Bez šetrenia to nepôjde
Ekonómovia badajú pokrok, reformy podľa nich prinášajú prvé ovocie. "Z ekonomického outsidera druhej polovice 90. rokov sa Slovensko prepracovalo na pozíciu jednej z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík spomedzi nových členov únie," hodnotí tento rok prognostik SAV Pavol Kárász. Slovensko je podľa neho na dobrej ceste k postupnej zmene štruktúry výroby a služieb tak, aby v budúcnosti mohlo úspešne konkurovať zahraničiu. Zdôrazňuje však, že treba ešte dokončiť reformu trhu práce, sociálneho zabezpečenia a verejných financií - volá po väčších škrtoch v rozpočtových výdavkoch. Vláda už naznačila zmenu k lepšiemu prijatím jasných pravidiel pre poskytovanie investičných stimulov. "Bolo tam potrebné zaviesť poriadok s cieľom dotovať z rozpočtu len investície s vyššou pridanou hodnotou," myslí si hlavným ekonóm poštovej banky Miroslav Šmál. Šetriť v rozpočte sa podľa neho viac nedalo: Znižovať deficit v predvolebnom roku je unikát, a to ešte v pozícii, keď má vláda v parlamente menšinu.
Ekonómovia pozitívne hodnotia, že pokračoval aj rast platov. Nielen vďaka vyšším cifrám na výplatných páskach, ale aj pre pomalšiu infláciu, ktorá je viac ako o polovicu nižšia ako vlani. Priemerná mzda stúpla v prvých deviatich mesiacoch oproti minuloročnému rovnakému obdobiu reálne, teda po odrátaní rastu cien, skoro o sedem percent.
Čierne body
Čo sa ekonómom vlani nepáčilo? Mário Blaščák z Ľudovej banky má zmiešané pocity zo zdravotníckej reformy. "Zdraženiu zdravotníckych služieb nezodpovedalo aj náležité zvýšenie kvality, ako to pôvodne minister zdravotníctva deklaroval," kritizuje Blaščák. Za negatívne takisto považuje vonkajšie vplyvy na ekonomiku v podobe vysokých cien ropy, ktoré sa preniesli aj do vyšších cien benzínu, dopravy či plynu. Viliam Páleník z SAV nesúhlasí so skorým vstupom do ERM II. "Považujem to za unáhlené, Slovensko sa postupne zbavuje menovej politiky, ktorá je významným nástrojom na korigovanie prípadných šokov v ekonomike," vysvetlil Páleník.
| Hospodársky rast v krajinách V4 | ||||
| 2002 | ||||
|
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q | |
| Slovensko | 4,1 | 4,3 | 4,4 | 5,5 |
| Poľsko | 0,5 | 0,9 | 1,8 | 2,2 |
| Česko | 2,6 | 2,1 | 1,7 | 1,5 |
| Maďarsko | 3,1 | 3,2 | 3,7 | 3,9 |
| 2003 | ||||
|
|
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q |
| Slovensko | 4,2 | 4,0 | 4,5 | 5,2 |
| Poľsko | 2,2 | 3,8 | 3,9 | 4,3 |
| Česko | 2,8 | 2,9 | 3,4 | 3,3 |
| Maďarsko | 2,7 | 2,5 | 2,9 | 3,6 |
| 2004 | ||||
|
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q | |
| Slovensko | 5,4 | 5,5 | 5,3 | 5,8 |
| Poľsko | 6,9 | 6,1 | 4,8 |
4,1* |
| Česko | 3,1 | 4,1 | 3,6 | 4,3 |
| Maďarsko | 4,2 | 4,2 | 3,7 | 3,8 |
| 2005 | ||||
|
1.Q |
2.Q |
3.Q |
4.Q* | |
| Slovensko | 5,1 | 5,1 | 6,2 | 5,5 |
| Poľsko | 2,1 | 2,8 | 3,7 |
4,3 |
| Česko | 4,4 |
5,1 |
4,9 |
4,6 |
| Maďarsko | 2,9 | 4,1 | 4,5 | 3,9 |
| Zdroj: národné štatistické úrady | ||||
| * odhad ČSOB | ||||