Tí skôr narodení si možno ešte spomenú na heslá Budúcnosť je s nami istejšia alebo Poistenie - istota, ktoré používala pred rokmi monopolná Slovenská poisťovňa. Slovo istota sa používalo takmer ako synonymum k slovu poistenie. Dokonca aj chata Slovenskej poisťovne v Malých Karpatoch sa volala Istota.
Obdobiu štátneho monopolu v poisťovníctve možno všeličo vyčítať - že klienti nemali na výber poisťovňu, že predpisy o poistnej zmluve boli zastarané a nevyvíjali sa tak, ako sa mali a mohli, že štát určoval všeobecné poistné podmienky vyhláškami a podobne. Poisťovníctvo bolo sivé a jednotvárne, tak ako všetko vo vtedajšom režime. Jedno však nemožno tomuto obdobiu uprieť - štát nekrivil základné atribúty poistenia. Komerčné poistenie bolo považované (až na výnimky) za dobrovoľné doplnkové zabezpečenie obyvateľstva pred poistnými rizikami.
Predpokladalo sa, že poisťovňa preberie na seba iba poistiteľné riziká a že na ohodnotenie poistiteľnosti použije všetky dostupné možnosti na hodnotenie rizík - napr. stav majetku, jeho polohu, zabezpečenie pred rizikami, v prípade poistenia osôb aj pohlavie, vek, zdravotný stav a mnohé ďalšie atribúty. Monopol je dávno preč, sme súčasťou otvoreného európskeho poistného trhu.
Dnes sa už v súvislosti s poistením neplytvá slovom istota. Ale, podľa môjho názoru, sa plytvá inými slovami, resp. heslami, ako sú „rovnaké pravidlá pre všetkých" (level playing field), odstránenie diskriminácie, garančné schémy pre poistenie a pod. Heslo Level playing field sa spočiatku javilo ako spravodlivá požiadavka na to, aby v prípade, keď dvaja robia to isté, mali aj rovnaké podmienky.
Postupom času sa však ukazuje, že sa uplatňuje aj vtedy, ak dvaja síce nerobia to isté, ale politici im nanucujú z rôznych dôvodov rovnaké pravidlá. Typickým príkladom je snaha zjednotiť pravidlá pre banky a poisťovne pri povinnosti vytvárať garančné fondy. Neberie sa pritom do úvahy odlišný podnikateľský model poisťovní a fakt, že na zabezpečenie splniteľnosti svojich záväzkov z poistenia majú povinnosť vytvárať technické rezervy a ich primeranosť podlieha dohľadu.
Odstránenie diskriminácie je tiež myšlienka, ktorú neváhame podporiť, ak je slovo diskriminácia použité v správnom kontexte. Ak sa však za diskrimináciu považuje použitie pohlavia ako rizikového faktora v komerčnom poisťovníctve a hrozí, že to bude tak aj v prípade veku a telesného postihnutia, musíme pochybovať o tom, či Európa vôbec stojí o komerčné poistenie alebo ho hodlá spojiť so sociálnym zabezpečením, kde každý má rovnakú povinnosť platiť a má aj rovnaké práva na dávky. Len treba klásť otázku, kto si dobrovoľne kúpi drahšie poistenie.
Budú chcieť muži finančne podporovať ženy v dôchodkových poisteniach a naopak, ženy mužov v rizikových poisteniach? Budú si mladí ľudia ochotne kupovať drahšie životné poistenie, aby mohli prispieť tým, ktorí si ho kúpia v staršom veku? Zdá sa to iba mne, že sa poistenie v Európe môže stať opäť sivým a jednotvárnym, tentoraz preto, lebo ho nebude možné odlíšiť od iných finančných služieb?
Jozefína Žáková
generálna riaditeľka Slovenská asociácia poisťovní
Viac o poistných produktoch a poistení v septembrovom čísle Investora.