Warhol? Dobrá reklama

Umenie. Na prvý pohľad nemá ani nechce mať nič spoločné s biznisom. Ale v skutočnosti má. A veľa. Historička umenia Katarína Bajcurová o tom vie svoje. Vyštudovala humanitnú disciplínu, no dnes je už siedmy rok manažérkou. Ako generálna riaditeľka vedie Slovenskú národnú galériu v Bratislave.
To, že jasne viditeľná tvár umenia, spojená s krásnom a "vysokými" emóciami, sa jej týka rovnako ako tá menej viditeľná, spojená s peniazmi a biznisom, sa neomylne prejavovalo aj v našom rozhovore. Trebárs v tom, že viackrát zaznelo: "...ale tá výstava bola pre nás strašne drahá..."
Ako vyštudovaná historička umenia bola roky po uši ponorená do svojej vednej disciplíny. Až kým sa nestala odbornou námestníčkou šéfa Slovenskej národnej galérie. Vtedy sa jej práca rozdelila medzi vedu a riadenie. Bol to čas, keď sa priúčala manažérskym zručnostiam. Ako sa im priučila, na to dalo odpoveď nasledujúce obdobie. Prihlásila sa do konkurzu na generálnu riaditeľku. Vyhrala. Na poste, na ktorom sa pred ňou od roku 1989 striedali šéfovia zhruba každé dva roky, je nepretržite od roku 1999.
Kto má držať kormidlo
Vo svete sú dve základné koncepcie v pohľade na to, kto by mal riadiť muzeálnu alebo galerijnú inštitúciu. Či odborník s renomé v kunsthistorickej brandži, alebo čistý manažér - profesionál. Zhoda nie je. "Väčšinou, pokiaľ viem, ich riadia predsa len odborníci. Majú vzdelanie korešpondujúce s tým, čím sa zaoberá ich inštitúcia," tvrdí Bajcurová. Podľa nej je organizácia muzeálneho typu priveľmi špecifická v porovnaní s inými firmami - hoci o tom možno polemizovať - ale aj keby ju viedol čistý manažér, vždy sa musí oprieť o odborníkov.
"Pretože narábame s umením, kultúrnym dedičstvom. Na to nestačia len riadiace a organizačné zručnosti, je potrebné dôkladne poznať predmet činnosti. Keď umenie prezentujeme verejnosti, znamená to, že prezentujeme niečo, na čom sa odborná komunita zhodla, že ide o umenie. Nemôžeme voluntaristicky podsúvať napríklad priateľov alebo čosi, o čom nevládne konsenzus odborníkov, že je to umenie." Kunsthistorické vzdelanie, myslí si, je teda veľkou výhodou. Na druhej strane si uvedomuje, že nebyť školenou manažérkou prináša aj isté nevýhody.
Návštevnosť verzus schopné vedenie
Či návštevnosť galérie závisí od manažérskych schopností vedenia - medzi tým ťažko hľadať priamu úmeru. Už preto, že nejde o masovú záležitosť. Múzeá umenia a galérie pracujú podľa nej s "elitným" materiálom, vysokým umením, nie so sférou popkultúry. "Nie sme ani vlastivedná inštitúcia ako Slovenské národné múzeum, ponúkame vyššie umelecké hodnoty, a na ne potrebujete rozhľadeného človeka. Žiaľ, v našej spoločnosti niet rovnováhy. Estetická výchova a humanitné disciplíny sa v školách dostávajú na vedľajšiu koľaj."
Je presvedčená, že nie je jednoduché baviť sa o návštevnosti v dimenziách Slovenska, keď národná galéria vie síce ponúknuť vynikajúce umelecké diela, ale fakt je, že početnejšie zástupy na ne neprídu. Dostavia sa štandardní návštevníci, ktorí chodia vždy. Cez určitú hranicu však podľa riaditeľky akoby sa nedalo prehupnúť. Ak sa objaví výstava umelca zvučného mena - Warhol, Dalí, Mucha, Picasso, Rembrandt - aspoň tie tu takmer spoľahlivo zarezonujú.
"Ale týchto osobností nie je veľa. A sú mimoriadne drahé. Na návštevnosti sa vám nikdy nevráti, čo vložíte do takých projektov. Preto sa snažíme o popularizačný aspekt. Na novú úroveň chceme priviesť aj komunikáciu s verejnosťou, reklamu. A odznova sme začali i cielenú prácu s detským divákom."
Reklama - pridrahý špás
Čím to je, že u nás ani fenomenálne výstavy nepritiahnu ľudí ako inde? Povedzme výstava Ladislava Medňanského, ktorú SNG pripravila spolu s maďarskou národnou galériou. V Maďarsku na ňu prišlo stotisíc návštevníkov, u nás 18-tisíc. Tam to bolo vecou národnej hrdosti. U nás...
"Pritom toto číslo bol pre nás absolútny rekord," spomína Bajcurová. "Doteraz bola najnavštevovanejšia výstava Warhola s 15-tisíc ľuďmi. Výstavu Gotika videlo 16-tisíc, Ľudovíta Fullu 15-tisíc. Takto sa pohybujeme pri naozaj úspešných projektoch."
Možno by sa niečo dalo zmeniť iným prístupom galérie. Modernejšími, atraktívnejšími prostriedkami...
"Ale na ne potrebujete peniaze. Rozpočtom sme napojení na ministerstvo kultúry. Je vám ľúto dať milión korún ´len´ do reklamy, radšej zaň vydáte publikáciu, materiál pre deti alebo zvýšite kvalitu výstavy. Skrátka reklamné aktivity sú pridrahé. A keďže sme verejná služba, musíme dbať, ako prostriedky využijeme. Musíme nájsť mieru, čo vložiť ešte do reklamy a čo do odborného programu." Napokon však predsa len pripustí, že čím nápaditejšia reklama, tým väčšia šanca, aby sa pohlo aj s návštevnosťou.
S tým súvisí i polemika, či aj z múzeí urobiť niečo na spôsob Disneylandu. "Napríklad, ako sú Bojnice." Teda či trochu ubrať zo serióznosti galérie. Ďalšia téma, o ktorej sa diskutuje vo svete. Ani tu však zhoda nie je.
Otvoriť sa dokorán verejnosti
SNG sa začiatkom tohto roka podaril zriedkavý biznis. Kúpila štyri Warholove grafiky. Vďaka nim sa posunula vyššie v pomyselnom rebríčku galérií. Bajcurová netají, že je to pre nich veľký úspech. Nečudo, galérie a múzeá umenia dostávajú "rating" najmä podľa kvality zbierok.
"Priznajme, tie naše sa nemôžu porovnávať s viedenskými, pražskými ani budapeštianskymi. Vznikli sme v roku 1948 a najlepšie diela, ktoré boli kedysi v šľachtických zbierkach na Slovensku, boli dávno v Budapešti. Za prvej republiky sa zo spoločných peňazí nakupovalo pre pražskú národnú galériu. Žiadny reštitučný nárok na to nevznikol..."
Dnes, pri terajších cenách, je veľmi zložité slovenskú zbierku skvalitňovať a doháňať nedostižné. Galéria sa preto chce pokúsiť o čosi iné - už niekoľko rokov sa pripravuje na vlastný prerod. Podrobí sa nielen rekonštrukcii, ktorá sa, mimochodom, už začala, ale spolu so zmenou celého areálu sa od základu zmení i fungovanie inštitúcie a pôsobenie na verejnosť.
"Z terajšej galérie sa bude dať prejsť pasážami až na Hviezdoslavovo námestie. Vnútri umiestnime výstavy, nové ateliéry pre deti, predajne, knižnice, služby spojené s kultúrou... Skrátka vznikne polyfunkčný kultúrny stánok. Vo Viedni je takým príkladom MuseumsQuartier alebo Albertina. Tak má vyzerať múzeum umenia nového tisícročia - pre verejnosť oveľa otvorenejšie, prívetivejšie. Ponúkne oveľa viac služieb na kultúrne a umelecké vyžitie než teraz. No a intenzívne rátame do budúcnosti aj s Warholovou expozíciou a využitím jeho mena."
Chcú napríklad zabodovať špeciálne umiestnenou Warholovou expozíciou, na ktorú sa pokúsia dlhodobo zapožičať niečo aj z Múzea moderného umenia rodiny Warholovcov z Medzilaboriec.
Prevaha ženského prvku
Názor na to, či má žena - manažérka inú pozíciu než muž - manažér, vidí z dvoch strán.
"Žena je predsa len viac vtiahnutá do starostlivosti o rodinu. Ak odhliadneme od toho, rozdiel nie je. S nijakou diskrimináciou som sa osobne nestretla. Je to aj tým, že disciplína, v ktorej pôsobím - historické kultúrne dedičstvo a dejiny umenia - je viac obsadená ženami." Ale možno je to podľa nej na škodu. Rada prezradí, že príjemnejšie sa jej pracuje v mužsko-ženskom kolektíve, komunikácia je vtedy lepšia a "je to normálnejšie".
Nezabudne dodať, že i v zahraničí - aspoň v našom stredoeurópskom regióne - sú špičky národných galérií v rukách žien. V Budapešti, Moskve, vo Varšave. "Ale ďalej vo svete to neplatí. Skôr sú na týchto postoch muži."