"V televízii a vo filme jej často dávali úlohy rozmaznaných, sebavedomých, často až cynických dievčat, ráznych a exkluzívnych žien bez škrupúľ, ba dokonca zločineckých typov," píšu v roku 1990 o herečke Regine Rázlovej filmoví kritici.
Pozoruhodné je, že mnohí jej spolupracovníci z neskorších rokov ju charakterizovali podobne. Tentoraz však mali na mysli jej civilnú úlohu. Úlohu šéfky najväčšieho českého vývozcu skla spoločnosti Skloexport, ktorý skončil v likvidácii.
Nálepku tunelárky jej najskôr už nikto neodlepí, a to napriek tomu, že súd dodnes o jej vine nerozhodol. Prvé konanie v jej procese sa očakáva najskôr na jeseň. Uskutoční sa však bez nej. "Jej zdravotný stav je zlý, čím ďalej horší. Posledné roky je pod permanentným tlakom, psychicky to nesie ťažko. Hrozí jej, že ak by sa zúčastnila na súdnom konaní, jej stav by sa zhoršil," hovorí advokát Oldřich Chudoba. Päťdesiatsedemročná Rázlová podľa lekárskych posudkov trpí roztrúsenou sklerózou.
Vtipy o protekcii
Na opone Národného divadla by malo byť správne napísané Regine otec, uťahoval si z Rázlovej prednovembrový vtip.
Jej otec, Stanislav Rázl, bol takmer dvadsať rokov podpredsedom českej komunistickej vlády a zlé jazyky hovorili, že Rázlovej v jej umeleckej kariére pomohla protekcia. Z filmu do filmu šla vďaka príhovorom otca, rovnako tak sa vraj stala aj členkou činohry Národného divadla. Mnohí filmoví kritici ju viac-menej oceňovali, že dokázala "presvedčivo stvárniť" aj zložité postavy.
V Národnom divadle pôsobila na papieri až do januára 1998 napriek tomu, že od roku 1992 ju neobsadili do žiadnej úlohy. Nehrala, ale odmietala do poslednej chvíle rozviazať angažmán. Chcela všetko: vládnuť sklárskemu priemyslu a zároveň byť "národnou" umelkyňou. Na konci toho istého roku nemala nič.
Rázlová? Tvrdohlavý šéf
Na čelo najväčšieho vývozcu českého skla akciovej spoločnosti Skloexport si sadla Rázlová hneď na začiatku deväťdesiatych rokov. Aj tentoraz jej k tomu pomohol otec. Postupne sa na čele objavili aj syn a dcéra Rázlovci.
"Pani Rázlová bola mimoriadne cieľavedomý a tvrdý šéf. Nepoznal som nikoho tak šialene pracovitého. Na druhej strane mala svoju hlavu a tvrdo presadzovala svoje predstavy. A to bolo niekedy zlé, pretože niektoré problémy nebrala celkom vážne," povedal jej ekonomický riaditeľ zo Skloexportu Karel Bartošek.
V polovici deväťdesiatych rokov Rázlová na tlačových konferenciách predstavovala svoj veľkolepý plán pod názvom Revitalizácia českého sklárstva. Bol to začiatok jej konca. V septembri 1997 sa o dianie v Skloexporte začali zaujímať policajti a o niekoľko mesiacov neskôr na ňu súd vydal zatykač. "Je to ako v zlom filme," povedala Rázlová, keď ju v júli 1998 zatkla na hraničnom priechode v Lanžhote polícia. Vracala sa údajne z jazykového kurzu v Británii.
Odvtedy sa hviezda Rázlová prepadala nižšie a nižšie. Skoro rok strávila vo väzbe, potom ju hospitalizovali v psychiatrickej liečebni.
Žalobu dokončil štátny zástupca až minulý rok. Dvadsaťtisíc strán obsahuje opis zložitých obchodných transakcií, ktoré mali mať jednoduchý cieľ - tunelovanie Skloexportu. "Transakcie sa odohrávali v rámci programu tzv. Revitalizácie českého sklárstva, ktorý Rázlová vyhlásila. V skutočnosti išlo o prevedenie takmer dvojmiliardového majetku Skloexportu na rodinnú firmu Rázlovcov. "Máme dôkazy o tom, že zo Skloexportu mal zostať len prázdny obal," končí obžalobu štátny zástupca Ivan Bernátek. Spolu s Rázlovou poslal na súd aj ďalších päť ľudí, medzi nimi je aj jej syna a dcéru. Pôvodný žalobca stíhal za tunelovanie aj Stanislava Rázla, ten však v roku 1999 zomrel.
Advokát Chudoba žalobu odmieta, podľa neho sa nikdy "nenaplnila skutková podstata trestného činu".
Nech sa už súdny proces skončí akokoľvek, sklári rozsudok Rázlovej už vystavili.
"Čo priniesla našej brandži? Prirátať jej iný ako negatívny prínos by bol omyl," hovorí riaditeľ sklárne Vitrum v Janove nad Nisou Petr Krátký. "Kvôli vojnám v odbore, ktoré spôsobila, sme stratili čas a prišli sme o pozície na svetových trhoch. Navyše: Z jej vyhlásenia som nadobudol dojem, že nemá o odbore ani tušenia a že ju zaujíma skôr to, ako si čo najrýchlejšie zaobstarať veľké auto a konto vo Švajčiarsku."
V súčasnosti je Skloexport v likvidácii. Štátu dlhuje peniaze na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení. Aj preto štát v roku 2001 získal sídlo podniku v centre Liberca. "Znížil sa tým dlh tejto spoločnosti," vysvetľuje Libor Pilař, riaditeľ libereckého finančného úradu, ktorý eviduje nedoplatky. Jeho inštitúcia by sa do uvoľneného objektu mala presťahovať. Ale až keď ministerstvo financií zoženie peniaze na opravu. "Skloexport do budovy roky neinvestoval, takže je takmer v havarijnom stave," hovorí Pilař.
Nie je to jediné dedičstvo po Skloexporte. Dodnes nie je jasné, ako to dopadne s libereckým zámkom, v ktorom Skloexport zhromažďoval sklárske výrobky a kam vodil významných zákazníkov. Pre verejnosť je už roky zatvorený.
Kvety a život v ústraní
V dedine s tisícpäťsto obyvateľmi Strančice len málokto vie, že ich susedkou je kedysi slávna, dnes stíhaná herečka.
"Žijú sami pre seba, občas iba zahliadneme, ako prídu autom a zasa odídu," hovorí Rázlovej susedka. V strančickom dome, ktorý má byť oficiálne jej jediným majetkom, sa ju v týchto dňoch nepodarilo zastihnúť. Podľa advokáta Chudobu sa stále lieči. Ambulantnú liečbu strieda hospitalizácia.
S novinármi Rázlová hovorila naposledy tento rok na jar, keď ju náhodou stretli v centre Prahy s partnerom. Veľa im toho aj tak nepovedala, hovoril za ňu on.
"Chodíme veľa na prechádzky a Regina si veľmi obľúbila záhradku. Pestuje kríky, kvety, bylinky. Nie je pravda, že simuluje, aby oddialila súdne konanie. Skutočne je chorľavá. S nikým sa nestretáva, nikam nechodí," hovoril jej priateľ sedemdesiatdvaročný Jindřich Santar.