Pri príležitosti nastávajúcich sedemdesiatych narodenín vystúpil český exprezident Václav Havel exkluzívne v diskusnom programe ČT Otázky Václava Moravca. Českú politiku podrobil ostrej kritike: politici sa mali už dávno dohodnúť; šéf pravicovej ODS Mirek Topolánek bol vymenovaný na post premiéra prineskoro (jemná výčitka voči súčasnému prezidentovi Václavovi Klausovi); česká ústava je neprehľadná a má veľa dodatkov, treba zostaviť novú.
A celkové vyústenie exprezidentových názorov na vývoj českej politiky? "Doteraz to bolo (takmer sa žiada dodať "milí žiaci") na moje veľké sklamanie celkom nekoncepčné."
Večný prezident
Havel už dávno nie je prezidentom, ale jeho správanie na verejnosti sa veľmi nezmenilo. Uvedomil si to vôbec? Naďalej sa stavia do úlohy nestranného a spravodlivého pozorovateľa udalostí, do ktorých bol kedysi namočený až po uši, a to, čo prezidentský úrad v Česku vlečie za sebou, čiže štylizáciu do úlohy mysliteľa a otca národa, ešte nestačil stále úplne potlačiť. V politickej praxi pritom kedysi býval pomerne neúspešným intrigánom (napr. pokusy zabrániť rozpadu Československa). Obe tieto polohy priveľmi dohromady neladili.
Českí disidenti (tí, čo boli sústredení okolo Havla) za "totality", samozrejme, snívali o tom, že raz budú predvojom spoločnosti. Zároveň sa na to, v čase, keď zmena režimu bola predo dvermi, nijako zvlášť nepripravovali. Prevrat ich zaskočil (samozrejme, mali to ťažké, prišiel zo dňa na deň) a nezostávalo im nič iné, iba zlákať pár šikovných oportunistov z opačného tábora. V niečom sa potom dostali do ich vleku. Pre ČR platí viac než pre iné postkomunistické krajiny, že zvrhnutie komunizmu prebehlo dohodou s komunistami. Havel mal voči nim odpor, v praxi im v prvých mesiacoch po prevrate robil veľké ústupky.
Prázdna škrupinka
Zakrátko sa objavil jeho veľký konkurent, Václav Klaus. Zmocnil sa Občianskeho fóra a pretransformoval ho na ODS -- Havlovi a jeho ľuďom zostala len akási prázdna škrupinka. Klausovým heslom boli tradičné politické strany (naproti Havlovej pokojnej anarchickej "občianskej spoločnosti") a trhové hospodárstvo bez prívlastkov. Havel bol vytlačený z praktickej politiky ešte viac, než zodpovedalo jeho pozícii prezidenta. Urobil dva pokusy zmeniť tieto skutočnosti: po tom, ako sa Klausova garnitúra kompromitovala, pokúsil sa Klausa zbaviť. Výsledkom bolo posilnenie ODS a faktická spoluvláda Klausa so Zemanom.
Následne, po kompromitácii českého premiéra Miloša Zemana (na čele vlády stál v rokoch 1998 -- 2002), podieľal sa Havel na poľudštení ČSSD a stojednotkovej koalície (ČSSD, KDU-ČSL a Unie Svobody). Koalícia skončila katastrofou a Paroubkovým neformálnym komplotom s komunistami.
Český šľachtic
Pritom mal Havel -- na rozdiel od Klausa -- vždy akési povedomie o tom, že politika nie je iba mocenskou manipuláciou a že by mala byť založená akosi hlbšie. Keď sa to snažil formulovať, uviazol v banalitách. Klaus si svojou emancipačnou politikou voči EÚ (a sčasti i voči USA) veľmi rýchlo získal vo svete imidž veľkého drzého "fracka". Navyše, robí mu dobre koketovať s Ruskom. Havel mal rád Československo, ale trval na zakotvení ČR v atlantických väzbách (EÚ i spojenectvo s USA). Bezprostredne po prevrate kritizoval vyhnanie sudetských Nemcov. Rozdiel medzi oboma je možno práve v tom, že na rozdiel od Klausa, ktorý vyrastal v malomeštiackom prostredí, pochádzal Havel z pražskej patricijskej rodiny. Keď však narazil na masívny odpor verejnej mienky, ustúpil. Nakoniec i v podpore invázie do Iraku.
A tak sa Václav Havel ako politik, povedané slovami evanjelistu, "podobá mužovi bláznivému, ktorý postavil svoj dom na piesku. I spadol príval, prihnali sa vody, zdvihla sa víchrica, a oborili sa na ten dom. A padol, a jeho pád bol veľký". (Matúš: 7, 24-27).
Autor je český politológ
StoryEditor