Príkladom je Nórsko. Deti sa začínajú učiť angličtinu približne v deviatich rokoch, v mnohých školách už v šiestich. Od 12. roku sa povinne pridáva ďalší cudzí jazyk, obyčajne nemčina alebo francúzština. Okrem toho musia nórske deti ovládať v rámci svojho jazyka novú aj starú nórčinu.
Po nástupe na strednú školu majú možnosť vybrať si niektorý tretí cudzí jazyk, pričom dva zostávajú povinné až do skončenia druhého ročníka strednej školy. Súčasťou štúdia je aj poznávanie histórie a kultúry národov, ktorých jazyk sa žiaci učia.
Nepomerne viac však v ovládaní jazyka robí televízia, ktorá všetky zahraničné filmy vysiela v pôvodnom znení s titulkami. Takto sa zdokonaľujú v cudzích jazykoch omnoho efektívnejšie než cez školské hodiny a kurzy nielen Nóri, ale aj Švédi, Fíni, Dáni alebo Holanďania. Naopak, vo Francúzsku, v Nemecku alebo Španielsku sa filmy dabujú, čo vzdelávanie v cudzom jazyku nevyhnutne sústreďuje len na školy a kurzy. Tieto národy sú potom aj v komunikácii v inom ako rodnom jazyku vo všeobecnosti slabšie než
severania.
StoryEditor