Každý, kto chce byť úspešný na Slovensku, ale aj v medzinárodnom meradle, musí mať náležitú prípravu a potrebné kompetencie.
Popri odbornosti, ktorá je predpokladom pre výkon odborných činností, popri osobnostných predpokladoch každý potrebuje a bude potrebovať aj nové kompetencie.
Ukazuje sa a mnohé dokumenty to potvrdzujú, že absolvent našej školy by mal mať tri kľúčové kompetencie:
-- ovládať informačno-komunikačné technológie,
-- ovládať slovenský jazyk (komunikácia v štáte a na slovenskom trhu práce),
-- ovládať anglický a niektorý ďalší jazyk (komunikácia na európskom trhu práce).
Tieto kompetencie popri odbornosti a osobnostných predpokladoch sú základnou výbavou človeka, ktorý chce byť úspešný.
Zamestnávatelia dnes automaticky očakávajú, že tieto kompetencie budú mať zvládnuté na príslušnej úrovni všetci absolventi našich škôl
Čo sa očakáva
Čo musí vedieť absolvent dnešnej školy, ktorý sa chce zamestnať? Majitelia firiem, personálne agentúry a iné zdroje hovoria o tom, že popri odbornosti pre príslušný druh práce, čo je samozrejmosťou, bude absolvent ovládať nové technológie v danej oblasti, že bude mať informácie o nových materiáloch, že dokáže s nimi pracovať, že bude vedieť pracovať na strojoch a zariadeniach, ktoré sú v praxi v danej oblasti bežné. Očakáva sa však, že napríklad uchádzač o prácu v medzinárodnej firme bude schopný plynulo komunikovať napríklad s centrálou v zahraničí, svojimi nadriadenými, so zahraničným manažmentom, klientmi v zahraničí.
Prirodzene, nie vždy sú požiadavky na jazyk a jeho ovládanie také striktné. Niekedy stačí schopnosť dorozumieť sa, základná komunikácia, napríklad dohovoriť sa so zahraničným návštevníkom, zvládnuť telefonický rozhovor v cudzom jazyku alebo schopnosť napísať jednoduchý list.
Najnižšia úroveň znalosti jazyka znamená porozumieť písanému textu či jednoduchým pokynom. Túto úroveň však firmy vyžadujú málokedy.
Slovenčina je nevyhnutnosť
Aj keď sa zdá absurdným pripomínať , že občan Slovenska musí ovládať slovom i písmom štátny jazyk, realita jasne dokazuje, že je to stále problém. Ovládanie štátneho jazyka je nevyhnutnosťou pre komunikáciu v zamestnaní, komunikáciu s úradmi, ale aj lekármi, je nevyhnutná pre to, aby si občan dokázal prečítať návod na použitie kúpeného tovaru či návod na použitie liekov. Ide o skutočnú životnú nevyhnutnosť. Je to jazyk aj domáceho trhu práce. Kto slovenčinu neovláda, zužuje možnosť svojho uplatnenia a vystavuje sa väčšiemu riziku nezamestnanosti.
Ako nezamestnaný potom zaťažuje štátny rozpočet kvôli neznalosti štátneho jazyka. Dnes sa konštatuje, že viaceré južné okresy Slovenska sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou. Vážnym dôvodom tohto stavu je aj fakt, že mnohí nemôžu migrovať za prácou do iných častí štátu práve kvôli nízkej komunikačnej schopnosti v štátnom jazyku. Tu si treba pripomenúť, že slovenčina je ako povinný predmet v učebných osnovách od roku 1919. Znamená to, že na Slovensku už zrejme niet človeka, ktorý nemal šancu slovenčinu zvládnuť. O to paradoxnejšie sú súčasné informácie, že v niektorých školách s vyučovacím jazykom maďarským sa s deťmi po slovensky ani dnes nedohovoríte. Je to štátne i občianske záškodníctvo. Je to hriech na mladej populácii, ktorú nezodpovední učitelia vystavujú nebezpečenstvu budúceho neúspechu a problémov. V tomto smere sa musia urobiť okamžite vážne opatrenia.
Povinná angličtina plus jeden
V značnej časti zahraničných firiem pôsobiacich na Slovensku, ale najmä na európskom trhu práce, je najuniverzálnejším komunikačným nástrojom angličtina. Tá je často esperantom v obchodných kruhoch, ale aj v turistike a cestovnom ruchu, vo vede a technike, pri štúdiu. Naša výchovno-vzdelávacia sústava by mala pri chystanej reforme angličtinu postupne definovať ako povinný jazyk, ako povinnú výbavu absolventa našej školy.
Európske odporúčania hovoria u absolventov škôl o ovládaní dvoch jazykov. To teda vytvára možnosť vybrať si v škole ešte ďalší jazyk. Najčastejšími jazykmi, ktoré sa učia naši žiaci sú nemčina, francúzština, ruština, španielčina, taliančina. Zdá sa, že spektrum jazykov, ktoré sa možno učiť v našich školách, by malo byť oveľa bohatšie. Mala by fungovať aj istá predvídavosť. Sledovať treba úspešnosť krajín vo svete obchodu, rozvojových trendov, rastu produkcie, ale aj úspešnosti v rôznych sférach. V Európe by nám nemali zo zreteľa odísť jazyky našich susedov, najmä poľština, maďarčina, ukrajinčina, ale aj severské jazyky -- fínsky, švédsky, dánsky či nórsky. V posledných rokoch je na veľkom vzostupe ekonomika Číny, dlhodobo Japonska, Kórey, ale veľké očakávania sú aj od Indie. Ak sa stabilizuje situácia na arabskom polostrove, bude rásť význam arabského jazyka. K štúdiu historických prameňov a pre oblasť medicíny aj prírodných vied je stále veľmi užitočná latinčina.
Jasne sa ukazuje, že znalosť jedného jazyka je slabou výbavou. Nikoho dnes nemôže prekvapiť, že najžiadanejšími jazykmi používanými v medzinárodných firmách sú svetové jazyky. Na zachovaní komunikačného jazyka materskej krajiny trvajú najmä firmy z Francúzska a Talianska. V takýchto firmách je znalosť francúzštiny či taliančiny medzi požiadavkami na zamestnancov na jednom z prvých miest.
Ako sa učíme jazyky?
U mladej generácie je učenie sa cudzích jazykov bežnou súčasťou školskej prípravy. Oveľa horšie je to so strednou a staršou generáciou, ktorá je odchovaná dominantne na ruštine. Medzery či slabšie ovládanie cudzích jazykov sa objavujú aj u technických pracovníkov, ktorým chýba znalosť odbornej terminológie. Preveruje našu schopnosť vyjadriť sa, zareagovať, vysvetliť.
Každý, kto sa uchádza o nejakú pracovnú pozíciu, kde sa vyžaduje znalosť cudzieho jazyka, musí počítať s tým, že nebude stačiť preukázať svoju znalosť iba dokladmi či certifikátom alebo vysvedčením, resp. tvrdením, že jazyk ovláda.
O tom, ako ovládame cudzí jazyk, sa zvyčajne najlepšie presvedčíme v kontakte s cudzojazyčnou realitou -- na zahraničnej pracovnej či študijnej ceste, na dovolenke, pri prijímacích pohovoroch do rôznych firiem. Firmy používajú na preverenie jazykových znalostí zvyčajne testy kombinované s pohovorom v cudzom jazyku. V písomných testoch sa kladie dôraz na gramatiku.
Napriek tomu, že u nás pozeráme na znalosť cudzích jazykov kriticky, výrazne predstihujeme niektoré oveľa väčšie a ekonomicky stabilnejšie krajiny, ktorých obyvatelia sa spoliehajú dominantne na svoj materský jazyk ako sú Anglicko, Francúzsko, USA, Španielsko, Južná Amerika. Svoj jazykový náskok však musíme zvyšovať, aby sme dokázali zvyšovať svoju konkurencieschopnosť na trhu práce ako ľudia, ale i ako reprezentanti svojho národa a štátu.
Ľubomír Pajtinka
Postavenie nemčiny
Z diskusie na Medzinárodnom kongrese germanistov v minulom roku vyplynul záver, že sa mení postavenie nemčiny vo svete. V západnej Európe, USA a Kanade je nemčina na ústupe. V USA má na to vplyv vymieranie nemeckých emigrantov, v západnej Európe je vytláčaná španielčinou a angličtinou ako jazykom globalizácie. V Holandsku majú už dnes niektoré firmy problém nájsť prekladateľov pre nemčinu. Na druhej strane dochádza k enormnému záujmu o nemčinu v iných častiach sveta. Pokiaľ ide o Áziu -- predovšetkým v Indii, Číne a Južnej Kórei, vo východnej Európe, v Poľsku a Bulharsku. Nemčina má všeobecne povesť jazyka básnikov a mysliteľov. (lupa)
Znalosť druhého jazyka
Podľa prieskumu Európskej komisie je 34 percent občanov EÚ schopných dohovoriť sa druhým jazykom okrem svojho materského jazyka. Nemčina je jazykom číslo dva pre 12 percent Európanov, francúzštinou ako druhým jazykom hovorí 11 percent. Nemčina si posilnila svoju pozíciu najmä po pristúpení krajín strednej a východnej Európy.
Najmenej jedným cudzím jazykom hovoria viac muži (52 %) ako ženy (47 %). Znalosť cudzích jazykov stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Spomedzi 10 európskych študentov najmenej 8 hovorí aspoň jedným cudzím jazykom.
Najrozšírenejšie druhé jazyky Európanov:
-- angličtina
-- nemčina
-- francúzština
-- taliančina
-- španielčina a ruština
-- poľština
-- holandčina
Ako hovoria Rakúšania
Podľa minuloročného prieskumu v Rakúsku sa zistilo, že u našich susedov ovláda aspoň jeden cudzí jazyk 59 percent dospelých obyvateľov. Od roku 1998 zostali Rakúšania v tomto smere na rovnakej úrovni. Najrozšírenejším druhým jazykom je angličtina.
Poradie druhých jazykov, ktorými hovoria Rakúšania:
-- angličtina (53 percent)
-- francúzština (10 percent)
-- taliančina (7 percent)
-- španielčina, srbochorvátčina (2 percentá)
-- čeština, ruština (1 percento)
-- iné jazyky (3 percentá)
Angličtina národným jazykom
V súvislosti s novým prisťahovaleckým zákonom a zverejnenou španielskou verziou americkej hymny rozhodol Senát vo Washingtone, že americkým národným jazykom je angličtina. Konečný návrh bol schválený pomerom hlasov 58 : 39. Podľa návrhu je angličtina "spoločným jazykom, ktorý spája občanov Spojených štátov".
Akými jazykmi hovoria Američania:
-- angličtina (82 percent)
-- španielčina (11 percent)
-- iný európsky jazyk (4 percentá)
-- ostatní (3 percentá)
Štatistiky hovoria, že v USA žije aj najväčšia slovenská komunita vo svete, ktorú tvorí vyše jeden a pol milióna obyvateľov. Dnes ju dopĺňa aj množstvo študentov zo Slovenska.
(lupa)