvej fáze rozdeliť medzi samosprávne kraje a mestá. Ministerstvo následne predá podiely v týchto firmách. Predbežne sa uvažuje o 34-percentných balíkoch. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk (SSL) Jaroslava Macha letisková správa v súčasnosti oceňuje majetok jednotlivých letísk. Osobitným problémom je majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov letísk. Napríklad na bratislavskom letisku nebolo ešte koncom minulého roka vykúpených zhruba 35 percent pozemkov. Ako však tvrdí Mach, SSL dnes už tieto práce ukončuje. Bratislavské letisko vlani podľa jeho slov zaznamenalo 36-percentný nárast pohybov, k čomu prispeli predovšetkým lety Slovenských aerolínií a SkyEurope Airlines. "Momentálne rokujeme o príchode ďalších leteckých spoločností, medzi ktoré patrí napríklad aj Easyjet," uzavrel Mach.
Vláda rozhodne o regulátoroch
Už vo februári by sa vláda mala zaoberať návrhom ministerstva dopravy, ktorým by sa mali zlúčiť Telekomunikačný úrad, Poštový úrad a Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá však spadá pod pôsobnosť rezortu kultúry. Ministerstvo dopravy už návrh predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie. "Chcem týmto naplniť svoju úlohu, ktorú mi ukladá programové vyhlásenie vlády," vysvetlil dôvod minister Prokopovič. Podľa jeho slov by to malo priniesť racionalizáciu činností jednotlivých regulátorov. Pri skúmaní ich organizačných štruktúr, ako dodal minister, sme zistili, že sa mnohé činnosti prekrývajú. Je to neúsporné.
Do štruktúry novovzniknutého úradu by sa neskôr mali integrovať aj kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vzhľadom na jeho kľúčovú regulačnú úlohu pri určovaní maximálnych cien plynu, tepla, vody a elektrickej energie, sa však jeho včlenenie bude riešiť až nakoniec.
Regulátori s plánom rezortu predbežne nie sú celkom stotožnení. Poštový úrad, ako pre HN povedal jeho predseda Karol Achimský, je presvedčený, že nie je dobré zlučovať ho s regulátormi, ktorí majú na starosti elektronické komunikácie. Rada pre vysielanie a retransmisiu by zasa neprivítala zlúčenie s Telekomunikačným úradom, ktorý na rozdiel od ostatných dvoch nepodlieha vláde, ale parlamentu. Telekomunikačný úrad súhlasí iba s prípadnou fúziou s poštovým regulátorom. "Predbežne nekomentujeme zámer integrovať do nového regulačného úradu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví," reagoval jeho predseda Ján Matuský. Na okraj však uviedol, že podľa európskej legislatívy by mal byť energetický regulátor samostatný.
Priority Železníc SR pri budovaní tratí
- Časť VI. koridoru v úseku Čadca - Zwardoň, financovaná z fondov Phare
- Úsek Bratislava-Rača - Tranava - Piešťany, financované z fondu ISPA
1. etapa: Úsek Bratislava-Rača - Šenkvice, ISPA poskytne 75 % z celkových nákladov 38,556 mil. eur, úsek sa ukončí v roku 2005
2. etapa: Úsek Šenkvice - Cífer a modernizácia príslušných staníc, celkové náklady sú predbežne 116,859 mil. eur
3. etapa: Úsek Trnava - Piešťany, celkové náklady 93,488 mil. eur
- Úsek Piešťany - Nové Mesto nad Váhom, kofinancovaný z kohéznych fondov, celkové náklady 4,3 mld. Sk
- Úsek Nové Mesto nad Váhom - Púchov a modernizácia železničnej stanice v Trenčíne, celkové náklady 17,2 mld. Sk
- Úsek Žilina - Krásno nad Kysucou, začiatok stavby v r. 2005, celkové náklady 4,1 mld. Sk