Zaoberáte sa výskumom toho, ako vplýva radiácia v Černobyli na rastliny. V čom spočíva tento projekt?
Máme tam dve pokusné políčka, kde pestujeme sóju a ľan. Jedno sa nachádza v rádioaktívnej a druhé v dekontaminovanej oblasti. Tento rok máme už štvrtú generáciu rastlín. Skúmame, nakoľko rádioaktivita ovplyvňuje tieto rastliny. Z proteínov, ktoré sa hromadia v oboch semenách, sa snažíme zistiť napríklad to, nakoľko je schopná rastlina preniesť odolnosť proti rádioaktivite na ďalšie generácie.
Ak zistíte, že to bude mať aj praktický význam pre ľudí?
Pokiaľ budeme rozumieť tomu, ako sa rastliny prispôsobujú rádioaktivite, možno budeme môcť zmierniť dosahy rádioaktivity na ľudský organizmus. No je to skôr hudba ďalekej budúcnosti. Pretože napríklad rastliny, ktoré sa budú pestovať pri dlhých kozmických letoch alebo na iných planétach, budú vystavené značnej rádioaktivite.
Prečo ste sa vlastne začali o takýto výskum zaujímať?
Zaujalo ma, že keď sa pozriete do Černobyľu dnes, dvadsaťpäť rokov po havárii, vôbec nemáte pocit, že ste na mieste jadrovej katastrofy. Všetko rastie na pohľad normálne, ľudia tam síce nežijú, ale príroda sa dokázala spamätať. Pozeral som sa do vedeckej literatúry a zistil som, že sa tým zatiaľ nikto nezaoberal. Tak sme sa do toho pustili my a skombinovali sme odpoveď na hlavnú otázku, ktorá je tu, odkedy sa objavila rádioaktivita, teda ako vplýva na ľudí a na rastliny. My sme k tomu pridali veľmi modernú metódu zvanú proteomika.
Kto je to "my"?
Tím vedcov vrátane mojich ukrajinských kolegov, bez ktorých by to bolo doslova nemožné. Oni nám pomohli zorientovať sa v tamojšej byrokratickej mašinérii a vybaviť všetky povolenia.
Prečo práve sója a ľan?
Sója je veľmi dôležitá z celosvetového hľadiska, ňou som sa zaoberal aj počas trojročného pobytu v Spojených štátoch. A ľan, hoci je to,,,,, v sa súčasnosti začína čoraz viac využívať aj na potravinárske účely. Teraz sme prvý rok pridali dokonca aj jačmeň.
Okrem Spojených štátov ste strávili tri roky aj v Japonsku, čo ste tam skúmali?
Do Japonska som šiel najprv na doktorandské štipendium. Keď som skončil doktorandúru, nemal som žiadne miesto na Slovensku, tak som pokračoval štúdiom na štipendiu v Japonsku. Venoval som sa tiež výskumom proteínov a ryže.
A keď vynecháme vedu, čo vám ten pobyt dal?
V prvom rade lásku k tejto úžasnej krajine a jej obyvateľom. Taktiež som pochopil, aké je dôležité, aby vedci komunikovali aj s verejnosťou. Môj bývalý šéf Tanaka bol v tomto dosť aktívny. V neposlednom rade som zostal závislý od japonského jedla. Dodnes doma varíme často "po japonsky". Myslím si, že už robím celkom slušné suši.
Nechystáte po jadrovej katastrofe vo Fukušime podobný projekt aj v Japonsku?
Uvažujeme, že by sme také políčka, ako máme v Černobyli, mali aj vo Fukušime. V spolupráci s japonskou kolegyňou sa pokúšame nájsť cestu, ako by sme mohli nejaké políčka založiť aj tam. Zatiaľ je to len v štádiu myšlienky, ale pracujeme na tom.
Ako ste sa vlastne dostali k biológii?
Biológia a biochémia ma zaujímali už na strednej škole. Potom som sa hlásil na biochémiu, ale prijali ma na jadrovú chémiu, ktorú som si tiež obľúbil. Neskôr sa naskytla možnosť robiť doktorandské štúdium genetiky, takže teraz sa venujem trochu jednému aj druhému.
A čo robí vedec -- biochemik a genetik vo voľnom čase?
Venuje sa svojej rodine, teda manželke a trom deťom.
Nosíte si prácu aj domov? Nájdeme trebárs u vás na okne naklíčené rastlinky?
Iba vo výnimočných prípadoch, napríklad keď mi horí nejaký termín a inak to nestíham.
Tvrdíte, že rádioaktivita je všade okolo nás. Máme sa báť?
Všetko okolo nás je viac-menej rádioaktívne. Napríklad bežná orná pôda má hodnoty od stotridsaťpäť do tisíc becquerelov (jednotiek rádioaktivity), liter mlieka 52 a liter piva dokonca len 14 becquerelov, čo sú veľmi nízke hodnoty. Snažíme sa ju pochopiť, no nie je to žiaden Frankenstein, aj keď je nebezpečná.
Čo vás osobne dokáže v živote otráviť?
Jednoznačne ľudská hlúposť.
DOTAZNÍK
Vaše vysnívané povolanie?
To, čo robím teraz. Ale keď som bol malý, chcel som byť šoférom MHD a zastavovať na zastávkach. Myslím si, že aj kuchárom, kozmonautom a detektívom.
Čo najbláznivejšie ste vo svojom živote urobili?
Viete si predstaviť niečo bláznivejšie, ako to, že niekto sa rozhodne pestovať poľnohospodárske plodiny v rádioaktívnej oblasti? Alebo to, keď som vystúpil na horu Fuji, a to iba preto, aby som odtiaľ videl východ Slnka? Aj keď podľa Japoncov som bol úplne v poriadku. Podľa nich totiž existujú dva druhy bláznov: tí, ktorí nikdy nevystúpia na horu Fuji, a tí, ktorí na ňu vystúpia viac ako raz.
Vaše najkrajšie leto?
Každé, ktoré strávim s rodinou.
Čo je pre vás absolútny relax?
Sedieť v horúcom prírodnom "onsene" v Japonsku, keď okolo ticho sneží. Na Slovensku je to pre mňa jaskynný kúpeľ v Sklených Tepliciach, ktorý sa na to trochu podobá. Všetci moji zahraniční hostia sú ním tiež nadšení. Rekord drží jeden americký profesor, s ktorým som tam musel ísť asi desaťkrát.
Nesplnený životný cieľ?
Nuž nesplnilo sa mi byť šoférom MHD, kuchárom, kozmonautom a detektívom.