Peter Plavčan :Všetci absolventi našich vysokých škôl sú zamestnaní

Dá sa určiť ktoré slovenské vysoké školy možno považovať za elitné?

- Je veľmi ťažké sa vyjadriť, ktoré vysoké školy by sme mohli označiť za elitné, v súčasnosti sa takéto vyhodnocovanie nerobí. Pred niekoľkými rokmi sa ku kvalite vysokých škôl vyjadrovala akreditačná komisia, ktorá zaraďovala jednotlivé fakulty do troch kategórií. Táto skutočnosť sa však v akademickej obci nestretla s priaznivým ohlasom.

Po vstupe do EÚ sa zrejme toto hodnotenie zmení...
- Podľa nového zákona o vysokých školách z roku 2002 sa umožňuje zaradenie vysokej školy medzi výskumné univerzity.
Toto zaradenie sa uskutočňuje na základe komplexnej akreditácie VŠ, pričom nová akreditačná komisia má už pripravený kalendár komplexných akreditácií všetkých VŠ až do roku 2009, ktorý je prístupný aj na ich internetovej stránke (www.akredkom.sk) Tieto akreditácie umožnia zaradenie niektorých VŠ medzi výskumné univerzity, ako univerzity, ktoré majú najvyššiu kvalitu pedagogickej a vedeckej práce a na základe toho môžu byť aj finančne zvýhodnené. Tieto by sme mohli považovať za elitné, len s tým, že, žiaľ, umelecké vysoké školy vzhľadom na charakter ich činnosti do kategórie výskumných univerzít byť zaradené podľa zákona nemôžu, pričom o vysokej medzinárodnej úrovni kvality ich umeleckej a pedagogickej činnosti ani dnes nie sú nijaké pochybnosti.

Aj dnes však iste máte prehľad o kvalitách jednotlivých škôl.

- V súčasnosti je ťažké sa vyjadriť, ktoré sú elitné. Dali by sa síce posúdiť podľa určitých kritérií, ale podľa logického kritéria uplatnenia absolventov sa posudzovať nedajú, pretože prakticky všetci absolventi VŠ sú zamestnaní.

Skutočne?

- Nezamestnanosť absolventov VŠ (po 6 mesiacoch od skončenia štúdia) je približne 5 %, čo niektorí teoretici-ekonómovia uvádzajú ako dobrovoľnú mieru nezamestnanosti. Dalo by sa, samozrejme, skúmať aj to, koľkí vykonávajú povolania, na ktoré sa pripravovali.

Mohli by sme porovnať naše VŠ s elitnými v zahraničí?

- Elitné sú hlavne tie, o ktorých sa kladne hovorí. V zahraničí existujú špičkové univerzity, ktoré vychovávajú nositeľov Nobelových cien, ale treba povedať, že tieto školy sú inak dotované ako naše. Na financovaní ich výskumu sa podieľa vo veľkej miere súkromný sektor. Práve obrovské finančné zdroje pomáhajú týmto univerzitám, aby boli špičkové. U nás sú VŠ financované len zo štátnych zdrojov. Podnikatelia zrejme nemajú také finančné prostriedky a ešte si zatiaľ nezvykli investovať ich do škôl. Napriek tomu kvalita vzdelávania na našich VŠ je veľmi dobrá a určite porovnateľná aj so zahraničnými elitnými VŠ.

Koľko presne sa investuje u nás do vysokoškolského vzdelania?

- U nás sa dáva na vysoké školy 0,7 - 0,8 % z HDP. V priemyselne vyspelých štátoch je toto percento o dosť vyššie. Napríklad priemer štátov OECD je 1,3 %

Myslíte si, že raz budeme mať aj my svoj Harvard či Oxford?

- Som presvedčený, že to možno očakávať. Sám pôsobím na VŠ a viem, že mnohí učitelia a výskumní zamestnanci na VŠ tvrdo pracujú. O práci mnohých mám vysokú mienku. A o tom, že nie som sám, svedčí aj to, že naši študenti nemajú problémy s uznávaním vzdelania v zahraničí, ak sa tam chcú zamestnať. A pokiaľ viem, sú aj úspešní.

Pôsobíte aj ako vysokoškolský pedagóg, aká je podľa vás úroveň vzdelania stredoškolákov, ktorí prichádzajú na VŠ?

- Úroveň kvality absolventov stredných škôl je rôzna a závisí od kvality práce každej jednotlivej strednej školy. Ja pôsobím na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre a musím povedať, že keď sa robí rebríček úspešnosti absolventov stredných škôl pri uchádzaní sa o vysokoškolské štúdium, sú medzi jednotlivými strednými školami pomerne veľké rozdiely. Sú stredné školy, z ktorých takmer všetci, ktorí sa na vysoké školy prihlásili, sa tam aj dostali a sú stredné školy, z ktorých len každý druhý.

Koľko mladých ľudí u nás študuje na vysokých školách?

- V SR je približne 150 000 vysokoškolských študentov. Je obdivuhodné, ako vysoké školy zvládli nárast počtu študentov v posledných rokoch, veď v roku 1990 bolo u nás asi 65 000 vysokoškolákov, dnes je to viac ako dvojnásobok. Pritom sa na všetkých VŠ od roku 1990 inovovali a permanentne inovuje obsah a aj organizácia výučby. Nemyslím len ideologizovaný obsah v minulosti, ale aj uplatnenie nových poznatkov, ktoré neustále veľmi rýchlo v oblasti vedy a techniky pribúdajú. Toto všetko bolo a aj je pre vysoké školy veľmi náročné a podľa môjho názoru to zvládli veľmi dobre.

Koľkí Slováci študujú v zahraničí?

- Počet našich študentov v zahraničí nemáme presne evidovaný, najlepšie informácie máme o okolitých štátoch, napríklad v ČR študuje momentálne 7 500 slovenských študentov. Okrem toho je najviac našich študentov v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku. Predpokladáme, že v zahraničí je okolo 10 000 našich študentov. Možno sa to však v budúcom akademickom roku o niečo zníži, pretože vstupom do EÚ Rakúsko musí aj od našich študentov vyberať školné, od čoho boli doteraz oslobodení. Ale na základe rovnosti občanov v EÚ, keďže platia za štúdium Rakúšania, budú musieť platiť aj cudzinci, teda aj naši študenti.

Myslíte si, že spoplatňovanie vysokoškolského štúdia a vstup do EÚ našim vysokým školám pomôže?

- Záujem o vysokoškolské vzdelávanie je vysoký a počty vysokoškolákov sa zvyšujú. A myslím si, že bez ohľadu na spoplatňovanie tento záujem bude stále vysoký.

Ste presvedčený, že Slováci budú na to mať?

- Návrh novely zákona o vysokých školách, ktorý je pripravený, by mal zabezpečiť možnosti štúdia tak, aby študenti na to mali mať. Bude stanovené sociálne štipendium, v ktorom sa zohľadňuje výška príjmov v rodine, životné minimum a výška školného. Zaujímavé, napríklad, je, že keď vznikal Študentský pôžičkový fond, ktorý poskytuje pôžičky na štúdium, začínalo sa s 5 000 pôžičkami, keď bolo okolo 80 000 študentov. Vtedy bolo asi 8 000 žiadostí. A záujem v priebehu 4 - 5 rokov klesal. V posledných dvoch rokoch dáva tento fond pôžičku všetkým, ktorí o to požiadajú a je to okolo 5 500 pôžičiek a to aj napriek tomu, že počet študentov vzrástol. Znamená to, že mladí ľudia nechcú ísť zo školy do pracovného procesu s dlhmi. Po vysokej škole si zakladajú rodiny a potrebujú bankové úvery na založenie domácností, predchádzajúci úver by im zhoršil podmienky na nový úver. Napriek tomu, že deklarujú, že potrebujú peniaze, získavajú ich radšej inak. Podľa prieskumu, ktorý sme si dali urobiť, 75 % vysokoškolských študentov u nás popri štúdiu pracuje príležitostne alebo aj pravidelne.

Považujete tento trend za správny?

- Nemám k tomu výhrady, ja som počas štúdia tiež príležitostne pracoval a myslím si, že mi to dalo aj niečo iné ako peniaze, najmä kontakt s ľuďmi a skúsenosti, ako to v takom zamestnaní vlastne vyzerá. Ale to percento pracujúcich študentov sa mi zdá vysoké a aj skutočnosť, že pracujú pravidelne, mnohí počas celého štúdia.

Viete, ako je to v zahraničí?
- Keďže tam štúdium trvá viac rokov ako u nás, predpokladám, že študenti si štúdium rozkladajú na viac rokov práve preto, aby si mohli privyrábať na štúdium a na svoje životné náklady. U nás však podľa nového zákona, ak niekto študuje dlhšie ako je v štatúte vysokej školy uvedená dĺžka štúdia, musí si uhrádzať náklady.

Myslíte si, že pracujú aj študenti elitných škôl?
- Určite áno. Predpokladám však, že ide o odborné činnosti, v ktorých využijú to, čo sa učia v školách, mnohí takisto pracujú aj na fakultách ako vedecké pomocné sily.

Aký vývin našich vysokých škôl predpokladáte o 10 - 15 rokov?

- Myslím si, že sa zvýši vzdelanostná úroveň, zvýši sa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí a čím viac ich bude, tým bude aj viac naša spoločnosť prosperovať. Slovensko nie je štátom s veľkými prírodnými zdrojmi a musí sa spoliehať na to, že vzdelaní ľudia, ak aj nevymyslia nové technológie - neraz to závisí aj od materiálnych zdrojov - budú aspoň vedieť ovládať tie, ktoré dovezieme, čo bez vzdelania nie je možné. O 10 - 15 rokov sa už zrejme dostane na vysokú školu každý, kto bude mať maturitu. Spolupráca našich VŠ so zahraničnými sa bude naďalej rozširovať a pravdepodobne to už bude aj obdobie, kedy každý študent strávi časť štúdia na zahraničnej vysokej škole, napríklad aj v rámci spoločného študijného programu našej vysokej školy so zahraničnou. Mladí ľudia takto získajú priateľov a aj budúce pracovné kontakty, skúsenosti zo života a práce v zahraničí a verím, že ich nakoniec uplatnia doma a vrátia tretí groš, aby sme sa všetci mali lepšie. Na začiatku nového storočia stojí jeden absolvent vysokej školy asi 2 mil. korún, v tejto sume sú zahrnuté výdavky štátu a aj rodiny, z ktorej absolvent pochádza, obom je čo vrátiť, aj keď prikázať sa to nedá.

Môže to byť schodnejšia cesta, ako študovať nejaký čas, povedzme, aj na elitnej zahraničnej škole?
- Ide o to, aké má študent životné ambície. Dnes síce študuje veľa mladých ľudí v zahraničí, ale myslím si, že aj keď tam získajú vzdelanie, väčšina sa vráti domov, pretože tam vždy budú považovaní za cudzincov a nie je ľahké v tejto pozícii urobiť v inom štáte kariéru. Na mieste mladého človeka, ktorý sa rozhoduje, kde bude študovať, by som uvažoval takto: Ak chcem žiť a pracovať doma, zvolím si štúdium doma a radšej strávim časť štúdia v zahraničí. Pri štúdiu doma si študenti vytvárajú isté vzťahy medzi sebou, ktoré o pár rokov sa okrem priateľských stanú aj pracovnými, pretože v niektorých odboroch je dôležité už počas štúdia vybudovať si pracovné kontakty a spoznať situáciu v odbore.