Keď si hľadáme zamestnanie, prípadne sa snažíme udržať v našom súčasnom zamestnaní, otázku: Ako sa naučiť cudzí jazyk? si kladieme denne. Možno trochu závistlivo pozerajú tí starší na mladších a presviedčajú samých seba, že s ich možnosťami by aj oni rozprávali svetovým jazykom plynulo, presne tak, ako to vyžadujú mnohí zamestnávatelia. Najdôležitejšie však je nabrať odvahu, najmä, ak s cudzím jazykom začíname neskôr. Neexistuje totiž vhodný vek na učenie sa jazyka, najdôležitejšie je začať a poriadne sa zahryznúť a nepustiť.
Existuje množstvo metód, ktoré vám zaručujú naučiť sa cudzí jazyk -- zatiaľ však nebola vymyslená taká, ktorá by fungovala na 100 percent, a to bez našej pomoci. V prvom rade je teda na nás, aký prístup zvolíme. Ťažko sa však učí cudzí jazyk doma, bez pomoci kvalitného učiteľa. Napriek tomu, že samozrejme existujú tzv. samoukovia -- ide skôr len o výnimku. Doma si nemôžeme natrénovať dobrú intonáciu, prízvuk, výslovnosť... Na druhej strane, ani návšteva angličtiny s nudným lektorom zaveľa nestojí. Ešte poznáme prípad z praxe, dobrý lektor -- nudná kniha. Neustále gramatické cvičenia, poučky a to sa ani nechceme stať lingvistami. Aký spôsob teda zvoliť? Určite všetci chcú po anglicky vedieť rozprávať a zapájať sa do diskusie bez trémy. Preto je určite na začiatok dôležitejšia základná slovná zásoba -- jadro slovnej zásoby. Ide o slová, ktoré sa používajú najčastejšie. Aktívna slovná zásoba sa dá budovať najmä rozprávaním a používaním slov v reálnom živote. V metodike učenia sa cudzieho jazyka existuje množstvo metód, z ktorých učitelia alebo tvorcovia učebníc vychádzajú. Napríklad v 18. storočí sa pri učení cudzích jazykov kládol dôraz na pasívnu slovnú zásobu, preklad textov, cieľom nebolo hovorenie, ale porozumenie cudzojazyčnej literatúre.
Situácia sa zmenila. Prioritou je rozprávať, viesť obchodné rokovania, ale aj byť dobrým spoločníkom počas obchodnej večere. Dôraz na aktívnu slovnú zásobu kladie priama metóda -- direct method. Ďalšou je behavioristická metóda, ktorá dala základy teórie: najskôr cudzie slovo počuť, potom ho vysloviť, neskôr čítať a nakoniec napísať. Na jej základe sú vytvorené mnohé ústne cvičenia, hry, ale aj učebnice. Princípom priamej metódy je učenie sa cudzieho jazyka presne takým štýlom, ako sme sa učili náš materinský. Základom vyučovania je komunikácia. Ďalej sa pri priamej metóde učí gramatika induktívne, to znamená, že sa nové vetné spojenia učia cez príklady, dôraz sa kladie na výslovnosť. A to je presne to, čo potrebujeme.
Určite to poznáte, že najlepšie sa cudzí jazyk učí v krajine, v ktorej sa daným jazykom rozpráva. Nie každý si však môže dovoliť nechať svoju prácu a rodinu a odísť. Práve priama metóda nám ponúkne reálne prostredie priamo v triede na vyučovaní. Ak už získame slovnú zásobu cca 600 -- 800 slov, mali by sme začať s čítaním. Čítanie (pri našich začiatkoch by to určite nemal byť Goethe či Shakespeare) nám rozvíja cit pre cudzí jazyk a učí nás aj správnej štylistike jazyka. A netreba zabúdať na počúvanie zahraničných rádií a pozeranie filmov v origináli. Výrazne to prispieva k zlepšeniu rozprávania a porozumenia. Načo sa veľmi zabúda je fakt, že ak dosiahneme určitú pokročilosť v cudzom jazyku, začína sa pre nás aj množstvo práce mimo vyučovacích hodín, inak progres nemusí pokračovať. Tým, samozrejme, nemáme na mysli každý deň vypĺňať cvičenie, ale nebáť sa začať komunikovať, vyhľadávať takéto situácie. Preto aj zamestnávatelia, ktorí objednávajú kurzy, by mali zvážiť, či ich zamestnanci budú mať kde využívať nadobudnuté vedomosti v jazyku. Najväčším strašiakom je totiž zabúdanie, a preto nečudo, že pokiaľ aj bolo obdobie, v ktorom sme sa venovali cudziemu jazyku systematicky, ale dlhšiu dobu máme pauzu, opäť môžeme začať nanovo. Nezabúdajme, že učiť sa cudzí jazyk je "manželstvo na celý život". Preto naberme odvahu, zatnime zuby a vydajme sa na cestu za druhým človekom. Nie nadarmo sa hovorí, koľko jazykov vieš, toľkokrát si...