Čitateľ z Bratislavy
Budú sa podľa nového dôchodkového zákona meniť dôchodky tým dôchodcom, ktorí v posledných 10 rokoch odišli do dôchodku?
- Dôchodky, ktoré boli priznané v minulosti, sa už meniť nebudú. Budú sa považovať za dávky priznané podľa zákona platného do 31. decembra 2003.
Čiže ak niekto predtým odišiel do dôchodku a mal vyšší plat, tak sa to už dodatočne nezohľadní?
- Podľa zákona platného od 1. januára nie. Či dôjde k takýmto zmenám do budúcnosti, neviem. To by bola otázka skôr na ministerstvo.
Čitateľka z Dolného Hričova
Je nejako ohraničený predčasný odchod do dôchodku? Musím mať odpracovaných 38 rokov, 40 alebo 42 rokov?
- Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 10 rokov zamestnania. Nový zákon o sociálnom poistení nehovorí o tom, aký vek musí občan dosiahnuť. Teda môžete ísť do predčasného dôchodku skôr aj o päť rokov, ale je tam ďalšia podmienka. A to, že suma predčasného starobného dôchodku musí byť vyššia ako 1,2-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V súčasnosti by táto suma bola 5 052 korún.
Takže pri výpočte mi musí vyjsť aspoň takýto dôchodok.
- Áno, pretože dôchodok, ktorý sa vám vypočíta, sa za tú dobu, ktorá uplynie od priznania dôchodku, až do dovŕšenia dôchodkového veku, znižuje o pol percenta za každých 30 dní a dôchodok musí dosiahnuť aspoň 1,2-násobok životného minima. Táto suma sa bude každý rok meniť, ale v súčasnosti do 30. júna 2004 je to 5 052 korún. Čiže vek nie je rozhodujúci, ale čím je nižší, tým nižšia bude aj suma predčasného starobného dôchodku.
Čitateľ
Najprv by som chcel vedieť, ako sa mi započíta do dôchodku druhá pracovná kategória, keď mám 22 rokov odpracovaných v druhej kategórii a 21 rokov v tretej pracovnej kategórii. Mám 61 rokov a ešte som nepožiadal o dôchodok.
- Vo vašom prípade nárok na výhody získané z pracovných kategórií zostáva zachovaný. A to z dvoch dôvodov - jednak máte 61 rokov a predpokladám, že stále pracujete. V takom prípade sa zachovávajú nároky podľa zákona č. 100/1988, ak ich občan dosiahol. Čiže vám sa budú robiť dva výpočty. Jeden výpočet sa vám urobí podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý ešte prihliada na kategórie, pokiaľ výhody z nich boli získané do 31. decembra 1999, a druhý výpočet sa vám urobí podľa zákona o sociálnom poistení, kde sa však už na kategórie neprihliada. Dôchodok sa vám prizná v sume, ktorá bude vyššia.
Ale počul som, že do roku 2000 sa na tie kategórie ešte prihliada.
- Prihliada sa na ne do 31. decembra 1999. Teda do začiatku roka 2000. A nároky z nich zostávajú zachované až do roku 2023, ale len v prípade starého výpočtu. Preto sa v týchto prípadoch bude musieť robiť porovnávací výpočet. Nový zákon však už pracovné kategórie nepozná.
Vraj sa druhá kategória počíta ako jeden a pol roka za každý odrobený rok. Takže by sa mi mal zvýšiť počet odrobených rokov. Alebo to tak nie je?
- Takýmto spôsobom sa počítali odrobené roky iba letcom.
Ešte by ma zaujímal solidárny rozdiel, ktorý sa má tri roky dávať tým, ktorí majú menší osobný mzdový bod a mali by dostať 60 percent na budúci rok navyše. Platí to len do priemerného osobného mzdového bodu 1 alebo do 1,25. Lebo v Pravde to bolo 1,25 a v Hospodárskych novinách je to do 1.
Platí to len do výšky 1. Od 1,25 sa priemerný osobný bod redukuje.
Čitateľka z Vajnor
Pôvodne som mala ísť do dôchodku v januári 2004, no od nového roku sa môj odchod do dôchodku predĺži o deväť mesiacov. Mám teraz veľmi nízky plat, iba 6 400 korún hrubého. Mne by preto viac vyhovoval starý systém, keď som ešte zarábala v rokoch 1994 až 1998 a takmer až do roku 2001 hrubú mzdu približne 100-tisíc korún ročne. Nemohla by som teda požiadať už v decembri o predčasný dôchodok?
- Žiaľbohu, nie, pretože vy splníte podmienky nároku na dôchodok až v roku 2004. Čiže mali by ste dve možnosti: požiadať o starobný dôchodok v októbri 2004, keď dovŕšite vek, a druhá možnosť je, požiadať o predčasný starobný dôchodok od 1. januára 2004. Pretože súčasné právne predpisy nepoznajú predčasný starobný dôchodok. No keby ste požiadali o dôchodok od januára 2004, znížil by sa vám o pol percenta za každých začatých 30 dní, ktoré uplynú od priznania dôchodku až po dovŕšenie dôchodkového veku. Vybrať si, či ísť do dôchodku do konca tohto alebo až v budúcom roku, môžu len tí, ktorí dovŕšia dôchodkový vek do 31. decembra 2003.
Čitateľ
V roku 1970 bola manželka dva roky na neplatenej materskej dovolenke. Započíta sa jej to do odpracovaných rokov?
- V tom čase boli trochu iné predpisy. Myslím si, že nárok na materskú pri prvom dieťati bol len šesť mesiacov. Predpokladám, že ide o situáciu, keď manželka bola do troch rokov doma s dieťaťom a nedostávala žiadne príspevky. V takom prípade sa doba starostlivosti o dieťa do troch rokov veku započítava zo zákona každej žene, ktorá sa starala o dieťa. Takže pokiaľ ide o takýto prípad, bez ohľadu na to, či bola platená alebo nie, tie dva roky sa jej do odpracovaných rokov započítajú.
Aj pri prvom, aj pri druhom dieťati?
- Aj pri prvom, aj pri druhom dieťati, pokiaľ sa jej deti nenarodili v kratšom rozpätí ako tri roky. Pokiaľ by medzi prvým a druhým dieťaťom bol rozdiel dvoch rokov, na prvé dieťa musíme započítať dva roky a až na druhé tri roky.
Rozumiem. A ako je to s vysokou školou? Tiež sa započítava do odpracovaných rokov?
- Áno.
Čiže vek od 18 rokov?
- Započítavajú sa roky od skončenia povinnej školskej dochádzky. Čiže sa môže započítať aj štúdium na strednej škole.
Áno? Teda zhruba asi od tých 16 rokov?
- Záleží na tom, v ktorom roku to bolo, pretože raz sa povinná školská dochádzka končila v 16 rokoch, raz v 14, inokedy v 15 rokoch.
No podľa nového zákona sa štúdium už započítavať nebude.
- Aby sme boli presní, podľa nového zákona sa štúdium započítavať bude, ale len čas štúdia pred 1. januárom 2004. Ak hovoríme o štúdiu po uvedenom dátume, to sa už započítavať do odpracovaných rokov nebude.
Čitateľ z Košíc
Môžete mi potvrdiť to, čo uvádzajú médiá, že osobný mzdový bod sa vypočíta ako pomer priemernej mzdy jednotlivca k priemernej mzde v hospodárstve?
- Nie je to celkom tak, lebo osobný mzdový bod sa vypočíta ako pomer mzdy jednotlivca k priemernej mzde v hospodárstve. Teda pomer vašej mzdy, ktorú ste dosiahli v danom roku, k priemernej mzde v hospodárstve. Ak by sme mali byť celkom presní, pomer vášho vymeriavacieho základu za celý rok k všeobecnému vymeriavaciemu základu v hospodárstve.
Ale vymeriavací základ a mzda nie je to isté...
- Nie je to celkom to isté, pretože, samozrejme, v hrubom zárobku sú aj určité zložky, ktoré sa nepovažujú za vymeriavací základ, ale v podstate vo väčšine prípadov je vymeriavací základ totožný s hrubým zárobkom.
Podľa mňa je to inak. Napríklad u ľudí odmeňovaných štvrťročne, ako som ja. Mám vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti stanovený na 32-tisíc korún, osemkrát za rok ho vôbec nedosiahnem a štyrikrát v roku, keď mám štvrťročné prémie, ho prekročím, čo sa však zasa nepočíta.
- Mýlite sa. Vymeriavací základ nie je 32-tisíc korún. Vymeriavací základ je vlastne to, čo občan zarobí, aj keď, pravda, môžu tam byť určité zložky, ktoré doň nepatria. Spomínaných 32-tisíc korún je v súčasnosti maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa až do 31. decembra 2003 platí poistné. Ale podľa paragrafu 138 nového zákona od 1. januára 2004 už bude vymeriavací základ iný.
Dôchodkový vek som dosiahol už v tomto roku. Žiadosť si podám po 1. januári 2004, keďže ešte stále pracujem. Bude sa ma týkať nový výpočet? Ak áno, prečo nie aj nový vymeriavací základ?
- Výpočet vo vašom prípade bude podľa nového zákona, ale vymeriavací základ sa bude brať podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, pretože vy ste platili predsa maximálne zo sumy 32-tisíc, takže nie je možné zohľadniť vám teraz pri výpočte dôchodku nový vymeriavací základ, ktorý bude platiť až na rok 2004. Pokiaľ by ste však išli do dôchodku v roku 2005, tak za rok 2004 sa vám bude prihliadať na nový, vyšší vymeriavací základ, z ktorého sa budú platiť, samozrejme, aj vyššie odvody.
A keby som pracoval ešte aj počas januára 2004, počítal by sa mi dôchodok podľa nového alebo podľa starého zákona?
- To musíte oddeliť. Výpočet dôchodku bude podľa nového zákona. Ale bude sa pri ňom prihliadať na priemerné osobné mzdové body, a nie na priemerný mesačný zárobok. Ale pokiaľ ide o hodnotenie vymeriavacích základov v jednotlivých rokoch, tak sa bude postupovať podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, pretože vtedy sa získali.
Čiže pre každého bude do 31. decembra 2003 osobný vymeriavací základ ako úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie?
- To bude aj pre tých pred 1. januárom 2004, aj pre tých po 1. januári 2004. Ale pred 1. januárom 2004 sa vždy bude brať do úvahy vymeriavací základ podľa predpisov účinných v čase, keď sa tie zárobky dosiahli.
Ešte jedna vec. V zákone je, že na výpočet dôchodku treba mať 10 rokov so zárobkami. To znamená, že keď som získal nárok na dávku v roku 2003, bude sa mi to počítať z rokov 1993 až 2002 alebo sa mi to bude počítať z rokov 1994 až 2003?
- Vo vašom prípade platí výnimka, lebo všeobecne rozhodujúce obdobie je obdobie začínajúce sa rokom 1994. Ale v takých prípadoch, ako je váš, teda ak niekto splnil podmienky nároku skôr, to bude 10 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok.
To znamená 1993 až 2002?
Áno.
Čitateľka
V júni na budúci rok bude mať manžel 60 rokov. Podľa nového zákona by mal robiť do 31. marca 2005. Ak by dostal k 1. aprílu 2004 výpoveď z dôvodu znižovania počtu pracovníkov, mohol by ísť do predčasného dôchodku bez toho, aby sa mu krátil dôchodok?
- V podstate áno. Za predpokladu, že nepretržite platil poistné v nezamestnanosti posledných sedem rokov, vznikol by mu nárok na podporu v nezamestnanosti šesť mesiacov. Ale preto, že platil toto poistné sedem rokov nepretržite, v prípade, že by požiadal o predčasný starobný dôchodok, ale nepožiadal by o podporu v nezamestnanosti, počítal by sa mu dvojnásobok, teda 12 mesiacov. Čiže ak by aj požiadal o predčasný starobný dôchodok, tento by sa mu počas roka neznižoval.
To znamená, že sa musí prihlásiť na úrad práce? Celkom tomu nerozumiem.
- Práve naopak. On by sa nemal prihlásiť na úrad práce. Ide o to, že by musel v Sociálnej poisťovni požiadať o predčasný starobný dôchodok, ale neuplatnil by si nárok na dávku v nezamestnanosti. Musel by len preukázať pri podaní žiadosti o predčasný dôchodok, že splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, ale že si nárok na ňu neuplatňuje. Čiže tam vlastne ide o výber. Nemôže dostať obidve dávky. Dostane len jednu z nich. Tú, ktorú si vyberie. Pokiaľ si vyberie predčasný starobný dôchodok, za to, že si neuplatnil nárok na podporu v nezamestnanosti, sa mu dôchodok znižovať nebude.
Takže tých šesť mesiacov?
- Áno, šesť mesiacov je maximálna doba. Ale zákon tiež hovorí, že keď bol poistenec nepretržite poistený, a teda platil poistenie v nezamestnanosti posledných sedem rokov nepretržite pred uplatnením nároku na dôchodok, tak sa mu neprihliada na dvojnásobok tej doby, na ktorú by mal nárok na podporu v nezamestnanosti. A šesť mesiacov krát dva je celý rok. Čiže ak by poberal predčasný dôchodok 12 mesiacov, výška dôchodku by sa mu neznižovala.
A dôchodok by sa mu počítal ako? Po novom?
- Samozrejme, pretože nárok by si uplatnil až po 1. januári 2004.
V prípade, že bude mať priemerný osobný mzdový bod nižší ako jedna, tak sa mu dopočíta k dôchodku ešte 60 percent?
- Áno, ak mu vyjde priemerný osobný mzdový bod nižší ako jedna, bude sa mu, samozrejme, dopočítavať 60 percent z rozdielu medzi dosiahnutým osobným mzdovým bodom a hodnotou jedna. Napríklad, ak mu vyjde priemerný osobný mzdový bod 0,8, pridá sa mu 60 percent k rozdielu medzi jedna a 0,8, čo je 0,2. Tých 60 percent v spomínanom prípade predstavuje hodnotu 0,12, a teda na účely výpočtu dôchodku sa mu nebude prihliadať na priemerný osobný mzdový bod 0,8, ale na 0,92.
Čitateľka z Bratislavy
Narodila som sa v roku 1948, mám štyri deti a odpracovaných 35 rokov. Do dôchodku som mala ísť v decembri roku 2002.
Pri vybavovaní dokladov som sa dozvedela, že budem poberať český dôchodok, pretože v čase rozdelenia republiky som mala posledného zamestnávateľa v Česku. Po zániku firmy v októbri roku 1992 som bola evidovaná na úrade práce, a preto musím ísť do dôchodku - podľa českej dôchodkovej reformy vo veku 56 rokov.
V českej Sociálnej poisťovni mi to potvrdili, ale s tým, že budem poberať iba časť českého dôchodku a časť slovenského dôchodku. Stále mi nie je jasné, prečo.
- Nebudete poberať časť dôchodku z Českej a časť zo Slovenskej republiky. Ale budete poberať dva dôchodky: jeden z Českej a druhý zo Slovenskej republiky. A to takým spôsobom, že Česká republika poskytne svoj dôchodok podľa jej právnych predpisov, na ktorý ste získali nárok počas zamestnania v českej firme. A Slovensko vám zasa poskytne dôchodok za obdobie, ktoré ste odpracovali na Slovensku.
Spracoval Peter Világi
Prepis ďalších otázok a odpovedí nájdete v zajtrajšom vydaní.
StoryEditor
E. Záthurecká: Kedy vzniká nárok na odchod do predčasného dôchodku
Druhá časť odpovedí Evy Záthureckej z ústredia Sociálnej poisťovne na telefonické otázky čitateľov HN
