- Prečo sa učiť cudzí jazyk? Ak sa chcem dohovoriť s niekým, kto hovorí iným ako mojím rodným jazykom, potom mi nezostáva nič iné, iba sa naučiť jazyk jeho štátu, resp. iný všeobecne rozšírený a akceptovaný jazyk. Význam ovládania iného ako rodného jazyka sa objaví okamžite vtedy, keď prekročíme hranice nášho štátu, keď si chceme prečítať časopis alebo knihu v inom jazyku, keď si chceme pozrieť nejaký film v origináli, keď vycestujeme do zahraničia za nejakou prácou, alebo chceme v zahraničí študovať. Nutnosť ovládať cudzie jazyky si uvedomí taktiež každý, kto čosi vyrába či produkuje a chce to predať do zahraničia. Ovládanie cudzieho jazyka je dôležité aj pre vlastnú informovanosť o dianí v iných krajinách, pri získavaní informácií o nových technológiách, inováciách, ale dôležitou je aj otázka účasti na rôznych medzinárodných podujatiach, kde chceme informovať o svojich výsledkoch, výskumoch, teóriách. Ovládanie cudzích jazykov je dôležité aj pri komunikácii politikov a diplomatov. Aby porozumeli svojim postojom, krokom treba, aby si dokázali veci povedať v jazyku, ktorému rozumejú. Inak môže vzniknúť medzinárodný konflikt a spor.
- Čo je najdôležitejšie, ak sa niekto chce naučiť cudzí jazyk? Určite je najdôležitejšia motivácia , teda chuť naučiť sa cudzí jazyk a vytrvalosť. Pri týchto atribútoch sa dá všetko ostatné zvládnuť.
- Čím treba začať? To sú učebnice, slovníky, rôzne programy na učenie sa cudzieho jazyka. K tomu patrí aj vyhľadanie si nejakého jazykového kurzu, učiteľa cudzieho jazyka a pod.
- Je ovládanie nejakého cudzieho jazyka nevyhnutné pre náš život a našu existenciu? Je aj nie je. Samozrejme, človek je schopný prežiť aj bez toho, aby ovládal slovom a písmom nejaký iný dorozumievací jazykový prostriedok. Každému je známy stav, keď sa človek v nevyhnutnej chvíli na dovolenke alebo inej ceste do zahraničia dohovára rukami a nohami, teda všetkým, len nie slovami v príslušnom jazyku. Problém nastáva predovšetkým vtedy, keď ste v núdzi a potrebujete niečo dôležité povedať policajtovi, lekárovi, úradníkovi či niekomu inému v cudzej krajine.
Ovládanie cudzích jazykov je nevyhnutné, ak chceme byť kompatibilnou súčasťou Európy, ak chceme, aby sme sa podieľali na politických a ekonomických procesoch v Európe a vo svete. Napriek tomu, že to od nás nikto priamo nežiada, ak chceme hovoriť do vecí okolo nás, je nevyhnutné, aby sme hovorili jazykom, ktorému naši partneri v Európe rozumejú.
- Potrebujeme reči, ak necestujeme? Cestujeme nielen my, ale aj k nám prichádzajú zahraniční návštevníci. Zaujíma ich naša história, tradície, kultúra, pamiatky, príroda. Ba aj naše salaše. No a ak chce bača zarobiť nejakú korunu za predaj bryndze či syra, už aj on musí vedieť povedať nejaké cudzie slovo. Alebo to môže byť aj inak -- nemusí nič vedieť, ale nič nepredá a bude mať naďalej prázdne vrecká. A zahraničný hosť nepríjemný pocit, že so Slovákmi sa nedá ani dohovoriť. Pravdaže, nejde iba o baču či bačov, o ktorých dodnes koluje vtip práve o tom, ako k nim na salaš prišli turisti a skúšali s nimi hovoriť po anglicky, nemecky, francúzsky... Keď odišli, honelník vraví bačovi: " Hádam by sme sa mali začať učiť cudzie jazyky. Bača sa však nedal a odvrkol: "Načo, veď títo ich koľko vedeli a bolo im to čerta platné!"
Iste aj s takýmto prístupom sa ešte možno stretnúť i keď už oveľa menej ako v minulosti. Lebo ovládanie cudzieho jazyka znamená aj lepší ekonomický status, lepšie východisko pre uzavretie obchodu, dohodu.
- Učia sa ľudia na Slovensku cudzie jazyky na dostatočnej úrovni a v dostatočnom počte? To je relatívne. Čo je dostatočný počet a dostatočná úroveň? Ideálny stav je, ak by sa každý občan nášho štátu vedel okrem vlastného rodného jazyka dohovoriť najmenej dvoma cudzími jazykmi, pričom jeden by mal byť jazyk svetový a jeden niektorého iného štátu Európskej únie. Realita je však taká, že časť obyvateľov hovorí len po slovensky a druhá časť hovorí aj tromi či štyrmi jazykmi. Ak sa to spriemeruje, vznikne optický klam, že sme na tom s ovládaním cudzích jazykov vcelku dobre. To však nie je dobrý stav.
- Významnú a hádam rozhodujúcu úlohu pri učení sa cudzích jazykov zohráva škola. Plní si svoje úlohy v tejto oblasti tak, ako sa od nej očakáva? Hádam každý, kto dnes na Slovensku hovorí cudzím jazykom, dostal jeho základy v škole. Treba však súčasne povedať, že aj každý, kto dnes na Slovensku nehovorí cudzím jazykom, bol v rukách našich učiteľov a tí jednoducho neuspeli. Pri tomto konštatovaní treba zdôrazniť, že bez chuti učiť sa cudzí jazyk, bez námahy a práce sa cudzí jazyk nikto nenaučí. Aj dnes vám celý rad učiteľov dá informáciu, že majú žiakov, ktorí sedia na hodinách angličtiny a po troch či štyroch rokoch sa čudujú, že ešte nevedia po anglicky.
V učebných osnovách a plánoch našich škôl je zakomponovaná výučba cudzích jazykov. Inou vecou však je, ako sa dá či nedá zabezpečiť odbornosť vyučovania. Teda, či cudzie jazyky učia v školách kvalifikovaní odborníci. Problém je totiž v tom, že od roku 1989 zo školstva za lepšími platovými i pracovnými podmienkami odišli do iných rezortov, ale aj do zahraničia stovky kvalifikovaných učiteľov. Problémom sú stále učebnice, učebné pomôcky, dostatok názorného podporného materiálu. Ale aj ďalšie veci -- napríklad zabezpečenie nadväznosti vyučovania cudzieho jazyka medzi základnou a strednou školou - žiak sa na základnej škole učí angličtinu, po deviatej triede si vyberie na štúdium strednú odbornú školu, na ktorej sa vyučuje iba nemčina a ruština. Teda nemôže pokračovať v učení sa angličtiny na vyššej úrovni, ale musí začať od začiatku buď s nemčinou, alebo ruštinou. To znamená, že po skončení strednej školy nehovorí poriadne ani jedným cudzím jazykom.
- Aká je optimálna dĺžka na učenie sa cudzieho jazyka? Všetko závisí od intenzity, teda počtu hodín, ktoré učeniu venujete. Ak niekto denne tri či štyri hodiny pracuje na učení sa cudzieho jazyka, bude mať po roku určite iné výsledky ako žiak, ktorý má dve hodiny cudzieho jazyka týždenne. (pj)