Pôvodne som si chcel len robiť žarty z nového albumu britských Muse, lebo terč je to vďačný. Tých Muse, čo kedysi sympaticky vtrhli do primetimu MTV s kompromisom poprocku a alternatívy s hitmi Plug In Baby a New Born. Novinka The Resistance je však zmesou všetkého toho, čo už v hudbe desaťročia poznáme a sme ochotní na to milosrdne zabudnúť.
Dva príklady za celú pridlhohrajúcu platňu: glamová figúra z úvodu pilotného singla Uprising okorenená pôžičkou z "Call Me" od Blondie a smutné pokusy dotknúť sa nebies klasiky parafrázami Queen a citovaním Chopina. Čudné, že kapele, ktorá je tu viac než 10 rokov, táto detská hra na predvídateľný, afektovaný rock vyhovuje.
Noví Muse znejú ako ich mladší kolegovia Keane a The Killers. Ako Backstreet Boys, ktorí náhle dostali chuť na alternatívu. Ako progrockeri, ktorí v sebe objavili emo. Je to skoro komické, no úsmev nám rýchlo zamrzne, keď si uvedomíme, kto sú slovenské alter egá Muse.
Kto tu stojí úplne vpredu a čo mu na to stačí v krajine, kde včera znamená navždy? Máte? Vlastne je Muse stále dosť dobrá poprocková kapela.
V pondelok píše Peter Vrábel