StoryEditor

Pozemky pod cestami sú nevysporiadané od roku 1948

07.06.2004, 00:00
Požiadať o vyplatenie zabratej pôdy môže ten, kto uzatvoreným dedičským konaním preukáže vlastníctvo

Slovenská správa ciest v roku 1999 vyhotovila pre ministerstvo dopravy prehľad o zabratých a finančne nevyrovnaných pozemkoch pod komunikáciami, ktoré sú už v prevádzke. No bez konkrétnych vlastníkov pôdy. Vychádzala z vyhlášky ministerstva financií o oceňovaní stavieb, ktorá prestala platiť 1. januára tohto roku. Podľa vyhláškových cien vtedy vychádzalo, že finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na vyrovnanie starých dlhov, predstavujú celkovo desať miliárd korún.
Pri výkupe pozemkov ide o sumu deväť miliárd korún, z toho väčšinou za trvalý záber pre cesty 1. až 3. triedy. V prípade diaľnic, ktoré sa začali stavať podstatne neskôr a podľa vcelku presných pravidiel, ide len o milión korún. Ďalších 911 miliónov Sk si vyžiada vypracovanie nových geometrických plánov, bez čoho sa skutoční vlastníci zabratých pozemkov identifikovať nedajú.
Keďže finančných prostriedkov na zaplatenie výkupu stále nebolo dosť, Slovenská správa ciest riešila v posledných rokoch len tých vlastníkov, ktorí o vyrovnanie požiadali sami. Najmä preto, že po požiadaní musí nasledovať vyhotovenie nového geometrického plánu na zabratú parcelu. Pritom požiadať o vyplatenie zabratej pôdy môže len ten, kto uzatvoreným dedičským konaním preukáže vlastníctvo. Aj to je dôvod, prečo sa investor do geometrických plánov iniciatívne nehrnie. Darmo by totiž zistil vlastníkov spred niekoľkých rokov, ale bez dedičov.

Kameňom úrazu dedičstvo
Najväčší problém, ktorý stále pretrváva, je absencia dedičských konaní. Tým, že boli nízke vyhláškové ceny, občania za pôdu získali menej, ako ich stáli poplatky spojené s dedičským konaním a rôznym overovaním právoplatnosti podpisov. "To bol hlavný dôvod, prečo výkup pozemkov zostal stáť na mŕtvom bode," tvrdí vedúci odboru investičnej prípravy Slovenskej správy ciest František Brtáň.
Teraz, keď sa trhové ceny stanovujú podľa súdnoznaleckých posudkov, badať určitý pokrok. Začal sa už vlani, keď sa na diaľniciach vyplatilo na starých stavbách približne desať miliónov korún, hoci plánovaná suma bola podstatne vyššia. Predpokladaný záujem pribrzdila skutočnosť, že termín vyplácania podľa nových pravidiel sa odsunul až na január tohto roka.
Odhad na tento rok a diaľnice je 45 miliónov korún. Stále podľa Brtáňa platí, že vlastník sa musí prihlásiť sám a preukázať, že má právoplatné dedičské konanie. Navyše, je tu ďalší pohľad. Stále sa totiž čaká na dávno sľúbené Registre obnovy evidencie poľnohospodárskej pôdy, ktoré majú dať do poriadku vlastnícke vzťahy v jednotlivých obciach s tým, že diaľnice sa majú riešiť ako prvé.

Rozdiel v cenách
Diaľničný úsek Mengusovce -- Janovce sa už pripravuje podľa nových pravidiel a Slovenská správa ciest chce, aby sa stavba začala tak, že vlastnícky vzťah k pôde bude v poriadku. Či už ide o kúpno-predajné, alebo nájomné zmluvy. Keď totiž nebude v poriadku pôda, nebude ani stavebné povolenie. Keďže rozpočet vychádzal z vyhláškových cien, na ročný nájom mal investor k dispozícii 550-tisíc korún. Nájom je za dočasné zábery, potrebné len počas výstavby, ktoré sa potom uvedú do pôvodného stavu. Podľa nových cien je ročný nájom 2,5 milióna Sk, čiže pri štyroch rokoch výstavby vychádza len na jednu stavbu nájom na desať miliónov korún. Je to minimálne štvornásobok sumy, ktorú pôvodný rozpočet predpokladal.
Nájom sa predtým určoval podľa charakteru obcí a bez ohľadu na kvalitu pôdy. Šlo zhruba o korunu, v Bratislave o päť korún za štvorcový meter ročne. Dnes ide minimálne o štvornásobok. No v Poprade, kde bol nájom štyri koruny, ide dnes o 48 Sk, čo je 12-násobok. Na diaľničnom úseku Mengusovce -- Janovce tak náklady za záber pôdy vzrástli z 354 mil. Sk na 1,3 mld. Sk.
Pokiaľ ide o trvalý záber, predtým sa vyplácalo v priemere 14 Sk za štvorcový meter, dnes nie je nič mimoriadne 50, 60, 70 korún a viac. Je to 4,6 -- vo vychytených lokalitách aj 10-krát viac.

Osobitnou kapitolou sú cesty
Zabraté pozemky pod cestami sú nevysporiadané od roku 1948. Cesty boli úzke, stále sa rozširovali, menili sa oblúky, no majetkovoprávne vysporiadanie z 50. a 60. rokov minulého storočia bolo minimálne a nikoho ani netrápilo. Pokiaľ šlo o družstevnú pôdu, záznamy sa neviedli od roku 1955. Dedičstvá neboli jasné, len sa uviedlo, že pôda je v družstve. Zmluvy sa robili s užívateľmi a vlastnícke vzťahy pod užívateľmi sa neevidovali, neboli ani dedičské konania tohto druhu. Nuž ide podľa právnikov zaoberajúcich sa touto problematikou o dieru niekoľkých desiatok rokov. V 80. rokoch sa už robili vklady do katastra, ale len čiastočne.
Okresné úrady aj vyvlastňovali. Robili sa však veľmi jednoduché zmluvy bez listu vlastníctva, zato s vyplatenými náhradami. Dnes sú v lukratívnych lokalitách predmetom viacerých súdnych sporov, pretože investor síce má doklad o vyplatení náhrady, zato mu chýba list vlastníctva. A v katastri investor stále nefiguruje ako vlastník. V tom lepšom prípade má aj potvrdenie o podaní návrhu na vklad, čo však z právneho hľadiska nestačí.

Zákutia uhorského práva
Podľa geometrického plánu investor presne zistí, aké parcely zabral a na katastri mu vydajú listy vlastníctva. Až potom mu zostanú oči pre plač, keď uvidí, s koľkými ľuďmi musí rokovať. Na Mengusovciach sú napríklad podiely 1/20. Pri nadobudnutí vlastníctva bol totiž na Slovensku zaužívaný uhorský systém, podľa ktorého dedí každý. Na rozdiel od Českej republiky, kde podľa rakúskeho modelu bol dedič len jeden. Buď najstarší, alebo určený. Výsledkom sú pomerne veľké parcely, a nie rozdrobenosť.
V ČR chýbajú úzke políčka, kde keď sa z parcely zoberie 15 štvorcových metrov, dedia -- dajme tomu -- ôsmi. Zaujímavosťou je, že na Slovenskú správu ciest prichádza veľa návrhov, v ktorých občania chcú zabratú pôdu darovať, nech je pokoj. Ani to nie je podľa riaditeľa odboru cestného hospodárstva na ministerstve dopravy Mariána Miškoviča možné, pretože darovať môže občan len to, čo mu skutočne patrí. Opäť až po dedičskom konaní. Je to kolotoč či chodenie do kruhu, pretože Slovenská republika nemôže prijať dar bez dokladu o vlastníctve.
Ako príklad uhorského práva poslúži katastrálne územie Lučivná. Na parcele č. 580 je jeden konkrétny vlastnícky podiel 1/1767, druhý 3/1178, čiže pri náhrade ide o halierové položky. Sú to síce urbáre, ale náhrada sa musí riešiť jednotlivo. Ďalšia parcela s rozlohou 400 štvorcových metrov má len sedem vlastníkov, čo je jednoduchší prípad. Napriek tomu, že jeden vlastní jednu polovicu, štyria po 1/32, dvaja po 1/8 a jeden 1/24.

Nájomné družstiev
Ľuďom, čo majú pôdu evidovanú v družstvách, na vyriešení vlastníckych vzťahov príliš nezáleží. Družstvo ako užívateľ pôdy im za prenájom vypláca osem až desať halierov za štvorcový meter ročne, čo je v tom lepšom prípade okolo stovky a spravidla v naturáliách. Družstvá platia aj domnelým vlastníkom, pretože dosiaľ nemuseli dokladovať vlastníctvo v zmysle dedičského konania.
To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa začali spracúvať registre evidencie pôdy. Je to povinnosť obcí, ktoré objednávajú práce v geodetických organizáciách podľa jednotlivých katastrálnych území.
Každá obec má svoje katastrálne územie a mapy, no v registroch pôdy sú už zapracované vymenené pozemky v rámci reštitúcií. Súčasné katastrálne plány sú možno neplatné, pretože majú celkom iné čísla parciel. "Kde nie sú registre, sme celkom bezradní, pretože nám katastrálny úrad neoverí geometrický plán," vysvetľuje Brtáň.

Vlastníctvo bez časového obmedzenia
Keď sa vlastník ozve, investor je povinný odpovedať. Vlani Slovenská správa ciest vybavila takmer všetkých, ktorí mali právoplatné rozhodnutie o vlastníctve. Za prvé štyri mesiace tohto roka vysporiadali pozemky za 2,5 milióna Sk, z toho 663-tisíc korún na diaľničnom úseku Bratislava -- Malacky, ktorý je v prevádzke od roku 1973. Dá sa povedať, že na tomto úseku je z hľadiska vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom najlepší stav na slovenských diaľniciach, ktoré už sú v prevádzke. Najmä preto, že katastrálne územia Malacky, Stupava, Záhorská Bystrica i Dúbravka sú vysporiadané. Lamač nie kompletne a okolie mosta Lafranconi len veľmi málo.
Na Bajkalskú -- Seneckú, čo je desať rokov starý úsek, šlo v tomto roku milión korún. Petržalka a Nivy sú vysporiadané, Ružinov a Prievoz nie je. Najmenej vysporiadané pozemky sú jednoznačne na Liptove. Tiež stavby medzi Piešťanmi a Hornou Stredou. Opakom je Trnava, kde boli väčšie zábery, parcely boli menej rozdrobené a dali sa bez väčších problémov vysporiadať.

18. máj 2022 06:49