Znalostný manažment ako nástroj zvyšovania kvality

Vedenie Európskej únie si tento problém uvedomuje a chce primeraným spôsobom odpovedať. Ciele boli formulované v roku 2000 v podobe tzv. Lisabonskej stratégie. Medzi kľúčovými nástrojmi na rozvoj európskej ekonomiky sa najčastejšie uvádza znalostný manažment.
Znalostný manažment je odpoveďou na príliš rýchly rozvoj informačných technológií. Predstavte si supermarket. Desaťtisíce ľudí v ňom denne nakúpia státisíce produktov tisícov rôznych druhov. Vďaka počítačom nie je problém zistiť, čo je práve na sklade, či spraviť inventúru. Oveľa ťažšie je zistiť, či a ako sa zmenila skladba nákupov oproti vlaňajšku alebo ako vplývajú výpredaje na nákup tovarov, ktoré vo výpredaji nie sú. Toto sú poznatky nevyhnutné pre manažéra obchodu, ak má navrhnúť skladbu zásob tak, aby sa tovar predával aj naďalej a aby nechýbalo nič, čo zákazník bude chcieť kúpiť. Podklady k týmto poznatkom sú síce zachytené v miliónoch účteniek, sú však na nich roztrúsené po omrvinkách. Vydolovať ich odtiaľ je možné iba vďaka nástrojom znalostného manažmentu.
Trochu zjednodušene povedané, znalostný manažment rozširuje pohľad na to, čo firma alebo organizácia vlastní. Tradične sa za vlastníctvo považovali výrobné sily a výrobné prostriedky -- a mysleli sa tým stroje, výrobné priestory, materiál a zamestnanci. Fungovanie firmy je však niečo viac -- je to organizovaná činnosť, v ktorej sa uplatňujú poznatky vedenia i zamestnancov. Napríklad schopnosť, ako z rozdielu medzi minuloročnými a tohtoročnými nákupmi odhadnúť správanie zákazníkov na budúci rok. Ak ho vedenie firmy nevie zistiť a na základe zistení spraviť správne závery, bude plytvať financiami, zásobami, pracovným časom zamestnancov atď. Pritom z tých istých (počítačom vyhodnotených) podkladov rôzni manažéri spravia rôzne závery -- niektorí správne, iní nesprávne. Ideálne by bolo, aby tí najschopnejší dokázali vysvetliť ostatným, čo a prečo treba sledovať. Je totiž v záujme všetkých, aby firma prosperovala. To sa dá iba tak, že kvalifikácia jej zamestnancov bude rásť. Základom znalostného manažmentu je teda uvedomenie si nutnosti identifikovať, zozbierať, uchovávať, chrániť a cieľavedome rozširovať a využívať poznatky, ktoré zamestnanci firmy majú. Rovnako, ako sa pri ktorejkoľvek investícii snažíme o jej čo najvyššiu návratnosť, mali by sme o to snažiť aj pri investícii do celoživotného vzdelávania, do poznatkov.
Čo to znamená pre vedenie podnikov? Predovšetkým treba začať mapovaním toho, čo všetko vieme alebo by sme mali vedieť. Vnútri organizácie ide o intelektuálny kapitál výskumných a vývojových pracovníkov, o znalosť technologických postupov, ktoré firmu odlišujú od konkurencie, ako aj o jednoduché "finty", ktorými si najskúsenejší zamestnanci a robotníci zjednodušujú a urýchľujú jednotlivé úkony. Zároveň treba systematicky zbierať poznatky aj mimo organizácie -- v odbornej literatúre, u konkurencie, v konzultačných firmách, na konferenciách a veľtrhoch atď. Cieľom je vytvoriť poznatkovú bázu, ktorú budú využívať všetci, ktorí by príslušné poznatky mohli potrebovať. Poznatky sa zároveň musia archivovať -- avšak tak, aby sa dali čo najrýchlejšie vyhľadať a zužitkovať. Existujúce podoby archivovania sú pestré: databázy, videotéky, expertné systémy a iné -- podľa účelu, potreby a možností.
Treba povedať, že klasický spôsob riadenia sa často prejavuje ako brzda znalostného manažmentu už v tejto etape procesu. Ak odmenu dostane iba pracovník s najvyšším výkonom, nie je reálne očakávať, že sa o svoje poznatky, metódy a pracovné postupy podelí s manažmentom alebo so spolupracovníkmi. Treba ich od neho vhodnou formou "odkúpiť" a tým kompenzovať jeho "straty na budúcich odmenách".
Zbieranie poznatkov vyžaduje čas a námahu. Po etape mapovania a zbierania poznatkov musí preto nasledovať ich šírenie a využívanie, aby sa vložené investície znásobili. V tejto etape treba poznatky sprístupniť všetkým, ktorí by ich mali alebo mohli zužitkovať. To sa dá opäť robiť mnohými spôsobmi v závislosti od povahy problému -- od sprístupnenia informácií na podnikovom intranete cez školenia zamestnancov až po zakúpenie hardvéru a softvéru, ktoré príslušnú činnosť realizujú alebo podporujú. Výsledkom je vždy zmena povahy a štýlu práce v organizácii, ktorá znalostný manažment zavádza. V tomto momente sa prejavuje ďalšia brzda zavádzania znalostného manažmentu -- obava zo zmeny. Zavádzanie znalostného manažmentu je finančne náročné, ale výsledok je neistý. Už aj preto nie, lebo znalostný manažment je novinka a vedenie podniku nemusí mať skúsenosti v tejto oblasti. Práve preto sa v oblasti teórie znalostného manažmentu rozpracúvajú metódy jeho nasadzovania. Ich cieľom je minimalizovať riziko a zvýšiť pravdepodobnosť úspechu.
Tieto metódy sa dajú naučiť a systematicky aplikovať. Experti na znalostný manažment vedia, ktorú metódu v ktorej aplikačnej oblasti použiť a tým zvýšiť šance na jej úspešnosť. Je preto dôležité, že na Slovensku sa -- ako v prvej krajine Vyšehradskej štvorky -- otvorilo vysokoškolské štúdium znalostného manažmentu na Vysokej škole manažmentu / City University. Vďaka nemu sa dá predpokladať nielen rast počtu odborníkov na znalostný manažment, ale aj systematické uplatňovanie týchto metód v čoraz väčšom počte firiem a organizácií a v konečnom dôsledku aj urýchlenie hospodárskeho rozvoja našej krajiny.