V pondelok Rada slovenského futbalového zväzu rozhodla, že prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec má dôveru vedenia, a teda zostane vo svojej funkcii aj po korupčnej afére bývalého druhého muža zväzu Viliama Wänkeho. Súhlasíte?
- Po spomínanej afére bolo jasné, že rada zasadne. Pokiaľ by sa prezidentova dôveryhodnosť nepotvrdila, zvolala by sa mimoriadna konferencia. Toto je vec funkcionárov, rady a orgánov - my ostatní ich rozhodnutie rešpektujeme. Ideme ďalej. Pre nás sa nič nemení, práca ostáva rovnaká. Koncentrujeme sa len na ňu.
Vôbec sa nezaoberáte tým, či je to správne alebo nie?
- Nie. Vôbec vo svojej hlave neriešim, či s nimi súhlasím alebo nesúhlasím. A nemám nijaký názor na to, či by tam Laurinec mal byť alebo nie.
Neprekáža vám, že pracujete pod ľuďmi s podivnou povesťou?
- Nič o tom neviem. Keby som mal veriť všetkému, čo sa hovorí, mohol by som napísať knihu.
Faktom ostáva, že pána Wänkeho zadržali priamo pri preberaní obálky s peniazmi...
- Ak majú vyšetrovatelia dostatok dôkazov, Wänke sa bude osobne zodpovedať. Už ho predsa odvolali zo všetkých funkcií. Urobili sa opatrenia a čaká sa, ako to celé dopadne.
Škodia podobné aféry slovenskému futbalu aj v zahraničí?
- Škodia Slovensku aj nášmu futbalu. Nie sú príjemné pre fanúšikov, ktorí za šport platia. Aj takto si o športe vytvárajú obraz. V Nemecku sa ma na to však nikto nepýtal, hoci viem, že v slovenskom futbale vládne teraz napätie. Vidím to. Ale nevžívam sa do situácie, nezaberám sa ňou každý deň.
Je futbalový svet plný korupcie?
- Plný určite nie. Po tom, čo sa stalo, nebudem tvrdiť, že je čistý. Čistý nie je nikde. V Taliansku, Česku, Anglicku, Nemecku... Všade vyskočili nejaké aféry. Nebudem však tvrdiť, že je plný korupcie.
Kto koho podpláca najviac?
- V živote som nebol podplatený, nikdy som nemal možnosť prijať úplatok. Bol však podplatený funkcionár, podplácajú sa rozhodcovia... Neviem, kto najviac.
Vaši českí kolegovia nedávno potešili bulvár búrlivou nocou po prehratom zápase, počas ktorej sa údajne zabávali s prostitútkami. Nie je to, samozrejme, ukážka vzorovo prežitého nočného pokoja. V čom konkrétne sa však previnili ako futbalisti?
- Správali sa neprofesionálne v tom, že nedodržali stanovenú večierku. O štvrtej ráno boli na izbe s fľaškami piva: noc po prehratom zápase, tri dni pred ďalším. To bolo neprofesionálne. Na druhej strane, ako futbalista viem, že po prehre sa zaspáva veľmi ťažko, niekedy sa nezaspí vôbec. Je to však interná záležitosť českej reprezentácie.
Kto rozhoduje, kedy máte večierku?
- Keď hrám na Slovensku, povedzme, dva zápasy, každý z nás dostane plán. V ňom je napísané všetko: kedy je tréning, obed, večera, večierka... Všetci sa tým riadime. Disciplína musí byť, bez nej by to nešlo.
Priestupky sa trestajú?
- Väčšie problémy sme nikdy nemuseli riešiť, za malé tréner národného tímu Ján Kocian pokuty nerozdával. V podstate ani nemal veľkú príležitosť.
Česi dostali od vedenia pokutu milión korún. Je to primeraná suma?
- To neviem. Možno majú sadzobník, ktorý určuje výšku trestu.
Od roku 2004 hráte za 1. FC Norimberg. Aký bol prechod do Nemecka?
- Bezproblémový, pretože tri mesiace predo mnou tam prišiel Marek Mintál. Vždy je dobré, keď máte pri sebe krajana. Ale aj Nemci ma prijali priateľsky.
Hovoríte po nemecky?
- Viem to, čo potrebujem. Dohovorím sa.
Nebola to podmienka?
- Nie. Okrem toho, mal som základy zo školy.
Takže žiadna výrazná zmena?
- Cnelo sa mi za domovom, ťahalo ma to na Slovensko, to však asi každého hráča, ktorý vyjde von. Každý si však napokon zvykne. Niektorí sa ani nechcú vrátiť domov.
Vy áno?
- Myslel som to tak, že ak niekde strávite štyri mesiace a potom máte ísť na tri dni domov, radšej ostanete v Nemecku a oddýchnete si, ako by ste mali cestovať hore-dole. Po kariére sa však určite rád vrátim domov.
Naozaj ste si na nič nemuseli dlhšie zvykať?
- Prešiel som z horšieho do lepšieho, takže som sa adaptoval veľmi ľahko. Nová bola kvalita ligy, to ma však len tešilo. Mohol som sa zlepšovať, dokazovať svoje kvality. Bol to dobrý štart. Vedel som, za čím chcem ísť. Nie je ťažké zvyknúť si, keď hráte pre 20-, 30-, 40-tisícový dav. Všetko sa, skrátka, zlepšilo.
V čom slovenský futbal najviac zaostáva?
- V kvalite. Nie je na takej úrovni ako nemecká Bundesliga. Asi preto chodia hráči z celého sveta tam, a nie na Slovensko.
Je aj každodenný život v Nemecku iný?
- Je tu vyšší životný štandard, ale mne sa dobre žije aj na Slovensku.
V Norimbergu aktuálne hrá šesť Slovákov a Čechov. Kto ešte?
- Nemci, Brazílčan, Argentínčan, Chorváti, Srb, Austrálčania.
Nie je problém stmeliť rôzne mentality, respektíve kultúry?
- Sme taký rodinný klub. Hráčov doň vyberajú podľa charakteru, aby pasovali do mužstva. Ak je charakter v poriadku, národnosť je každému ľahostajná.
Nemohli predsa poznať vašu povahu...
- Nemyslite si, že kluby nakupujú hráčov len podľa mena. Hráča postupne spoznávajú, pýtajú sa naňho ľudí, podľa toho sa rozhodujú.
Kúpili vás za vyše pol druha milióna eur. Vaša aktuálna cena sa pohybuje medzi 6 - 12 miliónmi eur. Dá sa vôbec určiť presne?
- Je to rôzne. Pokiaľ niekto príde, dá za mňa 10 miliónov eur a klub bude ochotný pustiť ma, pôjdem. Môže sa však stať aj to, že niekto ponúkne päť alebo šesť miliónov a dohodneme sa. Všetko závisí od dohody medzi klubom, manažérmi a mnou.
Manažéri netlačia?
- Čo by netlačili! Tlačia. Môžu donútiť alebo prehovoriť. Môj manažér by ma však v živote do niečoho podobného nenútil. Keby skúsil, v momente by som sa s ním rozišiel.
Čo okrem financií ovplyvňuje vaše rozhodnutie?
- Klub mi musí byť sympatický...
Máte svoj vysnívaný?
- Mám ich mnoho. Norimberg je priemerný európsky klub, chcel by som byť v takom, ktorý hráva nejakú európsku súťaž, či už Pohár UEFA alebo šampionát. Môj obľúbený je Real Madrid, ale som realista. Určite by som sa rád dostal do nejakého slušného popredného klubu v anglickej alebo španielskej lige. Mojím tajným snom je Valencia. Sú veľmi sympatickí.
Ako konkrétne sa ich sympatickosť prejavuje?
- Ťažko vám to vysvetlím. Museli by ste hrať futbal, žiť ním odmalička, potom by vám niektorý klub bol sympatický, iný menej. Prostredie, hráči...
Hrávate množstvo zápasov, určite niekedy kopnete zle. Vyčítajú vám to spoluhráči?
- Niekedy, v emóciách sa to stane. Človek vyčíta sám sebe aj druhému. Patrí to k tomu. Futbal je emotívny šport. Na druhej strane, snažíme sa navzájom si pomáhať, podporovať sa. Chyby robí každý, kto ich nerobí, nehrá futbal, iba sa skrýva. Zápas trvá 90 minút, po ňom sa ide ďalej.
Tvrdíte, že ak vás na ihrisku kopnú, kopnete aj vy...
- Som útočník a dostávam rany od obrancov, ktorí sú dosť tvrdí. Nemecká liga je všeobecne tvrdá. Viem rany prijímať aj rozdávať.
Psychológovia tvrdia, že športom sa dá vybúriť skrytá agresivita.
- Možno. V súkromí, mimo ihriska, nie som prchký ani agresívny, možno si agresivitu naozaj potichu odbúravam na trávniku.
Prečo sa iným športom nepodarilo to, čo futbalu - stať sa celosvetovou masovou zábavou s organizovanými fanúšikmi?
- Futbal je číslo jeden. Vždy bude. Má najviac divákov na svete. Hokejový štadión nemá kapacitu 70-tisíc ľudí a nikdy ju nebude mať. Rowdies k futbalu patria. Určite nie som zástancom násilia, nie som za to, aby po sebe hádzali sedačky, ale atmosféru na štadiónoch vytvárajú aj oni.
Bavíte publikum špeciálne nacvičenými kúskami - máte osvedčené ťahy?
- Vy teda máte ťahy! Určite sa každý hráč snaží zaujať, pobaviť divákov, prinútiť ich na potlesk. To je asi najväčší ohlas, známka za to, že ste niečo urobili dobre. Nejaká šikovná kľučka alebo pekná strela nikdy nezaškodia.
Spomínate si na nejaký zápas ako na výnimočný?
- Každý zápas je dôležitý, ten najbližší je vždy najťažší. Ťažko sa mi hľadá a loví. Najlepšie si pamätám tie víťazné, najúspešnejšie.
Čo robíte s najhoršími?
- Na tie treba čo najskôr zabudnúť a poučiť sa z nich. Ak by som sa nimi trápil ďalšie tri mesiace, nebodaj tri roky, bolo by to veľmi zlé. Každý má niekedy krízu, takých zápasov som mal dosť, ale nedokážem si spomenúť na jeden konkrétny.
Brankár Petr Čech v jednom rozhovore povedal, že dnes lopty lietajú rýchlo. V minulosti lietali pomalšie?
- Vývoj ide dopredu. Ani vy ma nenahrávate na kotúčový magnetofón. Tak to ide aj s loptami. Dnes sú špeciálne: so špeciálnym vnútorným tkanivom, špeciálnym šitím, špeciálne odľahčené. Dnešné lopty sú rýchle, rýchlejšie ako v minulosti.
Je teda aj samotný futbal rýchlejší?
- Určite.
Neľutujete, že vás v tej rýchlosti pripravil o vzdelanie?
- Nie. Neľutujem, čo som v minulosti urobil, čo som oželel. Jednoducho som sa venoval futbalu, to bola moja jediná záľuba.
Okrem neho vás nezaujíma nič?
- Rodina. Tej venujem všetok voľný čas.
Plánujete v budúcnosti študovať?
- Nie.
Čo budete robiť po skončení kariéry?
- Neuvažujem o tom. Pevne verím, že koniec je ešte ďaleko. Čo bude, uvidím. Určite sa budem chcieť venovať futbalu, ale to hovorím teraz. Možno to potom bude úplne inak.
Reči o tom, že sa chystáte podnikať so značkovým oblečením, nie sú pravdivé?
- Nie. S manželkou síce uvažujeme, že do niečoho investujeme, momentálne sa však nehrniem do žiadneho podnikania. Chcem sa venovať iba futbalu. Ten je prvoradý, nemôžem myslieť na iné veci. Majú ich na starosti iní ľudia v mojom živote. Ak sa futbalista venuje niečomu inému ako futbalu, nevplýva to dobre na jeho výkonnosť.
Koľko rokov sa to ešte bude dať takto ťahať?
- To je v Božích rukách. Pokiaľ budem zdravý, asi dlho.