Moju fantáziu práve naplno zamestnáva príbeh desať tisícov odvážnych gumených kačičiek do kúpeľa, ktoré sa vysypali z lodného kontajnera počas búrky kedysi pred 15 rokmi, a ktoré odvtedy prežívajú odyseu svetových morí a oceánov. I keď ich počet sa znižuje, vedci i obyčajní ľudia neustále zaznamenávajú ich legendárnu púť a dokonca to vyzerá, že neprehliadnuteľná skupinka sa konečne rozhodla zavítať aj ku brehom Európy.
Podobenstvo s nezdolnými kačičkami brázdiacimi široké moria ma neustále púta k myšlienke, kam by sa až mohlo dostať umenie, keby vyšlo zo svojich hraníc. Veď tiež napriek svojej nespornej sile a potenciálu pláva osamotené v mori ľahostajnosti a bojuje s vlnami konzumu, ktorý sa nám vkráda cez televíziu priamo do obývačiek a do života kričiac na nás z každého rohu a plagátu. Je jasné, že umenie už nemôže čakať, že si naň niekto spomenie len tak. Že sa umorený človek po celodennej drine nevyvalí do kresla, ale zastaví sa napríklad v galérii. Na to tu nie je vôľa ani vychovanie.
Neprišiel Mohamed k hore, a tak sme v galérii SPACE spustili na začiatku júla projekt Potulnej galérie / nomadSPACE, teda výstavného priestoru v nákladnom aute. A vyviezli sme súčasné umenie von z chladných uzavretých miestností, dožičili mu čerstvého vzduchu a čerstvých divákov. Či naopak? Naša cesta je tiež skôr odysea za novým návštevníkom umenia. Za takým, ktorý by možno do galérie nikdy nešiel, ale my si ho "odchytíme" priamo na ulici. Preto je náš program zameraný na premietanie videoumenia na festivaloch, no plánom je rozšíriť ho aj o iné médiá a vycestovať do terénu, túlať sa po Slovensku, či dokonca za hranice a prezentovať tam slovenské súčasné umenie.
Ustavične ma však inšpiruje predstava Potulnej galérie kdesi v Hornej Dolnej obklopená ľuďmi, ktorí by mohli zrazu uvidieť, že aj súčasné umenie môže byť zábavné, obohacujúce, že má čo povedať a jeho posolstvá majú váhu. Realita je možno iná, ale pre mňa má ešte stále význam prichádzať s alternatívou. A ňou momentálne žijem.
Ivana Madariová
kunsthistorička