Horúca krv sa nezaprie. Ani človečenská povaha. Valent Pichanda, manžel statkárovej dcéry Hermíny, nedokáže odolať ladným ženským krivkám. Potrebuje objavovať vždy nové. Bez lásky, bez úprimnosti, bez zodpovednosti. Rozkoš je diktát, ktorý určuje jeho svet...
Škára do 13. komnaty
Aj vďaka tejto, na prvý pohľad nesympatickej postave z románu Petra Jaroša, sa však publikum mohlo dosýta pokochať krásou ženského tela. Jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej filmovej tvorby -- režisér Juraj Jakubisko, ktorý sa nebál nahoty na plátne, totiž nakrútil podľa Jarošovej Tisícročnej včely film. Pozornosť vtedajších divákov si však nezískal iba vďaka osobitej poetike a režisérskemu majstrovstvu Jakubiska, slovenskému človeku blízkemu príbehu či zaujímavým hereckým výkonom, ale aj vďaka odhaleným ženským krivkám. V časoch jednofarebnej totality totiž predstavoval, povedané slovami slovenského spisovateľa Petra Holku, pomyselnú "škáru do 13. komnaty". Apropo, Holkova tvorba s výnimkou tej pre deti by potešila nejedného milovníka šteklivých príbehov -- intímny život muža a ženy opisoval nielen so sebe vlastnou iróniou, ale aj so zmyslom pre detail a s veľkou dávkou naturalizmu.
Prirodzenie bolo tabu
Späť však k Jakubiskovi -- práve tento pán režisér dokázal spojiť vysoké s "nízkym" do fantastického celku. A osloviť divákov všetkých kategórií -- od tých naivných až po diskurzívnych. "Jakubisko bol priekopníkom v zobrazovaní nahoty, erotiky a sexu v slovenských filmoch," konštatuje filmový teoretik Štefan Vraštiak. Samotná nahota v jeho dielach, samozrejme, nebola podstatou a ani tŕňom v oku vtedajšej cenzúry. Tej prekážalo niečo celkom iné -- témy. Aj preto jeho filmy z druhej polovice 60. rokov, ako napríklad Zbehovia a pútnici či Vtáčkovia, siroty a blázni, skončili v trezore. Práve v posledne menovanom filme Magda Vášáryová odhalila prsia. O rok na to jej sestra Emília Vášáryová nahú mileneckú scénu podľa Vraštiaka pri nakrúcaní filmu Medená veža v roku 1970 odmietla a nahradila ju dablérka. Vo všeobecnosti platilo, že slovenských hercov a herečky sa príliš často na plátne "nevyzliekali". Aj samotnej nahoty, erotiky a sexu bolo podľa Vraštiaka v slovenských filmoch z 80. rokov poskromne. "Odhalené ženské prsia sme videli niekoľkokrát, prirodzenie bolo tabu." Aj keď československú cenzúru zaujímali témy, eroticky ladené scény z filmov vystrihovala. "Jeden z vtedajších dramaturgov ich mal doma plnú skriňu a tajne si ich púšťal," uzatvára Vraštiak.
Verbálna erotika
Erotické motívy a nahota sa objavovali aj v literatúre. Estetika socialistického realizmu síce milovala témy ako bol boj proti fašizmu, industrializácia, láska k socialistickej vlasti, boj za mier či nenávisť kapitalistického sveta, ktoré dominovali v slovenskej literatúre najmä do polovice 50. rokov. Po roku 1956 však prišli mladí autori ako Ján Johanides, Pavel Hrúz či Rudo Sloboda s novými témami, v 60. rokoch rozvírili hladinu básnici -- konkretisti a Osamelí bežci. Pre niektorých autorov, ako napríklad Štefan Moravčík, boli erotika, jazykové experimentovanie a hravosť odpoveďou na limity vtedajšej doby. S erotickou nemal problém ani prozaik Dušan Mitana. Normalizačné 70. roky sa snažili situáciu zakonzervovať, ale nepodarilo sa. O zmyselnosti a erotike otvorene a natvrdo začali písať autori debutujúci koncom 80. rokov, ktorým však najhorúcejšie texty vyšli v 90. rokoch -- Ivan Kolenič, Peter Pišťanek či Dušan Taragel.
StoryEditor