Narodila som sa v dvojjazyčnej rodine: od malička hovorím po slovensky a po maďarsky. V štvrtej triede základnej školy som sa začala učiť ruštinu, z ktorej som na gymnáziu maturovala tak ako všetci ostatní v starých socialistických časoch. Spolu s ruštinou som sa začala učiť aj nemčinu; avšak súkromne u jednej staršej panej, rodenej Nemky. Vzhľadom na to, že po úspešnom ukončení štúdia matematiky a chémie na Prírodovedeckej fakulte UK mi ani učiteľské, ani vedecké povolanie finančne nezabezpečovali život, najmä keď išlo o obdobie bezprostredne po revolúcii, keď sa znižovali stavy, musela som nutne hľadať iný spôsob obživy. Tak som sa naučila francúzštinu. A len ako koníček som k nej pridala taliančinu.
Sedem jazykov
V mojich tridsiatich ôsmich rokoch teda ovládam sedem jazykov, ale na rozdielnej úrovni. Dovolím si tvrdiť, že slovenčinu, nemčinu a francúzštinu používam trilingválne, t. j. "prepájam" automaticky z jedného jazyka do druhého alebo tretieho. Myslím si, že môj písomný a ústny prejav v nemčine už dosahuje úroveň rodeného Nemca, moja francúzština je o niečo slabšia, maďarčina hovorová, ruština momentálne pasívna a taliančina na úrovni základov postačujúcich na bežné dohovorenie.
Netreba ísť do zahraničia
V zahraničí som ani neštudovala a ani neabsolvovala kratší alebo dlhší jazykový študijný pobyt. Nemčinu som sa prvé štyri roky učila u rodenej Nemky, ktorá metodicky dbala najmä na hravý spôsob: opisovali sme obrázky, učili sme sa pesničky, neskôr sme čítali rozprávky. Traja žiaci v jednej skupine bola skôr zriedkavá výnimka; väčšinou sme boli dvaja približne rovnakého veku a rovnakých záujmov. Chodili sme k "našej tete Aranke" dvakrát do týždňa na šesťdesiat minút a pre jej priateľský prístup sme ju mali radi. Nielenže rada učila, ale vedela aj učiť a naučiť. Naproti tomu bola metóda prípravy na štátne skúšky z nemčiny na jazykovej škole nezáživná. Celkom iné to bolo už vtedy na Goetheho inštitúte: počas pol roka prípravy na skúšku som mala možnosť zažiť zaujímavé vyučovacie hodiny, a to aj napriek tomu, že sme väčšinou precvičovali nezáživnú gramatiku.
Po úspešnom zvládnutí tejto skúšky som získala Kleines Deutsches Sprachdiplom (KDS, Malý nemecký jazykový diplom). Francúzštinu, v ktorej som na začiatku vedela povedať možno dobrý deň a ďakujem, som sa na Francúzskom inštitúte naučila v priebehu piatich rokov tak, že som získala Diplôme Approfondi de Langue Française (DALF) a po roku prípravy aj Diplôme de français des affaires 1er degré (DFA1, Diplom z obchodnej francúzštiny 1. stupňa). Všetky tieto diplomy sú vo svete uznávané zamestnávateľmi verejného aj súkromného sektora ako dôkaz o kvalifikovaných všeobecných a technických jazykových vedomostiach v písomnej a ústnej forme. Navyše, tieto francúzske diplomy umožňujú štúdium vo Francúzsku a nemecký diplom oslobodzuje od jazykových prijímacích skúšok na vysoké školy a univerzity v Nemecku.
Zásluhu na tom všetkom mali opäť učitelia, lektori a učebná metóda: hodiny boli vždy do detailov premyslené, pútavo organizované a bohato variabilné. Vždy bolo vidieť, že za tým všetkým sa skrývala svedomitá príprava. Podobne to bolo aj na Talianskom inštitúte.
Prísny učiteľ
Možno je to šťastná súhra náhod alebo nespravodlivosť voči tým, ktorí nemajú rodičov rozdielnych národností a nevyrastali od raného detstva v bilingválnom prostredí alebo nepracujú a nežijú v tíme, v ktorom sa hovorí cudzím jazykom. No podľa mňa takéto poľahčujúce okolnosti nie sú až také dôležité ako vlastná práca. Na to, aby človek chcel na sebe pracovať, potrebuje silnú motiváciu. Tým mojím vonkajším motivačných faktorom bol vždy čo najprísnejší učiteľ: dosiahnuť jeho múdrosť a vedomosti bolo pre mňa hnacím motorom. Napr. pani Hoff, Švajčiarka, ktorá ma pripravovala o. i. na DALF, bola k nám -- dospelým ľuďom -- krutá, hrešila nás ako malé deti už za malé chyby. Jej hodiny a úlohy však boli tvrdým a veľmi efektívnym trénovaním logického myslenia, ktorého výsledkom je nielen podstatné zlepšenie mojej francúzštiny, ale aj moja terajšia schopnosť analyzovať v hocijakom "mojom" jazyku relatívne rýchlo a objektívne napr. politickú situáciu, čo mi veľmi pomáha pri vykonávaní môjho dnešného povolania. K mojim vnútorným motivačným faktorom patrí vôľa, ktorá je zrejme výsledkom tvrdých tréningov počas mojej dorasteneckej športovej kariéry, a zároveň obdiv bohatstva, ladnosti, odtieňov jazyka, záujem o cudzie kultúry, smäd po nových vedomostiach. Veď cudzie národy skrývajú toľko múdrostí, ktorých získanie v ich pôvodnom znení považujem za niečo úžasné.
Práca na sebe
Isto, naučením jazyka sa práca nekončí. Na to, aby človek dobre ovládal jazyk, je potrebné čítať, počúvať napr. rakúsky rozhlas, pozerať nemecké televízne programy alebo francúzsky TV5. Nemecko-francúzska televízna stanica ARTE ponúka tiež veľmi zaujímavé a náučné programy pre širokú skladbu obyvateľstva. Toto všetko zdá sa náročné na zvládnutie v čase a podmienkach, v ktorých ten-ktorý človek žije. Deň má naozaj len dvadsaťštyri hodín, od ktorých je potrebné odrátať spánok potrebný na regeneráciu a získanie nových síl. Ale zvládnuť sa dá veľa: len treba -- po prvé -- chcieť, po druhé -- zorganizovať si čas, po tretie -- stanoviť si priority (napr. úroveň ovládania cudzieho jazyka), vedieť oddeliť podstatné od nepodstatného a v neposlednom rade toto všetko dodržať. Tou odmenou nie sú len získané vedomosti, v tomto prípade jazykové, ale aj celková spokojnosť, radosť zo života a z ľudí okolo seba. Táto životná filozofia, s ktorou sa rada podelím s ostatnými, je pre mňa veľmi silnou motiváciou a jedným z elixírov života.