Z takýchto lesov sa počas vekov vytváralo čierne uhlie - nález z amerického štátu Illinois predstavuje doteraz najväčšie nálezisko zachovaných skamenelín umožňujúcich skúmať i druhové zloženie a vývoj porastu.
Na mimoriadne zachovaný praveký ekosystém narazili baníci pri ťažbe uhlia v štáte Illinois v hĺbke niekoľkých stoviek metrov pod povrchom zeme. Dobre konzervované rastlinné zvyšky sa nachádzali na povrchu jedného z uhoľných slojov, takže ťažobný priestor bane ich postupne odkryl odspodu. Spolu s americkými paleontológmi sa na výskume náleziska podieľali aj britskí vedci.
"Bol to neuveriteľný zážitok," spomína si na cestu do hlbín zeme paleobotanik Andrew Scott z londýnskej Royal Holloway University. "Prechádzali sme okolo veľmi zachovaných rastlín, ktoré dávno vyhynuli a mohli sme detailne študovať nielen utváranie ich tiel, ale aj druhové zloženie a ekológiu pravekého pralesa. Až doteraz som sa s niečím podobným pri svojej práci nikdy nestretol."
Nie je uhlie ako uhlie
Podzemný prales v Illinois zaberá plochu približne 10 štvorcových kilometrov a obsadil tak bezkonkurenčne prvé miesto medzi podobnými pravekými náleziskami. Vytváral sa v teplom a vlhkom podnebí močaristej krajiny pred 229 až 325 miliónmi rokov na konci obdobia nazývaného karbón. Išlo vlastne o akúsi prvohornú podobu súčasných tropických dažďových pralesov. Z tohto obdobia pochádza väčšina najkvalitnejších zásob čierneho uhlia na našej planéte. Vznikali práve z takýchto porastov.
"Nie je však uhlie ako uhlie," pripomína profesor Scott. "Jeho kvalita závisí okrem iného aj od druhu rastlín, z ktorých sa vytváralo, a od spôsobu, akým sa ich odumreté zvyšky dostali pod zem."
Uhlie je vlastne energia pravekého slnka uložená do rastlinného tkaniva. Keď rastlina v močaristom prostredí zahynula, klesla pod hladinu močiara, kde sa bez prítomnosti kyslíka nemohlo jej tkanivo rozložiť bežnými biologickými procesmi. Geologické pochody potom vrstvu takto vzniknutej rašeliny prikryli inými materiálmi - často náhle v dôsledku najrôznejších katastrof. Hovorí o tom skutočnosť, že prechody medzi uhoľným slojom a okolitou horninou bývajú nezriedka veľmi ostré.
Hmota spočiatku podobná rašeline sa postupom času dostávala do čoraz väčších hĺbok. Zvyšujúci sa tlakom a teplota z nej vytláčali vodu a iné látky, kým podiel uhlíka rástol. Uvádza sa, že na vznik sloja hrubého jeden meter bola potrebná asi tridsaťmetrová vrstva rašeliny. Uhlie je teda tým kvalitnejšie, čím dlhšie tento proces prebiehal - najdokonalejším a konečným produktom zuhoľňovania je tuha s takmer stopercentným obsahom uhlíka.
Obrovské prasličky a plavúne
Čím je uhlie staršie, tým menej sa v ňom zachovalo fosílií rastlín, ktoré ho vytvorili. V čiernouhoľných slojoch sa síce nachádzajú, zväčša však len ako osamotené kusy rastlinných častí. Je zaujímavé, že v tuhe rastlinného pôvodu - ktorá je svojím spôsobom vlastne najstarším a najkvalitnejším uhlím s takmer stopercentným obsahom uhlíka - boli doteraz objavené len tri či štyri skameneliny dávnych organizmov. Praveký prales v Illinois však mal dosť nezvyčajný koniec, ktorý umožnil dokonalú konzerváciu rastlín. Silné zemetrasenie spôsobilo rozsiahly zosuv pôdy, v dôsledku ktorého sa územie razom ocitlo pod hladinou mora. Prostredie, v ktorom inak vzniká uhlie z už dlhodobo odumretých častí rastlinných tiel, v tomto prípade pohltilo ešte živé rastliny. Do najmenších detailov tak zakonzervovalo ich tvary.
"Vo svetle našich baníckych lámp sa objavovali štvormetrové paprade a časti stromových plavúňov a prasličiek, ktorých kmene často presahovali štyridsať metrov," rozpráva Howard Falcon-Lang z Univerzity of Bristol. "Nálezisko dokonca umožňuje sledovať aj to, ako sa postupne menilo druhové zastúpenie v lokalite. Preto tu môžeme skúmať podmienky, ktoré vládli pred stovkami miliónov rokov na našej planéte. Zatiaľ ani jedno z doterajších nálezísk to v takomto rozsahu neumožňovalo."
Vedci však venujú uhoľným panvám zvýšenú pozornosť aj z iných dôvodov: kým náleziská ropy a zemného plynu sa zmenšujú, uhlie je jediné fosílne palivo, ktoré zostane k dispozícii ešte niekoľko storočí. Spolu s novými metódami spracovania na ekologicky priaznivé pohonné látky by preto mohlo byť - popri alternatívnych zdrojoch energie - cestou k odvráteniu hroziacej energetickej krízy.