Napokon on sám novinárom nikdy neprezradil viac, ako bolo treba pre jeho biznis, nikdy nenechal nazrieť do svojho súkromia. V posledných štyroch rokoch sa médiám vyhýbal úplne, čo platí dodnes. Posledná kapitola jeho príbehu sa pritom písala pred niekoľkými dňami, keď vyšetrovatelia navrhli štátnemu zástupcovi, aby Marouška obžaloval.
Budovanie piedestálu...
Jiří Maroušek, žiak nižborskej základnej školy, nikdy nevyčnieval z radu. "Bol taký nenápadný, vyrovnaná povaha. Nikdy sa nijako zvlášť nepresadzoval, ale učil sa výborne," spomína jeho spolužiačka z rodného Nižboru Jitka Bornová.
Zato jeho brat Miloslav, ten, naopak, vždy vyčnieval. Zatiaľ čo si Jiří v revolučnom roku 1968 vyzdvihol na strojníckej fakulte ČVUT diplom, Milo emigroval do Spojených štátov. Tým sa ich cesty nadlho rozišli, aj keď ešte raz - o veľa rokov neskôr - sa zasa na okamžik preťali.
V totalitnom Československu Jiří Maroušek vystriedal množstvo významných funkcií v strojárskych podnikoch. Čakala ho ako kádrovú rezervu KSČ sľubná kariéra. Rok 1989 mu cestu k výšinám českého priemyslu iba spomalil, jeho čas prišiel v roku 1994, keď ako riaditeľ pražskej firmy Inpro s pomocou bankových úverov ovládol strojársky kolos ČKD. Dvadsaťjeden podnikov, z toho štrnásť výrobných, približne pätnásťtisíc ľudí. V tomto momente sa z nevýrazného školáka z Nižboru stal "kapitán českého priemyslu".
Kolbenke sľuboval rozkvet. Tešil sa priazni ministra priemyslu Vladimíra Dlouhého a zbieral spoločenské pocty. Veď holding ČKD v začiatočnom období jeho päťročného angažmánu vykazoval zisk, no na konci éry už nebolo ani na výplaty. "Dobrý štart Jirku Marouška v ČKD zničili jeho prehnané ambície," hovorí jeho bývalý podriadený, šéf ČKD Dukla Rudolf Mládek.
"Zlomili mu väzy veľké úvery. A tiež rozpínavosť kolosu. Keby podnik zoštíhlel, našiel strategického partnera a tvrdo tlačil na zlepšovanie kvality, holding by neskrachoval," dodáva Mládek. Na podobnú chorobu zašla šťastná hviezda i jeho dvoch spolupútnikov. Lubomíra Soudka v plzenskej škodovke a Vladimíra Stehlíka v Poldi Kladno. "Poznal som ho ako človeka, ktorý chcel stáť na piedestáli, chcel so značkou ČKD dobyť svet. A takí ľudia sa spravidla nepozerajú na to, aby si niekde niečo ukradli," rozmýšľa Mládek o tom, či Maroušek ČKD vytuneloval.
... a pád pomníkov
Iný názor však mali policajti, ktorí po vynútenom odchode Marouška z krachujúceho holdingu spustili vyšetrovanie. To bolo chvíľa na návrat brata Miloslava, úspešného obchodníka s diamantmi. Priletel do Česka a škodoradostne sa smial. "To, že brat priviedol celé ČKD do krachu, je tiež vina bývalej vlády. Už pred rokmi som sa snažil osloviť viacerých politikov, aby s ním zatočili," povedal novinárom zatiaľ čo Jiří sedel vo väzení.
Vyšetrovanie sa rozbehlo hneď tromi smermi. Prvý: Marouškova spoločnosť Inpro pri kúpe majoritného balíka akcií ČKD sľúbila, že ak akcie predá za vyššiu než nákupnú cenu, rozdiel štátu vráti. Keď Inpro časť akcií predala, zarobila 250 miliónov korún, z ktorých však štátna pokladnica nič nevidela. A druhý: ako to bolo so službami, ktoré Maroušek a spol. pre ČKD objednával vo svojej spoločnosti Inpro, zaujímalo vyšetrovateľov. Podozrievali Marouška a jeho tím, že nimi dohodnuté služby boli iba fiktívne. Posledná preverovaná okolnosť sa rovnako týkala zväzku Inpro - ČKD. Maroušek a ďalší traja vrcholní manažéri mali v roku 1995 uzavrieť zmluvu, podľa ktorej sa mala spoločnosť Inpro starať o cenné papiere holdingu. Vyšetrovatelia sú však presvedčení, že Marouškova materská akciovka nič nerobila a neoprávnene si tak naúčtovala vyše pol miliardy korún.
A práve pre posledný skutok navrhli policajti na začiatku tohtoročných prázdnin štátnemu zástupcovi, aby Marouška a spol. obžaloval z podvodu. Hrozilo by mu tak až dvanásť rokov väzenia. "Máme ísť v nasledujúcich dňoch nahliadnuť do spisu, potom sa zrejme žalobca rozhodne, čo ďalej," hovorí advokát Josef Lžičař. "Pán Maroušek a jeho kolegovia sa každopádne cítia nevinní a tvrdia, že zmluvy a transakcie medzi Inpro a ČKD boli riadne právne zabezpečené a v súlade so zákonom."
Dnes päťdesiatročný Jiří Maroušek nefiguruje podľa obchodného registra v žiadnej firme. Valné zhromaždenie spoločnosti Inpro - niekoľko dní pred ukončením policajného vyšetrovania - rozhodlo o likvidácii. "Čo vo firme zostalo, neviem. Som úplne na začiatku," povedal včera likvidátor František Žlab.
Čo zostalo po holdingu ČKD, je známe - dlhy. Keď odchádzal z jeho čela Maroušek, dosahovali takmer k deviatim miliardám korún.
Kto zarmútil pánov Kolbena a Daňka?
História českej najstaršej firemnej značky v odbore ťažkého strojárstva sa začala v roku 1927, keď sa dohodli dvaja významní priemyselníci a vznikla Českomoravská Kolben Daněk alebo ČKD. Horúčkovité budovanie tovární, obrovské zisky, vyplácanie dividend, dvanásťtisíc zamestnancov, taká bola medzivojnová realita slávnej fabriky.
Čo z nej zostalo? Vláda štátny podiel v holdingu ČKD predala tento rok v apríli rýdzo českej spoločnosti 11 Fite, ktorá musela sľúbiť, že zachová značku aj výrobu. "Vidím to optimisticky, história sa podľa mňa opakovať nebude," verí Alexius Tomin, ktorý sa dejinami strojárskeho kolosu zaoberá.
Dnešná ČKD však už s tým kolosom, ktorý preberal Jiří Maroušek, nemá veľa spoločného. Na mieste výrobných hál Lokomotívy a Mostárne stojí športová aréna Sazky, v areáli bývalých zlievarní vo Vysočanoch koncertujú svetové hudobné hviezdy ako Paul McCartney či Carlos Santana, inde nakrúcajú filmári.
Aj preto novinári iba nedávno označili Jiřího Marouška, s ktorého menom sa spája pád firmy ČKD, za toho, ktorý by Kolbena a Daňka nepotešil.