Tuning
Naľavo od výčapu v pohostinstve Tabarin sa otvárajú otlčené záchodové dvere. Do miestnosti vchádza vysoký pupkatý chlap. Na ľavej nohavici vidno čerstvé fľaky. Smeruje do opačného kúta miestnosti. Hlasno prdí. Spoločnosť pri stole to oceňuje radostným krikom. Chlap dvíha nad hlavu ruky na znamenie víťazstva a sadá si za stôl. Volá sa Peter Bolf. Je manželom Miriam Bolfovej, rodenej Šípovej.
Miriam sedí o dve ulice ďalej v trojizbovom byte na druhom poschodí a fajčí. Čaká a premýšľa.
Peter Bolf sa tesne pri stole mierne zatacká. Ponad špinavý plastový obrus sa k nemu nakláňa muž. "Kde si toľko bol?!" kričí na Petra. "Kontroloval som vstrekovanie! Zdalo sa mi, že klesol výkon!" vykrikuje Peter. Muži pri stole sa rozosmejú ešte viacej. Už štvrtú hodinu sa rozprávajú o tunovaní automobilov. Tuning považujú za jeden z najdôležitejších objavov ľudstva. "Keby som vedel, kto ho vymyslel, hneď by som mu jebol nobelovku," povedal Peter. "Ale najskôr by ju musel dostať chlap, čo vymyslel borovičku," povedal Gustáv Šelc, Petrov najlepší priateľ. Smiech ešte nedoznel, keď Gustáv dodal: "... a génius, čo objavil porno."
V tom čase si Miriam v obývacej izbe zapaľuje ďalšiu cigaretu a rozkladá po konferenčnom stolíku zväzok papierov. Pozorne ich študuje.
Väčšina stoličiek v Tabarine je vyložená na stoloch. Výčapník niekoľkokrát zhasne a zažne svetlo. Všetci sa dvíhajú a s krikom vychádzajú z miestnosti na tmavú ulicu. Posledný ide Peter. Práve sa chytá kľučky, keď na neho výčapník zavolá: "Niečo si si zabudol!" Peter sa otáča v smere napriahnutej výčapníckej ruky a zbadá, že na pooblievanom obruse leží zvädnutý a polámaný karafiát. Tackavým krokom sa vracia k stolu, berie kvet, kráča s ním k výčapnému pultu a vkladá ho do pohára s nedopitým pivom. "To je pre teba. Z lásky," hovorí, rozosmeje sa a odchádza.
Cestou domov Petrovi Bolfovi napadne, že by mohol pozvať Gusta k sebe. Tento trik použil už niekoľkokrát. Miriam sa vždy ofučala a išla spať. Dnes to však nepôjde. "Tak sa majte. Stará má zajtra narodeniny. Dostane do daru poriadnu šukačku," hovorí partii na križovatke. Potom sa chlapi rozídu.
Miriam privítala Petra vo dverách s úsmevom. "To asi tie narodeniny," pomyslel si. Miriam si priložila k perám ukazovák. Povolil jej pásik na župane, roztvoril sa a Peter zbadal, že Miriam má oblečenú červenú spodnú bielizeň. Naprázdno preglgol. Miriam sa vyhla jeho rukám, prešla mu za chrbát a jemne ho tlačila do obývačky. Na stolíku horeli sviečky. Ich svetlo sa odrážalo vo fľaši whisky a v dvoch spolovice naplnených pohároch. Miriam dotlačila Petra do sedačky. Začala mu vyzúvať topánky. Hľadela mu pri tom do očí a tajomne sa tvárila. Peter jej chcel povedať niečo pekné, ale spomenul si iba na karburátor. Miriam mu dala do ruky pohár. Druhý si zobrala ona. Jemne priťukla a stále mu hľadela do očí. "Tak na moje," povedala. "Na tvoje," povedal Peter a napil sa. Whisky nemal rád, no táto mu chutila. Pochopil, že bola drahá. Podobnú pil v kancelárii majiteľa autoservisu, kde pracoval ako automechanik. Miriam sa v ruke objavili akési papiere. "Potrebujem od teba nejaké podpisy," povedala.
Peter spozornel. Žeby toto bolo príčinou cirkusu so sviečkami a drahým chľastom? Zafučal. "Petrík má ísť do školy v prírode," povedala Miriam a vložila mu do ruky pero. Peter sa trocha zahanbil. Na syna celkom zabudol. Rýchlo sa podpísal na miesto, kam mieril manželkin ukazovák. Potom na dúšok dopil obsah pohára a postavil sa, aby ju zovrel do náručia a poriadne vytrtkal. Nech vie, že aj on si dokáže vážiť, keď sa k nemu slušne správa. Prudko sa mu zatočila hlava. Spadol horeznačky na sedačku a tvrdo zaspal.
Peter Bolf sa zobudil niečo po štvrtej hodine nad ránom. Potichučky vošiel do kúpeľne. Umyl si ruky aj zuby. Potom vbehol do kuchyne a poumýval v horúcej vode riad. Vypustil špinavú vodu a opláchol drez. Pooplachoval umyté riady čistou studenou vodou. Poklusom vbehol do kúpeľne. Osprchoval sa horúcou, studenou a ešte raz horúcou vodou. Vyčistil si zuby a nakrémoval ruky a tvár. Vošiel do obývacej izby a vybral z vázy ružu. Kvet si vložil do zubov a vydal sa do spálne. Opatrne prikročil k posteli, nahol sa nad Miriam a nežne ju, ešte stále s ružou v zuboch, pobozkal na ústa. Miriam si vzdychla zo spánku. Peter sa otočil a bežal do predsiene. Otvoril Petríkovu školskú tašku a vybral z nej tubu mentolových cukríkov. Jeden si vložil do úst. Počkal, kým mu ústa naplní mentolová chuť a začal Miriam zľahka dýchať na ľavú bradavku. Miriam opatrne otvorila oči.
O štvrť na šesť stál Peter nanovo osprchovaný v čistých trenírkach na ešte roztrasených nohách v kuchyni a zalieval na tri razy kávu. Miriam sedela za stolom, jedla krajček chleba s maslom a usmievala sa. Peter položil šálku s tanierikom na podnos, pohľadal v kuchynskej linke nádobu so sušenou smotanou, vložil do nej čistú lyžičku, druhú lyžičku dal vedľa šálky a všetko naservíroval pred Miriam. "Dobré ráno, láska moja," povedal. Zamilovane hľadel na manželku.
O siedmej už v čistých montérkach zarezával v servise. Po polhodine práce sa za ním ozvalo: "No nie! Kde si bol celý týždeň?! Prúser na litrovku!" Peter sa otočil. Vo dverách stál Gusto a fajčil. "Ahoj," povedal Peter. "Meškáš." A otočil sa nazad k otvorenej kapote. Gusto sa od prekvapenia oprel o zárubňu. "Na týždeň zmizneš kdesi do riti, nikomu nič nepovieš a ešte rýpeš do kamaráta?" "Týždeň?" mihlo sa Petrovi hlavou. "Aký týždeň?" Do rebier ho bolestivo štuchol Gustov palec. "Čo ťa vymenili, tiger?!" zreval mu Gusto do ucha. "Buď taký dobrý a nevyrušuj ma. Porozprávame sa neskôr," povedal Peter. "Poseriem sa odvrchu až na spodok!" vrieskal Gusto. Peter sa bleskurýchle vystrel, chytil Gusta za montérkovú blúzu a zodvihol ho desať centimetrov nad špinavú betónovú dlážku. "Mlč. Nechaj ma pracovať. Počuješ?!" povedal pomedzi zuby. Popritom kráčal cez dielňu k plechovej skrini s náradím. Zľahka vyhodil Gusta hore na skriňu. Skriňa sa nahla, dvihol sa z nej kúdol prachu, zahrmotali prázdne fľaše. "A kde máš pupok?" ozvalo sa potichu zo skrine.
Až do pol štvrtej Peter viacej neprehovoril. Keď si v šatni umýval solvinou ruky, opatrne k nemu pristúpil Gusto. "Ideme na jedno? Pozývam," povedal. "Na jedno? Na aké jedno?" spýtal sa ho Peter. "No... Na jedno pivo a päť a viacej borovičiek," povedal Gusto. "Prepáč, ale nie. Musím ešte zbehnúť do obchodu. Chcem variť šampiňóny na smotane a potrebujem, aby boli čerstvé. Okrem toho nepijem," odpovedal Peter. Gusto sa rozosmial až mu z nosa vyletel sopeľ. Rozmazával si ho rukávom po tvári. Ešte stále sa smial. "Taký dobrý fór som ešte nepočul!" kričal a prehýnal sa od smiechu. Peter sa bez slova otočil a začal sa prezliekať. "A vôbec... Ako si mohol za týždeň tak schudnúť? Kde si vôbec bol?" po chvíli potichu povedal Gusto. "Čo máš stále s tým týždňom?" povedal Peter a vyšiel zo šatne.
Keď o niečo neskôr v oddelení zeleniny starostlivo preberal huby, pozrel sa na seba do zrkadla. Videl vyšportovaného, elegantného a decentne udržiavaného tridsiatnika. Nesmelo na seba žmurkol a opäť sa sústredil na huby. Veľmi túžil po tom, aby večera Miriamke aj Petríkovi chutila. Pri pokladnici zobral zo stojana časopis pre ženy a vložil ho do nákupného vozíka.
Na parkovisku otvoril batožinový priestor auta a zhrozil sa, aký neporiadok v ňom je. Pod kopou haraburdia objavil staré vydanie športového denníka. Uvoľnil časť priestoru a vystlal ho novinami. Keď na ne opatrne pokládol nákup, otvoril kúpený časopis, aby ho zbežne prelistoval. Hneď na druhej strane mu udrela do očí reklama: "Dajte si vytunovať muža! Vylepšenie vzhľadu, charakteru aj výkonu! Štandardné úpravy do dvoch dní, špeciálne do týždňa! Pri predložení kupónu výrazné zľavy!" Peter sa zasmial. "Na čo všetko ľudia neprídu," pomyslel si a starostlivo, aby sa nepokrčil, položil časopis na zadné sedadlo.
Autorom poviedky je Karol D. Horváth