Organizačno-právne usporiadanie družstiev a aj ich ekonomický režim v súčasných podmienkach upravuje Obchodný zákonník z roku 1991. Družstvo má právnu subjektivitu a vlastní potrebný majetok. Už pri založení družstva je povinnosť zložiť základné imanie najmenej 50 000 Sk a pri vzniku členstva je povinnosťou splatiť stanovami určený členský vklad.
Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond vo výške 10 percent zo zapisovaného základného imania. Aj to je vlastníctvo družstva. Člen družstva pri skončení členstva nedostáva podiel z nedeliteľného fondu, ale primeraný podiel z titulu svojho vkladu z ostatného majetku družstva. Obchodný zákonník z roku 1991 zaviedol do družstevníctva tzv. podielnický systém. Obchodným zákonníkom sa zrušili dovtedajšie viaceré predpisy socialistického družstevného práva, keď v poľnohospodárskom družstve (v jednotnom roľníckom družstve, JRD) vniesol do družstva podiel iba výkonný roľník, a to tzv. združstevnením všetkého svojho živého a mŕtveho inventáru, osív a sadív. Po ocenení vloženého majetku sa 20 % z jeho ceny stalo súčasťou nedeliteľného fondu. Ak uchádzač o členstvo nebol roľníkom, nevniesol do družstva nijaký podiel (vklad). Ďalšou činnosťou družstva vzrastala majetková hodnota družstva.
Najmä od roku 1991 sa zaviedol do družstiev demokratický režim, osobitne do samosprávnych i majetkových pomerov. V tomto zmysle družstevníctvo bolo a dodnes je upravené jednotne v Obchodnom zákonníku (v II. hlave, § 221 - 260) a táto úprava sa považuje za vyhovujúcu, aj keď sú argumenty na zlepšenie - nemáme v zákone upravené úverové družstevníctvo, dostatočný režim na kooperáciu a zväzovú organizáciu.
Vyriešenie osudu JRD
V súvislosti s významnými zmenami, pred ktorými družstevníctvo stálo, bolo potrené riešiť reorganizáciu v prechodnom období. Dôležité sa ukázali úlohy v poľnohospodárskom družstevníctve súvisiace s odškodnením majiteľov pôdy užívanej družstvom a tiež nájsť spôsob, ako zlikvidovať družstevné kolektívne vlastníctvo. Aj tu bola teda nastolená úloha privatizácie, t. j. likvidácia toho, čo označoval vtedajší Hospodársky zákonník za družstevné socialistické vlastníctvo. Odmietala sa koncepcia, že družstevné vlastníctvo nie je štátnym vlastníctvom a ako také požíva plnú ochranu podľa ústavy, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ide o kolektívne vlastníctvo tak, ako je to aj pri obchodných spoločnostiach, a práve preto je tu aj rovnaká a spoločná úprava v novom Obchodnom zákonníku. Vychádzalo sa z mylného stanoviska, že družstevné vlastníctvo nemôže ďalej existovať, všetok majetok družstva sa musí individualizovať, rozdrobiť na konkrétnych vlastníkov (individuálnych členov) vo forme podielov. Vychádzalo sa z politickej tézy, že družstvá boli zakladané násilím a teda sa, samozrejme, rozpadnú.
Pre vyriešenie osudu socialistických družstiev bol už v roku 1990 koncipovaný samostatný a svojím spôsobom revolučný zákon o osude družstiev, pôdy a poľnohospodárstva tak, že poľnohospodárska pôda sa vráti roľníkom a družstvá sa pretransformujú, t. j. premenia najmä na obchodné spoločnosti s tým, že "prípadne niektoré družstvá ostanú aj naďalej ako družstvá". Riešenie bolo formulované tak, že celý majetok družstva sa mal rozdeliť medzi všetkých majiteľov družstvom užívanej pôdy. V tomto zmysle sa popri všeobecnom družstevnom zákonodarstve, ako sa zahŕňalo do tvoreného Obchodného zákonníka, predložil samostatný návrh zákona o transformácii družstiev s cieľom ich pretvorenia predovšetkým na obchodné spoločnosti. Postavenie samostatných roľníkov upravil zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. Kto prejde na súkromné podnikanie, dostane ihneď svoju pôdu i plný podiel na majetku družstva.
Transformácia družstva
Transformácia družstiev sa vymedzila samostatným zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a o usporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Zatiaľ čo Obchodný zákonník upravuje všeobecný režim všetkých družstiev v Slovenskej republike, zákon č. 42/1992 Zb. je určený na prechodné obdobie reorganizácie vzhľadom na potreby rozdeliť a zlikvidovať družstevné vlastníctvo. To, čo mienil tento zákon vyriešiť, obsahovali ustanovenia o formovaní družstevných podielov. Pre riešenie bol napokon v parlamente prijatý samostatný zákon o pôde (v podstate o reštitúciách, t. j. zákon č. 229/1991 Zb.) a samostatný zákon č. 42/1992 Zb., teda až v nasledujúcom roku, pretože práve zo strany Slovenska bolo treba rešpektovať existenciu veľkého rozdrobenia pôdy u drobných vlastníkov, ktorí nebudú môcť byť opätovne výkonnými maloroľníkmi.
V prijatom tzv. transformačnom zákone sa akceptovala zásada, že v skutočnosti nejde o transformáciu, teda o premenu družstva na inú formu (aj keď je tu základom úprav tzv. transformačný projekt), a zásada, že majitelia družstevnej pôdy dostanú na úhradu iba polovicu majetku (čistého imania) družstva. Treba poznamenať, že veľa vlastníkov pôdy mali pozemky v užívaní štátnych majetkov, tí však nijakú úhradu za stratené roky nedostali.
Transformačný zákon uložil všetkým poľnohospodárskym družstvám vykonať komplexnú inventarizáciu svojho majetku, aby sa tento do haliera rozdelil na podiely medzi všetky oprávnené osoby, t. j. členov družstva, majiteľov družstvom užívaných pozemkov i tých, ktorí v družstve prv pracovali alebo ich majetok prevzalo družstvo. Čisté imanie družstva boli veci, pohľadávky a iné práva a iné peniazmi oceniteľné hodnoty i podiel na majetku spoločného podniku. Do čistého imania sa započítali všetky iné nároky, ktoré boli uplatnené ako majetkové nároky. A tento majetok družstva, čisté imanie, podliehal rozdeleniu na podiely medzi oprávnené osoby. Oprávnenými osobami boli teda tak členovia, ako aj nečlenovia družstva. Nárok na družstevné podiely vznikol veľkému množstvu občanov - nečlenov družstiev. Každý bol zaevidovaný v transformačnom projekte, jeho podiel vypočítaný podľa družstvom užívaného majetku, pokiaľ oprávnená osoba akýmkoľvek dokladom preukázala, že jeho majetok družstvo užívalo. Dnes oprávnené osoby, najmä práve nečlenovia družstva, majú od družstva vymedzené svoje podiely.
Nároky oprávnených osôb
Prvou otázkou prerozdelenia majetku družstva bol problém uspokojenia nárokov oprávnených osôb. Zákon vtedy stanovil, že kto začína ako súkromný roľník, dostane svoje podiely ihneď. Kto však nepreukáže v určenej lehote, že je samostatne hospodáriacim roľníkom, musí podľa zákona počkať na vyrovnanie do siedmich rokov od schválenia transformačného projektu. Úlohou legislatívy bolo určiť, ako sa budú uspokojovať požiadavky oprávnených osôb, aké majú voči tomuto podielovému majetku nároky. Nebolo možné vydať zákon o likvidácii družstiev, pretože podľa ústavy právo slobodne sa združovať zaručuje, že každý má právo združovať sa spolu s inými. Navyše, na Slovensku má družstevníctvo významnú tradíciu (Jurkovič, spotrebné družstvá, rôzne poľnohospodárske družstvá). Takto oprávnená osoba, vlastník podielu, ktorý sa neskôr premenil na podielnický list, dostal síce doklad o vlastníctve k tomuto podielu, ale toto právo ostalo veľmi pochybné. Predovšetkým zákonnou úpravou sa pripustilo, že podielnické listy nie sú dostatočne kryté majetkom.
Prvým dôvodom na to bola skutočnosť, že čisté imanie uvedené v transformačnom projekte, ktoré sa delilo medzi oprávnené osoby, nebolo reálne. Inventarizácia sa vykonávala podľa dovtedy platných inventarizačných predpisov, a nie podľa aktuálnych trhových cien. Predovšetkým tu často boli sumy od odberateľov produktov nevymožiteľné, v ďalších rokoch sa skutočná cena družstevného majetku značne znižovala opotrebovaním. A tak v priemere majetok všetkých poľnohospodárskych družstiev vykazoval po niekoľkých rokoch ani nie polovicu skutočných cien a mnohé družstvá zbankrotovali. Preto zákonom v roku 1995 dostali všetky družstvá povinnosť vydať podielnické listy ako doklady o sume, ktorá figurovala ako nárok oprávnenej osoby v transformačnom projekte. Kuriozita bola v tom, že podielnické listy vydali aj tie družstvá, ktoré ich nemali už vôbec majetkovo kryté. Pritom hodnota uvedená v cenách podielov bola od začiatku pochybná, nereálna a značne nižšia než skutočne vyčíslená v transformačnom projekte.
Urbárnici a družstevné podiely
Pre členov družstva sú podiely a pravidlá pre nakladanie s nimi regulované stanovami družstva. Družstvo určí, aká časť majetkového podielu člena je zahrnutá do nedeliteľného fondu družstva. Družstvo môže vydať podielnické listy aj oprávneným osobám, ktoré sú jeho členmi, a títo môžu získať aj ďalšie podiely vo forme podielnických listov.
V súčasnosti sa opäť kladie otázka o uplatňovaní nárokov na podiely z titulu transformácie družstva. Základné pravidlá o transformácii sú, samozrejme, v zákone č. 42/1992 Zb. Základným pravidlom je, že podiely sa poskytli podľa toho, ako boli a sú uvedené v transformačnom projekte. Kto nebol uspokojený, mal možnosť vymáhať svoj podiel aj súdnou cestou a, samozrejme, v rámci transformačného projektu. Dnes už je nárok premlčaný a nemožno ho vymáhať. Pravda, je tu osobitná situácia v prípadoch osôb, ktoré získali a získavajú pozemky v užívaní družstva dodatočne na základe reštitučných predpisov. Sú to prípady občanov, ktorí uplatnili nárok podľa reštitučného zákona o pôde (č. 229/1991 Zb.). Túto otázku vyriešil transformačný zákon v § 7 ods. 2a: družstvo vyčlenilo sumu vo výške nárokov, ktoré môžu byť uplatnené pri reštitúciách. Takže kto po schválení transformačného projektu družstva reštituoval pozemky, mal právo dodatočne získať podiely z družstva. Takto vznikol spor o podiely pre urbárnikov za pasienky, ktorých reštitúcia bola sporná. Nárok urbárnikov bol oprávnený, pokiaľ svoje urbárske podiely získali na svoje meno. Pretože v oblasti pasienkového poľnohospodárstva pasienky urbára predstavujú značnú časť rozlohy družstva, aj podiely na túto rozlohu sú vysoké. Ak sa pasienok nereštituuje, podiely daných oprávnených osôb sa značne zvýšia na úkor urbárnikov. Ak družstvo bráni urbárnikom reštituovať ich pasienky, potom prakticky okráda urbárnikov o ich podiely. Ak urbárnici získali dodatočne svoje urbárske podiely, patrila im aj úhrada na družstevných podieloch, a to zo sumy, ktorú družstvo na tento účel rezervovalo. Tento nárok však nebolo možné vymáhať formou žaloby v prípade konkurzu družstva. Pokiaľ získajú reštitúciou svoje pozemky v užívaní družstva oprávnené osoby podľa nového reštitučného zákona v priebehu roku 2004 (zákon č. 503/2003 Z. z.), nemajú nijaký nárok na podiely z titulu transformácie poľnohospodárskeho družstva. Všetky nároky sa skončili vydaním transformačných podielnických listov..
Transformačný zákon umožňuje, aby si v družstve upravili hlasovanie v stanovách podľa veľkosti podielov. To je významné vtedy, ak by išlo o hlasovanie o transformácii družstva na obchodnú spoločnosť a majitelia veľkých podielov by rozhodli v neprospech väčšiny členstva. Takto sa to javilo napríklad vtedy, ak sa urbárnikom nereštituovala pasienková pôda a podiely za túto plochu by sa pripočítali v prospech členov družstva.
Dispozičné práva majiteľa podielnického listu
Teraz je aktuálna otázka dispozičného práva majiteľa podielnického listu. Zákon určil, že družstvo môže po uplynutí siedmich rokov od schválenia transformačného projektu (teda dnes prakticky každé poľnohospodárske družstvo) odkúpiť podielnický list, ktorý vydalo. Majiteľ podielnického listu má v tomto prípade len právo ponúknuť svoj list družstvu. Nie je to pohľadávka oprávnenej osoby voči družstvu. Pri úprave podielnických listov vložili do novelizovaného zákona ustanovenie, že majiteľ podielnického listu má právo stať sa členom družstva (teda bez prijatia družstvom), ale túto novelu Ústavný súd zrušil, lebo členstvo v družstve je vždy dobrovoľným zväzkom, obojstrannou dohodou, je prijatím družstvom na základe členskej prihlášky.
Rozdielny režim podielnických listov je v tom, keď oprávnenými osobami sú nečlenovia družstva. Sporné je právo s nimi voľne nakladať. V praxi sa ukázali problémy s prevodom podielnických listov pri dedení. Vlastníctvo k podielnickému listu prechádza na dediča. Prechod musí zaevidovať v Centrálnom depozitári cenných papierov niektorý obchodník s cennými papiermi a dedič si po 20. marci musí zriadiť nový majetkový účet u niektorého obchodníka. Ocenenie podielnického listru je dané zákonom o transformácii družstiev v § 17e, teda skutočná cena je daná stavom čistého obchodného imania družstva podľa uplynulej ročnej uzávierky. To platí pre prípad dedenia.
Družstvá vychádzajú zo stanoviska, že podielnické listy nie sú voľne obchodovateľné. Transformačný zákon v § 17a uvádza, že podielnický list je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva jeho majiteľa upravené týmto zákonom. Takže ustanovenia zákona o spätnom prevode podielnických listov sú záväzné a ani družstvo nemôže s podielnickými listami voľne obchodovať, pretože pri spätnom odkúpení sa považujú za zrušené.
V Českej republike pri uplatňovaní ustanovení transformačného zákona (spoločný federálny zákon č. 42/1992 Zb.) uvažovali o uplatnení práva vlastníka podielu vo forme pohľadávky cestou súdnej žaloby, prípadne konkurzom. Naďalej sa uprednostňuje zásada zachovania možnosti podnikania daného družstva. Zmarenie podnikania nastáva aj v prípade čiastočnej likvidácie aktív družstva, najmä núteným odpredajom základného imania, strojov nevyhnutne potrebných na prevádzku a podobne. V Českej republike prevláda a vyslovuje sa všeobecný názor, že uplatnenie nárokov majiteľov družstevných podielov je neriešiteľné. V našich podmienkach je zachované základné právo vlastníka podielnického listu na jeho odpredaj družstvu tak, ako to upravuje zákon v § 17e o spätnom prevode a premene podielnických listov poľnohospodárskeho družstva. Podielnik má možnosť stať sa členom tohto družstva. Podielnik má právo podieľať sa na zisku družstva, prevádzať podielnický list a inak s ním nakladať a, samozrejme, ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu. V súvislosti s prevádzaním podielnických listov platia predpisy o ich evidencii v Centrálnom depozitári cenných papierov. Je zrejmé, že ich skutočná trhová cena závisí od hospodárskeho stavu toho-ktorého družstva.
Štatistika emisií družstevných podielnických listov (DPL) zaregistrovaných v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a. s., ku dňu 27. 11. 2003.
1. celkový počet zaregistrovaných emisií DPL : 654
a) vydaných v stave "V" (voľných) : 448
b) vydaných v stave "B" (blokovaných) : 202
c) vydaných v stave "Z" (zrušených) : 4
2. počet rozpracovaných emisií DPL : 73
3. počet emitentov (družstiev) : 620