- Ak ste do roku 1989 nepracovali, boli ste príživníkom a mohli ste skončiť vo väzení. Po tomto roku sa už umelá prezamestnanosť neudržiavala a trh práce sa menil. Nezamestnanosť, strašiak z "kapitalizmu“, udrel prvou veľkou vlnou prepúšťania po roku 1991 a nezamestnanosť sa z magickej nuly vyšvihla na 12 percent a nezastavovala sa.
- Práca bola samozrejmá požiadavka, akú mohol mať človek na štát. Zamestnanosť bola takmer stopercentná. "Občania uskutočňovali svoje právo na prácu v súlade so záujmami spoločnosti predovšetkým ako pracovníci v pracovnom pomere k socialistickej organizácii,“ hovorí o práci Zákonník práce z roku 1989.
- Človek si vedel vybrať pozíciu, ktorá zodpovedala jeho kvalifikácii, no nie vždy mu bola pridelená, často sa všetko zariaďovalo cez známych. Fungoval takzvaný systém kádrových rezerv - vybrali sa pracovníci, ktorí boli pripravení obsadiť lukratívnejšie miesta po starších, ktorí odišli do dôchodku.
- Kvalifikačný katalóg určoval mzdu a nerobil rozdiely medzi prácou na dedine či v Bratislave. Plat bol rovnaký a nezáležalo ani na veľkosti firmy. Rozdiel pociťovalo vedenie - tam sa určovali výplaty podľa kritérií, ako je počet zamestnancov, hodnota základného imania a produkcia v korunách. Čím vyššia trieda, tým vyšší plat.
- Všetci si boli rovní a logicky mali byť aj rovnako zaplatení. Bez ohľadu na výkon v danom mesiaci. Výška mzdy bola často stanovená z politických kruhov. Ak ste mali plat napríklad 2 100 Kčs za mesiac, zostával taký aj v prípade, že ste pracovali vynikajúco. V roku 1989 bola v štátnom aj družstevnom sektore priemerná mzda u nás 3 142 Kčs.
- Nadpriemerne sa zarábalo pri ťažbe palív (4 488 Kčs) a v hutníckom priemysle priemerne (približne 3 700 Kčs). Lekári aj učitelia v roku 1989 zarábali zhruba 2 800 Kčs.
- Materská dovolenka v socializme po pôrode nesmela byť kratšia ako 14 týždňov a nemohla sa v žiadnom prípade skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Z práce ženu museli uvoľniť na tri roky, no mamička nemala nárok na mzdu. Výšku materskej určovalo nemocenské poistenie.
- V minulom režime sa z platu odvádzali dane a odvody v priemere okolo 14 percent.
- Najviac ľudí zamestnával priemysel a v poľnohospodárstvo.
- K pracovnému miestu často prislúchal byt. Napríklad keď ste išli robiť do baníckeho kraja, mali ste k platu aj štátny byt. Alebo ste mohli dostať podnikovo-družstevný byt. Ak ste sa na určitý čas zaviazali pre nich pracovať, prispela vám firma na polovicu ceny bytu a na zvyšok poskytla bezúročnú pôžičku.
- Štátne podniky zabezpečovali robotníkom pracovné oblečenie, napríklad obuv, montérky, zimné bundy a podobne.
- Plnil sa plán a stanovené normy, tento plán bol však často fiktívny a umelo nastavený úradníkmi, a preto ľudia museli pracovať v nadčasoch.
- Podávali sa hlásenia o výkone na výrobno-hospodárske jednotky, tie vytvárali aj plány.
- Podľa Zákonníka práce z roku 1989 bol pracovný čas stanovený na 43 hodín. V podnikoch sa často robilo na zmeny. V štátnom podniku ZDA Partizánske sa pracovalo na tri zmeny (od 6.00 do 14.00, od 14.00 do 22.00 a od 22.00 do 6.00 hodín).
- Začiatok a koniec pracovného času oznamovala siréna a robotníci prechádzali prísnymi kontrolami.
- Zamestnanci mali výhody zahrnuté v kolektívnej zmluve ako odmeny pri príležitosti jubilea, za odpracované roky, príspevky na kultúru, športové aktivity.
- Ako plusy sa dávali aj ROH rekreácie (domáce, ale aj zahraničné v Bulharsku či v Maďarsku), liečebné pobyty, poukazy a podobne,
Zdroj: práca-ako.sk, Zákonník práce z roku 1989, Wikipedia,