Na takýto krok, ktorý vedie k zmene zaužívanej, hoci už prekonanej formy ukončenia stredoškolského štúdia, treba odbornú zdatnosť, trpezlivosť, určitý nadhľad, hodiny prípravy, konzultácií a treba rátať aj s tým, že všetko nové sa často stretne s prirodzeným odporom.
Tvorba novej vyhlášky o ukončovaní štúdia na stredných školách nie je dielom jednotlivca, pred uverejnením v zbierke zákonov prejde celým radom pripomienkovaní odbornými inštitúciami, ktoré by mali dokonale zvážiť, či prinesie pozitíva a do akej miery pozdvihne vážnosť, dôležitosť a autoritu maturity.
Viac pre gymnáziá ako SOŠ
Stredné odborné školy (SOŠ) a odborné učilištia do procesu tvorby novej koncepcie maturitnej skúšky, či už vlastnou vinou alebo vplyvom okolností, zasiahli s veľkým časovým posunom. Pokiaľ nová koncepcia bola na gymnáziách vyskúšaná už skôr, SOŠ a SOU absolvovali prvé maturity v zmysle vyhlášky č. 510 z 23. augusta 2004 o ukončení štúdia na SOŠ a SOU až v školskom roku 2004/2005. Až vtedy sa ukázalo v plnej nahote, že vyhláška bola koncipovaná viac pre gymnáziá ako iné typy škôl.
Zaktivizovali sa združenia rôznych typov škôl s cieľom poukázať na problémy, ktoré sa vyskytli v prvom roku účinnosti vyhlášky. Hneď po maturitách, 21. júna 2005, sa konalo valné zhromaždenie asociácie SPŠ SR v Nitre, na ktoré boli prizvaní aj riaditelia iných odborných škôl. Na rokovaní sa zúčastnilo 67 ľudí. Takmer každý sa vyjadril ku konkrétnym nedostatkom. Napríklad k výpovednej hodnote vysvedčenia (obsah, forma). K samotnému spôsobu hodnotenia dosiahnutých výsledkov bolo 16 príspevkov. Ďalšie smerovali do oblasti legislatívy opravných skúšok maturitnej skúšky. Pedagógovia poukázali aj na materiálne a finančné náklady, ktoré vznikli oproti predchádzajúcim rokom. Deväť príspevkov hovorilo o narušení psychohygieny z pohľadu žiakov, ale aj učiteľov. Pripomienkované boli tlačivá aj zloženie predmetových komisií. Spolu na stretnutí odznelo 50 konkrétnych pripomienok, z čoho bolo vidieť, že pedagógom SOŠ na novej koncepcii maturitnej skúšky záleží.
Výber predmetov
Myslím si, že väčšina pripomienok sa dá časom riešiť, prípadným dialógom vysvetliť, presvedčiť o správnosti myšlienky druhú stranu. Osobne sa však nemôžem zmieriť s výberom predmetov maturitnej skúšky. Ako riaditeľ Strednej vinársko-ovocinárskej školy si uvedomujem aj rozdiel medzi absolventom gymnázia a SOŠ, on je nakoniec daný aj profilom absolventa.
Prvoradou úlohou gymnázia je príprava žiaka na vysokoškolské štúdium. Úlohou strednej odbornej školy je najmä príprava stredoškolských kádrov pre prax vo zvolenom odbore, i keď na druhej strane i naša škola má absolventov študujúcich na všetkých typoch vysokých škôl, hádam len s výnimkou medicíny, farmácie a pod.
Maturitná skúška na gymnáziu sa skladá z piatich predmetov:
a) slovenský jazyk a literatúra
b) cudzí jazyk
c) voliteľný predmet zo skupiny predmetov podľa odseku 5 vyhl. č. 510/2004
d) dva ďalšie voliteľné predmety
Maturitná skúška na SOŠ a SOU sa skladá zo štyroch predmetov
a) slovenský jazyk a literatúra
b) cudzí jazyk
c) teoretická časť odbornej zložky
d) praktická časť odbornej zložky
V ďalšom sa nezamýšľam nad porovnávaním náročnosti jednej alebo druhej maturity. Je to veľmi relatívne. Skôr uvažujem o výpovednej hodnote vysvedčenia, s ktorým odchádza absolvent SOŠ alebo SOU do reálneho života u nás, často aj do krajín EÚ, ba aj do zámoria.
Jediná známka zo všetkých predmetov
Dostávam písomné otázky napríklad z Pennsylvánie, kde sa naši absolventi uchádzali o štúdium na VŠ. Čo predstavuje známka z "teoretickej časti odbornej zložky"? Za touto jednou jedinou známkou sa skrývajú vedomosti zo všetkých odborných predmetov, na našej škole konkrétne týchto: vinohradníctvo, ovocinárstvo, technológia vína a nápojov, náuka o prostredí rastlín, stroje a zariadenia, ekonomika, manažment, marketing, právna náuka, motorové vozidlá, ekonomika, ochrana rastlín, spoločenská komunikácia, účtovníctvo, turistika na vidieku, služby v agroturistike, náuka o nápojoch, víno v gastronómii, príprava jedál a stolovanie.
Dobrovoľne voliteľný
Vie si niekto predstaviť zostavovanie maturitných otázok tak, aby vyvážene obsahovali pokiaľ možno najväčšiu časť predmetov a dôležitého učiva v nich? Vie si niekto predstaviť takúto prípravu žiaka? K tomu všetkému, ak sa absolvent SOŠ alebo SOU rozhodne ďalej študovať na VŠ a potrebuje na prijímacie skúšky maturitu z matematiky, biológie, chémie alebo iných predmetov, nezostáva mu nič iné, len si vybrať tento predmet ako ďalší maturitný -- dobrovoľne voliteľný!
Opakujem, úlohou SOŠ a SOU je predovšetkým výchova stredoškolských odborníkov, ktorí sa zaradia najmä do výrobného procesu. Zamestnávateľa, ktorý má záujem zamestnať nášho absolventa vo vlastnom vinohrade zaujíma najmä to, ako zvládol teóriu a prax vo vinohradníctve a vinárstve. Pokiaľ s ním počíta do svojho ovocného sadu, chce vedieť, ako je zdatný v problematike ovocinárstva. Je úplne jedno, či ide o zamestnávateľa zo Slovenska, krajín EÚ alebo Ameriky.
Z toho dôvodu si myslím, že absolventi SOŠ a SOU by mali maturovať namiesto "teoretickej časti odbornej zložky", z dvoch profilových predmetov odbornej školy, ktoré by vystihovali vyštudovaný odbor a známka by odrážala kvalitu nadobudnutých vedomostí a zručností.
Viem, že v pedagogickej verejnosti je veľa názorov na tento model maturitnej skúšky, ktorá sa na stredných školách v týchto dňoch začína, no pre našu školu momentálne nie je optimálnym riešením.
(Autor je riaditeľom Strednej vinárskej a ovocinárskej školy v Modre)