Druhy inteligencie

Inteligencia je u každého inak štruktúrovaná. Rozlišujeme niekoľko samostatných druhov inteligencie. Okrem klasického IQ, všeobecná alebo akademická inteligencia, poznáme aj praktickú inteligenciu, ktorá sa týka úspešného adaptovania a správania sa v skutočnom živote. Hovorí sa aj o sociálnej a s ňou spojenej emocionálnej inteligencii. Túto môžeme charakterizovať ako schopnosť úspešne sa pohybovať v ľudskej spoločnosti. Morálna inteligencia vypovedá o tom, ako sme schopní riešiť dilematické situácie a morálne konflikty.
Francis Galton, anglický nadšenec z prvej polovice 19. storočia a Darwinov bratranec, sa zamýšľal nad možnosťou šľachtenia ľudí. Zisťoval individuálne rozdiely medzi ľuďmi s cieľom potenciálne z nich vybrať tých najinteligentnejších a potom ich spáriť, aby splodili ešte inteligentnejšie potomstvo. Štúdiom rodokmeňov významných rodov zistil, že dedia vlastnosti, ktoré akoby ich predurčovali k výnimočnosti.
Prvé pokusy merať IQ vyšli z psychiatrických ustanovizní na prelome 19. a 20. storočia. Jeden z prvých inteligenčných testov vytvoril Alfred Binet a Theodore Simon. Pojem IQ zaviedol nemecký psychológ Wiliam Stern ešte pred prvou svetovou vojnou.
Ukazuje sa, že inteligencia je do istej miery vrodená, ale vplyv na ňu má aj prostredie. Vo vývine dieťaťa existujú tzv. senzitívne obdobia, ktoré keď sa prešvihnú alebo zanedbajú, tak sa dieťa nemusí naučiť chodiť, rozprávať, myslieť. Stimulujúcim prostredím a podnetmi možno dosiahnuť nadpriemerné výsledky.
Inteligencia je schopnosť nachádzať také spôsoby správania, ktoré umožňujú náš ďalší vývoj ako druhu. Inteligencia umožňuje prežitie, a napredovanie ďalšieho vývoja. Je to komplex určitých vlastností a schopností. Je to schopnosť nachádzania dynamickej rovnováhy vo vlastnom živote, v tom, akým spôsobom vychádzame so svojím partnerom, okolím, spoločnosťou, ktorej sme súčasťou, ako využívame jej zdroje, šance a príležitosti, ktoré v živote dostávame. Inteligencia je aj o spôsobe použitia tých nástrojov, s ktorými narábame.
Otázkou je, či sú rozdiely v inteligencii medzi jednotlivými národmi. Zaujímavé je, že napríklad Japonci majú oproti nám belochom vyššiu schopnosť abstraktného myslenia a riešenia matematických operácií. Je to zrejme spojené s ich oveľa komplikovanejším systémom znakového písma. No v globále platí, že medzi národmi a rasami nie sú zásadné rozdiely.
Donedávna sa za priemernú inteligenciu považovala hodnota IQ okolo 100, dnes je to už medzi 110 a 120. Jestvuje tzv. Flynnov efekt -- podľa neho sa za každé desaťročie zvýši priemerné IQ o 3 body. Predpokladá sa , že IQ stúpa vďaka nástupu audiovizuálnych médií a kultúry, teda zmenou nášho prostredia. Dnešné dieťa sa oveľa viac dozvie z televízie, než sa predtým dozvedelo od svojich rovesníkov či od mamy. Podľa všetkého sa však asi nezvyšuje samotná inteligencia, len naša schopnosť riešenia abstraktných problémov.